Hramadstva

Biełaruskuju vycinanku ŭklučyli ŭ śpis niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny JUNIESKA

Heta ŭžo šosty biełaruski elemient u śpisie niemateryjalnaj spadčyny čałaviectva.

Vycinanka Leaniły Supranovič z ahraharadka Navasielle pad Minskam. Fota: «Źviazda»

Vycinanka-tradycyjnaje mastactva vyrazańnia z papiery, šyroka raspaŭsiudžanaje ŭ Biełarusi. Ramiastvo zaradziłasia jašče ŭ XVI stahodździ, ciapier jano znoŭ robicca papularnym.

Vycinanku vykarystoŭvajuć pry afarmleńni damoŭ i ofisaŭ, u dekaracyjach u teatry, a taksama ŭ karcinach i vopratcy. Bolšaść majstroŭ prytrymlivajucca tradycyjnych technik i formaŭ, vykarystoŭvajučy raznastajnyja mietady vyrazańnia — ad stvareńnia prostych simietryčnych kampazicyj nažnicami da kambinavańnia składanych elemientaŭ z dapamohaj nažnic i razca.

U biełaruskaj zajaŭcy ŭ JUNIESKA havaryłasia, što zasvajeńnie miascovych tradycyj vycinanki spryjaje farmavańniu pačućcia identyčnaści i zachavańniu narodnaj kultury. Vycinanka spryjaje dyjałohu jak unutry supolnaści ramieśnikaŭ, tak i za jaje miežami. Majstry demanstrujuć svaje zdolnaści i kreatyŭnyja techniki na roznych fiestyvalach, vystavach i kirmašach, a siemji vykarystoŭvajuć heta mastactva jak srodak tvorčaha samavyjaŭleńnia, pieradajučy praktyku z pakaleńnia ŭ pakaleńnie.

Vycinanka taksama pieradajecca praz farmalnuju i niefarmalnuju adukacyju. Jak mietad art-terapii, jana spryjaje raźvićciu drobnaj matoryki i stymuluje tvorčaje myśleńnie. Časta heta mastactva vykładajuć ludziam ź fizičnymi abo psichičnymi abmiežavańniami, što spryjaje ich reabilitacyi i tvorčamu raźvićciu.

Razhledzieŭšy zajaŭku, Mižuradavy kamitet pa achovie niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny JUNIESKA vyrašyŭ uklučyć vycinanku ŭ śpis niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny čałaviectva.

Heta ŭžo šosty biełaruski elemient u vialikim reprezientatyŭnym śpisie: raniej u jaho byli ŭklučanyja śviatočny kaladny abrad «Kaladnyja cary» ŭ vioscy Siemiežava Kapylskaha rajona; «Uračystaść u honar šanavańnia abraza Maci Božaj Budsłaŭskaj (Budsłaŭski fest)» u vioscy Budsłaŭ Miadzielskaha rajona; «Juraŭski karahod» u vioscy Pahost Žytkavickaha rajona; Kultura bortnictva; «Sałomaplacieńnie Biełarusi: mastactva, ramiastvo, umieńni».

Kamientary

Ciapier čytajuć

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje6

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje

Usie naviny →
Usie naviny

Upieršyniu ŭ Biełarusi: dolščyki «Minsk-Śvietu» padali kalektyŭny pazoŭ suprać zabudoŭščyka3

Madźjar zapatrabavaŭ adstaŭki prezidenta Vienhryi8

Voś jak jeŭrapiejcy i Kanada buduć dziejničać, kali ZŠA vyjduć z NATA29

Na Hrodzienščynie zatrymali praviarajučych — jany brali chabar za źnižeńnie štrafaŭ3

«Univiersitet praciahvaje svaju dziejnaść». EHU prakamientavaŭ abviaščeńnie siabie ŭładami Biełarusi «ekstremisckaj arhanizacyjaj»

U hetym hodzie da Dnia Pieramohi ŭ Hrodnie buduć farsiravać Nioman3

«Siabry pajechali, zastaŭsia tolki ja». Što trymaje ajcišnikaŭ u Hruzii ŭ 20263

Pamior narodny artyst Biełarusi Uładzimir Eknadzijosaŭ2

Dalar apuściŭsia da 2,81 rubla ŭpieršyniu za try hady3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje6

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić