Zatrymali hrupu ašukancaŭ, jakija kalečyli siabie, kab atrymać strachoŭku
HUBAZiK razam z AMAPaŭcami zatrymali dzieviać čałaviek na Mahiloŭščynie, jakija zajmalisia strachavymi afiorami.

Akramia kiraŭnika, 36-hadovaha žychara Mahiloŭščyny, u hrupu ŭvachodzili jaho svajaki i znajomyja va ŭzroście ad 28 da 50 hadoŭ.
Jany nieadnarazova zaklučali dahavory dobraachvotnaha strachavańnia ad niaščasnych vypadkaŭ, paśla čaho naŭmysna rabili sabie traŭmy palcaŭ ruk i noh, papiarednie ŭvodziačy injekcyi abiazbolvalnaha, piša MUS.

Potym jany atrymlivali strachavyja vypłaty nibyta z-za traŭmavańnie ŭ pobycie. Usiaho za dva hady takim šlacham jany atrymali zvyš 550 tysiač rubloŭ. Hrošy tracili na budaŭnictva i kuplu žylla, transpartu, a taksama davali znajomym u doŭh pad pracenty.
Uzbudžana kryminalnaja sprava za machlarstva, ździejśnienaje arhanizavanaj hrupaj u asabliva bujnym pamiery.
Ciapier čytajuć
«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje
U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć

U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć
«Kali Rasija napadzie na NATO, Kalininhrad budzie źniščany ŭ pieršyja ž hadziny. Ale mohuć prajści dva tydni, pierš čym dadatkovyja siły prybuduć u Litvu» — hienierał Ben Chodžes

Kamientary