Mierkavańni1212

«Tolki nie maŭčycie!» — kryk Mukavozčyka ŭ pustyni. Bo mastaka i litaratara musić niešta čaplać

Možna viečna hladzieć na toje, jak pałaje ahoń, jak ciače vada i — jak topavy prapahandyst sprabuje razvarušyć praŭładnuju «tvorčuju intelihiencyju». Praściej prymusić kamiani razmaŭlać, ale — Mukavozčyk nie baicca składanych čelendžaŭ, piša na Budzma.org Aleś Kirkievič.

Andrej Mukavozčyk. Fota: Źviazda

Z čym iści ŭ masy?

Na dziŭny artykuł na staronkach «LiMa» z pretenzijaj na «prahramnaść» źviarnuła ŭvahu «Naša Niva» dy navat pasprabavała koratka pierakazać. Sutnaść: aŭtar sprabuje prysaromić litarataraŭ, mastakoŭ, teatrałaŭ dy inšych tvorcaŭ ź dziaržaŭnaj abojmy za maŭčańnie. Maŭlaŭ, dziaržava dała vam «usio», a vašych hałasoŭ nie čuvać. 

Heta składany dla ŭspryniaćcia tekst, dzie praz radok traplajucca biblijnyja siužety, Tałstoj, Lenin i Čyrvonaja armija.

Jašče ciažej zrazumieć, chto ž taja metavaja aŭdytoryja, jakaja pavinna pračytać, prysaromiecca, natchnicca dy pajści ŭ masy. Heta čytačy «LiMa», to-bok stomlenyja ciotački 55+ ź biblijatek, kudy hazieta prychodzić pa dziaržpadpiscy, a ŭzimku padściłajecca pad boty ŭ kalidory?

Z čym iści ŭ masy? Taksama niajasna. Ci toje ahitavać za «Nada!», ci toje — prosta pajści pahavaryć. Pra što-niebudź. Mukavozčyk zaklikaje choć da jakoj dyskusii: pra Hajdukieviča, Kanapackuju, Chižniaka. Maŭlaŭ, nu choć što-niebudź skažycie, nie maŭčycie! To-bok, vybary akazalisia nastolki niecikavymi, što treba prosta pra ich skazać dva-try słovy?..

Samu pretenziju Mukavozčyka całkam možna zrazumieć. Čałaviek ulez va ŭsio heta pa samyja vušy, za što atrymlivaje i «pluški», i praklony. A inšyja atrymlivajuć pluški (majsterni, hanarary, placoŭki), ale pa vušy — navat pa kalena — nikudy nie ŭłazili. To-bok, kali raptam što źmienicca, čystyja. Kryŭdna? Kryŭdna. Nieparadak? Kaniešnie.

Prykład Alesia Bažko — supraca z orhanami i vieršy pa-biełarusku

Zhadajcie časy, kali paet prosta nie moh vypuskać zbornikaŭ biez pary vieršaŭ pra Stalina, Lenina i partyju. Mastak nie moh być u topie, kali nie malavaŭ partyzanaŭ i dajarak — choć troški, ale «mast chev». Byli, kaniešnie, i profi, naprykład, Aleś Bažko. Čałaviek pisaŭ vieršy, niejki čas uznačalvaŭ muziej Kupały. Ale zapomnili jaho pa pamflecie «Tatalnaje bankructva», dzie aŭtar hramiŭ biełaruskich buržuaznych nacyjanalistaŭ.

Jašče ŭ Bažko byŭ mastacka-dakumientalny (kab nielha było zrazumieć, dzie dakumientalnaje, a dzie mastackaje) zbornik «Žyvyja pryvidy». Pra što? Pra baraćbu za savieckuju ŭładu ŭ Zachodniaj Biełarusi suprać «zvarjaciełych na antysavietyźmie i antysacyjaliźmie niedabitkaŭ kryvavaha hitleraŭskaha režymu «novaha paradku» i polskaj sanacyi». Zrazumieła, što Bažko pracavaŭ u ščylnym kantakcie z orhanami, ale pry hetym jašče pisaŭ siakija-takija vieršy pa-biełarusku. Zaraz navat takoje sabie ŭjavić niemahčyma.

Kniha

Nijakaha mastactva i paznavalnaha stylu

Za ŭvieś čas — z 1994 hoda — nie źjaviłasia nijakaj, navat słabieńkaj litaratury pra podźvihi milicyi, pra kavarnych polskich špijonaŭ, pra budatrady BRSM, pra deputataŭ dy ichnuju nialohkuju pracu. Ničoha — nul. U płanie žyvapisu — vy nie ŭzhadajecie ničoha, aproč psichadeličnych karcinaŭ Śviatłany Žyhimont. Kino — toje samaje. Kali pra muzyku, dyk što tam aproč siaścior Hruździevych? Navat chity «Słušaj baćku» dy «Saša ostanietsia s nami» — heta 2006 i 2010 hady. Paśla — cišynia. 

Možna całkam spraviadliva krytykavać BSSR, ale — tam byli i mastactva, i litaratura, i teatr, i opiera, i kino. Ź piakučym taŭrom ideałohii i cenzury, kaniešnie. Ale — było. Prykładam, ja nie amatar žyvapisu Dancyha ci Savickaha, nikoli nie budu słuchać «Pieśniaroŭ» ci pieračytvać Mieleža. Nie chaču. Ale nielha skazać, što heta — nie mastactva. Va ŭsim hetym byŭ styl. 

Nijakaha mastactva i paznavalnaha stylu ŭ siońniašniaj RB tak i nie skłałasia. Značyć, i pradstaŭniki tvorčaj intelihiencyi — pahadžusia z Mukavozčykam — u vačach dziaržavy jaduć chleb darma. Ale trahiedyja ŭsich hetych mukavozčykaŭ u tym, što jany nie mohuć zrazumieć: mastaka i litaratara maje niešta čaplać. Niejki pryvidny nacyjanał-kamunizm ci pafas baraćby za savieckuju ŭładu… Choć što-niebudź. 

Heta nie tusoŭka ludziej, jakich možna zavalić hramatami i majsterniami, a jany — buduć davać pradukt, normu. Nie buduć. A kali buduć, to taki pradukt, što lepš by jaho naohuł nie było. 

Tamu i hazieta «LiM», kalarovaja ci čorna-biełaja, na zvykłaj papiery ci hlancavaja, akažacca tam, dzie maje być. Pad botami ŭ kalidory. Bo jaje pieršasnaja zadača nie pravakavać dyskusiju i natchniać, a ratavać stareńki parkiet ad piasku i słoty.

Kamientary12

  • Mch
    16.01.2025
    Spačatku ŭsich zmardavali, zmusili emihravać, ci prymusili maŭčać, a ciapier chtości za ich pavinien jakoje słova pramaŭlać? Sučasnyja "idejnyja" prapahandysty dajuć "dobry" prykład: pry pieršaj ža mahčymaści "vostrać łyžy" na toj ža Zachad, jaki jašče ŭčora krytykavali da pieny z rota. A ŭsio praz adsutnaść nacyjanalna-kulturnaha styržnia, jaki moh by ich chacia b utrymać u krainie, praz adsutnaść u ichnich hałovach biełaruskaj movy. Najaŭnaść nacyjanalnaha styržnia aŭtamatyčyna pieravodzić ich dla Mukavozčyka u šerahi "vorahaŭ". Praca prahandystami ci niejkimi ŭmoŭnymi "siostrami Hruździevymi" heta dla ich najpierš "dobra ŭładkavacca ŭ žyćci", pytańniaŭ prafiesijanalizmu ci nacyjanalnaj aryjentavanaści tam uvohule nie staić. Umoŭna kažučy, siońnia pracuje na BT, a zaŭtra na jakim "RTR" dla ich niama roźnicy, bo "Radzima tam, dzie dupa ŭ ciaple". A Mukavozčyk akramia Stalina, Tałstoha i Čyrvonaj Armii bolš ničoha prapanavać ludziam i nie moža.
  • Dziŭna
    16.01.2025
    [Dziakuj, papravili. - Red.]
  • Hańba
    17.01.2025
    Pry sralinie byli pytali "Z kim vy, majstry kultury?". Zaraz pravilniej pytać: "Dzie vy? I dzie vaabšče kultura?" Chacia adkaz vidavočny.

Ciapier čytajuć

Tramp uziaŭ dva tydni, kab vyznačycca adnosna Irana15

Tramp uziaŭ dva tydni, kab vyznačycca adnosna Irana

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi prapanujuć zabaranić pierachodzić čyhunačnyja rejki ŭ navušnikach1

Studenta z Kot dJIvuara publična sudzili va ŭniviersitecie ŭ Hrodnie, jaho vyšluć z krainy2

Duraŭ raskazaŭ, što dumaje pra Maska, Cukierbierha i Altmana2

Šmatdzietnuju maci, jakaja pracavała ŭ banku i viała błoh, pasadzili ŭ kałoniju i nazvali terarystkaj6

Pucin nazvaŭ rasijskuju ataku na dzieviacipaviarchovik u Kijevie, padčas jakoj zahinuli 23 čałavieki, udaram pa vajennym zavodzie1

U Arhiencinie vykryli raźviedhrupu z Rasii1

Kanapackaja pryznałasia, što heta jana arhanizavała vizit Kiełaha ŭ Biełaruś23

Biełarusy, jakija chočuć ukrainski pašpart, ale nie mohuć admovicca ad hramadzianstva Biełarusi aficyjna, zmohuć zrabić heta dekłaratyŭna2

Aleksijevič: Cichanoŭskaja simpatyčnaja, šmat zrabiła, Łatuška i Viačorka razumnyja. Ale niama adčuvańnia tryvałaści apazicyi38

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp uziaŭ dva tydni, kab vyznačycca adnosna Irana15

Tramp uziaŭ dva tydni, kab vyznačycca adnosna Irana

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić