Hramadstva1818

Jašče adnaho biełarusa nie puścili nazad u Hruziju. Jon kaža, što «siadzieŭ cicha, płaciŭ padatki i nikudy nie lez»

Aficyjnaje tłumačeńnie — «inšyja pryčyny, praduhledžanyja hruzinskim zakanadaŭstvam».

Vid na Batumi z adnaho z hatelaŭ. Fota «Našaj Nivy»

Chłopcu, jakoha nie puścili ŭ Hruziju, kala 35 hadoŭ. Jon raskazaŭ svaju historyju ŭ čacie kanała «Batumčyk», jaki aśviatlaje žyćcio horada Batumi.

Pavieł (imia źmienienaje) žyŭ u Hruzii kala dvuch hadoŭ. Ale dniami jaho nie puścili ŭ krainu paśla taho, jak jon źjeździŭ u Turcyju i viartaŭsia nazad. Na miažy pry hetym ni pra što nie pytalisia, prosta ŭ jakaści pryčyny ŭkazali «inšyja pryčyny, praduhledžanyja hruzinskim zakanadaŭstvam».

Mužčyna kaža, što pamiežniki «ničoha nie vyrašajuć». Kali vy sprabujecie pierajechać miažu, to pamiežnik prahladaje vas pa niejkaj bazie. Pavał raniej mierkavaŭ, što treba być žurnalistam, aktyvistam ci dziejačam dyjaspary, kab apynucca ŭ hetaj bazie, ale jon nie traplaje ni ŭ jakuju z hetych katehoryj. «Siadzieŭ cicha, płaciŭ padatki, nikudy nie lez», — piša Pavał.

Začepkaj mahło b być toje, što na ich ź dziaŭčynaj dvojčy za apošni hod vyklikali palicyju, kali jany hučna svarylisia ŭnačy. Ale jany nie atrymali tady navat štraf, tolki pisali tłumačalnyja nakont taho, čamu byli takimi hučnymi ŭnačy. Da taho ž dziaŭčynu Paŭła ŭpuścili biez prablem.

«Dziakuj Hruzii i hruzinskamu narodu, što prytulili nas u vašaj cudoŭnaj krainie. Vy — cudoŭnyja, vy — nievierahodnyja. Nizki vam pakłon», — napisaŭ Pavał na raźvitańnie.

Inšyja ludzi taksama dzielacca svaimi historyjami. Naprykład, čałaviek ź niknejmam «Puškin u Čyli» raspaviadaje, što šmat u kaho ź ludziej zdaralisia niepryjemnyja historyi, kali jany ŭkładalisia ŭ biznes — naprykład, paśla im anulavali VNŽ dy jany jaho hublali.

Inšyja ludzi pišuć, što vyrašyli nie adkryvać tam svoj biznes, bo nie peŭnyja ŭ tym, što takoha nie zdarycca ź imi.

Padobnyja vypadki pakul nie častyja, ale va ŭjeździe ŭ Hruziju nasamreč mohuć admović biez tłumačeńnia pryčyn. I ŭ niekatorych vypadkach adstajać prava ŭjezdu čałavieka niemahčyma.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary18

  • Pietia
    29.09.2024
    * sidieli ticho
    * Dva raza vyzyvali v policiju za šum
  • Voniučaja Hruzija
    29.09.2024
    Razdražať stała kapitalno
  • &
    29.09.2024
    Hetyja nie tłumačać, bo iduć da Rasiei, a tam zakonaŭ niama. Letuva piša - pahroza nacyjanalnaj biaśpiecy (naprykład - byŭ kiroŭcam pažarnaj mašyny - 5 hod, taki prykład). Ale sutnaść adna - biełarusaŭ pa ŭsim śviecie pačynajuć pacichu ščamić z-za nacyjanalnaj prynaležnaści, to bok pa pašparcie

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

ZŠA ŭviaduć vizavy zakład dla hramadzian niekatorych krain. Jon moža dasiahać 15 tysiač dalaraŭ2

Viačorka: Nie viedaju, što Kraŭcoŭ umieje rabić rukami, na praktycy. Vielmi šmat błaznavańnia39

Biełaruski muzyka ŭziaŭ udzieł u fiestyvali «Taŭryda.Art» u akupavanym Krymie3

Hrozieŭ raskazaŭ, jak ahienty rasijskich śpiecsłužbaŭ pranikali ŭ jaho dom i jak dačka źniała adnaho ź ich2

U Žłobinie likvidujuć znakamituju fabryku, dzie robiać štučnaje futra1

«Paspalitaje rušeńnie» Siarhieja Bulby zharnuła dziejnaść11

«Dziaruć kurej i husiej». Viosku ŭ Kleckim rajonie teraryzujuć sabaki, ale ŽKH kaža, što jany zanadta chitryja4

Imhniennaj pavodkaj zmyła kurortnuju viosku Dcharali ŭ Indyi VIDEA

«Ź ludziej uziali raśpiski, kab usie maŭčali». Nieviadomy bieśpiłotnik upaŭ u noč na paniadziełak u Rečycy9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić