Hramadstva

Adnyja iduć u adpačynak, inšyja jeduć u Bałharyju. Što robiać pieravozčyki z-za ŭzmacnieńnia pravierak na miažy z Polščaj

«1000 jeŭra kaštuje zabrać piersik z «Kukuryk» i davieźci da Bresta», — raskazaŭ adzin ź pieravozčykaŭ vydańniu Most.

Polšča pačała ŭzmocnienyja pravierki hruzavoha transpartu ŭ punkcie propusku «Kukuryki» na miažy ź Biełaruśsiu.

Mytny kamitet Biełarusi ranicaj paviedamiŭ, što Polšča naohuł pierastała ŭpuskać hruzaviki ź Biełarusi. Adnak polski bok paźniej abvierh hetuju infarmacyju, adznačyŭšy, što byli ŭviedzienyja ŭzmocnienyja pravierki.

Pradprymalnik, jaki pracuje ŭ transpartnaj halinie, paćvierdziŭ, što mašyny ź Biełarusi prapuskajuć, ale prykładna ŭ 10 razoŭ pavolniej, čym zvyčajna.

«Adna mašyna 15 chvilin na vahach, heta čatyry mašyny ŭ hadzinu. A zvyčajna prapuskajuć 1000 mašyn za dzień», — kaža surazmoŭca.

Jon ličyć, što ŭ načnuju źmienu situacyja dla transpartnikaŭ moža jašče bolš pahoršycca: «Moža być, prapuściać 5-10 mašyn, buduć bačnaść stvarać».

Na vyjezd u bok Biełarusi punkt propusku pracuje ŭ zvyčajnym režymie. Adnak razumiejučy, što ź viartańniem u Polšču mohuć uźniknuć prablemy, pieravozčyki admaŭlajucca vykonvać rejsy ŭ bok Biełarusi.

«Usie pryhaniajuć mašyny ŭ Polšču — i iduć u adpačynak, pakul nie prajaśnicca situacyja», — raskazvaje pradprymalnik.

«Nichto nie budzie pracavać u minus»

Pavodle jaho słoŭ, łahistyčnyja kampanii i hruzaadpraŭščyki ŭžo pierahladajuć šlachi dastaŭki. Niekatoryja viazuć hruzy ŭ Bałharyju, a adtul dastaŭlajuć moram da Navarasijska abo ŭ party Hruzii. Inšyja pierabudoŭvajuć aŭtamabilnyja maršruty praź Litvu i Łatviju.

Situacyja moža adbicca na kančatkovych spažyŭcach: ciapier siezon, kali ź Jeŭropy dastaŭlajuć sadavinu i harodninu.

«1000 jeŭra kaštuje zabrać piersik z «Kukuryk» i davieźci da TŁC u Breście. Try dni staiš z hruzam na miažy, jašče dva dni jaho vyhružajuć. I potym jašče miesiac stajać, kab zajechać nazad u Polšču?» — pytajecca pradprymalnik.

Praciahłaje čakańnie moža zrabić rejs stratnym.

«Nichto nie budzie pracavać u minus», — kaža pradprymalnik.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Futbalist pierajšoŭ u «Homiel», kab zarabić. Ale praź piać dzion jaho zvolnili — z-za majki z nadpisam F*ck Gomel

Tramp ličyć, što Pucin nie budzie vajavać, kali cana nafty źmienšycca jašče na 10 dalaraŭ5

ZŠA ŭviaduć vizavy zakład dla hramadzian niekatorych krain. Jon moža dasiahać 15 tysiač dalaraŭ2

Viačorka: Nie viedaju, što Kraŭcoŭ umieje rabić rukami, na praktycy. Vielmi šmat błaznavańnia39

Biełaruski muzyka ŭziaŭ udzieł u fiestyvali «Taŭryda.Art» u akupavanym Krymie3

Hrozieŭ raskazaŭ, jak ahienty rasijskich śpiecsłužbaŭ pranikali ŭ jaho dom i jak dačka źniała adnaho ź ich2

U Žłobinie likvidujuć znakamituju fabryku, dzie robiać štučnaje futra1

«Paspalitaje rušeńnie» Siarhieja Bulby zharnuła dziejnaść11

«Dziaruć kurej i husiej». Viosku ŭ Kleckim rajonie teraryzujuć sabaki, ale ŽKH kaža, što jany zanadta chitryja4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić