Hramadstva1515

«Voś vy na mianie najazdžali, i što ciapier? Vy ŭ turmie, a dzie ja?» Jak Marzaluk naviedaŭ kałoniju

Deputat Pałaty pradstaŭnikoŭ sustrakaŭsia sa źniavolenymi kałonii № 15, jakaja znachodzicca pad Mahilovam. Pra sustreču sa słovaŭ viaźnia, jaki dahetul adbyvaje pakarańnie ŭ kałonii, raskazaŭ svajak, jaki prasiŭ nie nazyvać jahonaha imia, piša Radyjo Svaboda.

Pavodle krynicy, sustreča adbyłasia jašče ŭzimku, ale na voli źviestki pra jaje stali viadomyja tolki ciapier.

«Nas było bolš za 100, pryviali ŭ kłub i skazali, što budzie lekcyja z historyi vajny. Vyjšaŭ hety Ihar Marzaluk, ale z nas amal nichto jaho nie viedaŭ. Što jon deputat ci były historyk, viedali, moža, adzinki. Słuchali, jak zaŭsiody luboha lektara ci milicyjanta, u paŭvucha. A toj pastupova pačaŭ kryčać na nas, vučyć nas žyćciu. Kazaŭ: «Voś vy na mianie «najaždžali«, krytykavali mianie, i što ciapier? Dzie vy? U turmie siedzicie. A dzie ja?» Jak my z chłopcami zrazumieli, heta jon spračaŭsia z ujaŭnymi palityčnymi, jakich nasamreč na sustrečy amal nie było. Ja dyk bačyŭ tolki adnaho «žaŭtabiračnika», a inšych ja nie zaŭvažyŭ.

Dumaju, palityčnych na sustreču znarok nie puścili, a Marzaluku pra heta nie skazali. Jon ža ŭsio roŭna nie raźbirajecca, nie viedaje, što palityčnyja — z žoŭtymi birkami. Voś tak i słuchali tuju lekcyju. Marzaluk kryčaŭ na nas, a my maŭčali. Parazumieńnia jaŭna nie atrymałasia. Ja dyk słuchaŭ, a sam dumaŭ, što heta ty taki śmieły, bo vakoł mianty.

A ŭvohule ŭ mianie skłałasia ŭražańnie, što lektar byŭ napadpitku, bo vielmi chutka «zavioŭsia». I pa vyniku ŭ mianie (i nie ŭ adnaho mianie) zastałosia pačućcio kryŭdy. Chto ty taki, što na nas łaješsia, tym bolš kryčyš na svaich ža, palityčnych? Što jany tabie zrabili?» — tak, pavodle krynicy, raskazvaŭ jamu źniavoleny svajak.

U metach biaśpieki krynica prasiła nie nazyvać imia palitviaźnia, jaki prysutničaŭ na sustrečy źniavolenych kałonii z deputatam Iharam Marzalukom i musiŭ vysłuchvać jahonuju łajanku ŭ adras apazicyi. Pavodle krynicy, palitviazień padčas sustrečy nie skazaŭ ni słova.

Kamientary15

  • Byvały
    30.07.2024
    A ŭsio adno jon naš sukin syn. Nie rasiejski ni razu. Moža tamu i buchaje, što taksama pakutuje ad hetaha źvieździaca. Ja b navat ź im machnuŭ čarku.
  • mucha
    30.07.2024
    Voś z-za takich k majem toje što majem
  • byvały
    30.07.2024
    Jašče nie viečar. Siadzieš i ty.

Ciapier čytajuć

Vynieśli prysud Palinie Zyl — błohiercy, jakaja stała nulavym pacyjentam spravy Hajuna, bo ŭ jaje znajšli tuju samuju spasyłku ad Matolki10

Vynieśli prysud Palinie Zyl — błohiercy, jakaja stała nulavym pacyjentam spravy Hajuna, bo ŭ jaje znajšli tuju samuju spasyłku ad Matolki

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijanka, ulubionaja ŭ Maskvu, vyjšła zamuž za biełarusa praz čatyry miesiacy paśla znajomstva — i pierajechała da jaho ŭ Brest18

Byłyja źniavolenyja žurnalistki sustrelisia ŭ Varšavie1

«Ja pažartavaŭ». Koŭł prakamientavaŭ słovy, što nie viedaŭ, dzie Biełaruś7

U Iranie patłumačyli źniknieńnie novaha viarchoŭnaha lidara1

Biełaruski chakieist staŭ najhoršym pa karysnaści ŭ NCHŁ2

Tam, dzie stahodździe tamu hučała biełaruskaja mova, siońnia panuje polskaja. Što zastałosia ad biełaruskich havorak u Litvie22

Doŭhija paznohci bolš nie ŭ modzie. A jakija ciapier u modzie?1

Mierc abvinavaciŭ Trampa ŭ «maštabnaj eskałacyi» kanfliktu ź Iranam21

Na tarhi vystavili niekalki karcin Šahała. Adnu ź ich užo pradali za $3,6 miljona

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vynieśli prysud Palinie Zyl — błohiercy, jakaja stała nulavym pacyjentam spravy Hajuna, bo ŭ jaje znajšli tuju samuju spasyłku ad Matolki10

Vynieśli prysud Palinie Zyl — błohiercy, jakaja stała nulavym pacyjentam spravy Hajuna, bo ŭ jaje znajšli tuju samuju spasyłku ad Matolki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić