Tramp zajaviŭ, što Rasija choča «spynić hetaje dzikunstva», a va Ukrainy «było try hady, kab sieści za stoł pieramoŭ»
Prezident ZŠA Donald Tramp u svajoj pryvatnaj rezidencyi ŭ Mar-a-Łaha (štat Fłaryda) pravioŭ pres-kanfierencyju pa vynikach pieramoŭ ZŠA i Rasii ŭ Er-Ryjadzie 18 lutaha. Padčas jaje jon zajaviŭ, što Rasija nibyta prahnie skončyć vajnu, a va Ukrainy było try hady, kab sieści za stoł pieramoŭ.

«Rasija choča spynić hetaje dzikunstva, jakoje tam adbyvajecca, jaje vajskoŭcy hinuć tysiačami kožny tydzień. Heta nie amierykanskija sałdaty, heta ŭ asnoŭnym rasijskija i ŭkrainskija vajskoŭcy, choć i karejskija taksama. Ich pryvieźli, kab vajavać, i značnaja častka ź ich zahinuła. Heta biazhłuździca», — zajaviŭ Donald Tramp.
Taksama jon padkreśliŭ, što vajnu nibyta možna było vyrašyć biez terytaryjalnych strat «navat pasrednym pieramoŭščykam» jašče niekalki hadoŭ tamu.
Jon raskrytykavaŭ ES i Ukrainu za toje, što jany na praciahu troch hadoŭ poŭnamaštabnaj vajny nibyta ničoha nie rabili, kab jaje zaviaršyć i zaklučyć mirnaje pahadnieńnie. Na dumku Trampa, heta zachavała b ukrainskija terytoryi i žyćci tysiač ludziej.
«U ich było try hady, kab sieści za stoł pieramoŭ, — zajaviŭ Tramp pra tych, chto niezadavoleny adsutnaściu zaprašeńnia na pieramovy, — Nie treba było heta pačynać, užo daŭno čas dla pahadnieńnia».
Vinu za praciah vajny prezident ZŠA ŭskłaŭ na Uładzimira Zialenskaha, choć jak da čałavieka jon suprać jaho ničoha nie maje:
«Mnie padabajecca Zialenski asabista. Jon dobry, ale heta nie maje značeńnia. Mianie chvaluje vykanańnie zadačy. U jaho jość lidarstva, ale, niahledziačy na heta, jon dazvoliŭ vajnie praciahvacca, choć jana nie pavinna była b navat pačacca, navat biez Złučanych Štataŭ».
Pačałasia ž jana tamu, što na čale ZŠA byŭ «absalutna niekampietentny» Džo Bajden, jaki «havaryŭ vielmi durnyja rečy, rabiŭ nieabhruntavanyja i nierazumnyja zajavy, i zrabiŭ šmat inšych pamyłak»:
«Heta toje, što nikoli nie pavinna było adbycca, i nie adbyłosia b, ja heta abmiarkoŭvaŭ z Pucinym. Prezident Pucin i ja havaryli pra Ukrainu, heta było važna, skažu vam. Ale nie było nijakaha šancu, što jon tudy [va Ukrainu] pojdzie, i ja jamu kazaŭ: «Nie idzi, nie idzi», i jon heta całkam zrazumieŭ. Ale mnie cikava tolki adno — ja chaču pahladzieć, ci zmahu ja vyratavać miljony žyćciaŭ. Heta moža navat pryvieści da Treciaj suśvietnaj vajny».
Tramp taksama zajaviŭ, što rasijanie byccam by nie chacieli razburać Kijeŭ: «Kali b jany chacieli, jany b heta zrabili», — skazaŭ jon.
Pavodle słoŭ prezidenta ZŠA,
«Rasija zdolnaja vielmi chutka źniščyć ukrainskija harady na 100%, uklučajučy Kijeŭ, ale ciapier atakuje tolki na 20%».
Tramp padtrymaŭ ideju raźmiaščeńnia jeŭrapiejskich miratvorcaŭ va Ukrainie, ale dadaŭ, što ZŠA nie buduć adpraŭlać svaje vojski:
«Kali jany chočuć, ja heta padtrymlivaju. Viedaju, što Francyja pra heta zhadvała, Vialikabrytanija i inšyja krainy. Kali ŭ nas budzie mirnaje pahadnieńnie i tam buduć vajskoŭcy, i Jeŭropa ŭbačyć, što heta treba — chaj budzie. My nie budziem tam raźmiaščać vajskoŭcaŭ, ale ich vajskoŭcy chaj buduć, ja nie suprać. Hałoŭnaje, kab byŭ mir abo pieramirje. Pieramirje — heta taksama varyjant. I ja viedaju, što Francyja choča zrabić vielmi dobry žest».
Vykazaŭsia Donald Tramp i na temu vybaraŭ va Ukrainie. Na jahonuju dumku, heta nie Rasija patrabuje ich praviadzieńnia, a heta «abjektyŭnaja situacyja», bo vybaraŭ užo daŭno nie było:
«U hetaj situacyi, kali va Ukrainie ŭvieś čas praciahvajecca vajennaje stanovišča i lidar hetaj krainy pa rejtynhu adabreńnia ŭžo ŭpaŭ da 4%… Ja dumaju, što kali sadzicca za stoł, to tut užo i ŭkrainski narod užo vyrašyć, što daŭno nie było vybaraŭ. Heta nie Rasija kaža Ukrainie, što treba vybary, heta abjektyŭnaja situacyja».
Praŭda, Tramp nie patłumačyŭ, adkul pachodziać pryviedzienyja im źviestki pra mizerny rejtynh Uładzimira Zialenskaha. Kijeŭski mižnarodny instytut sacyjałohii pavodle danych apytańnia pa stanie na śniežań 2024 hoda vyznačyŭ, što na praciahu hoda niedavier da Zialenskaha siarod ukraincaŭ sapraŭdy vyras da 39%, ale 52% ukraincaŭ u toj ža čas jašče daviarajuć kiraŭniku dziaržavy.
Urešcie, prezident ZŠA zajaviŭ, što Złučanyja Štaty vydzielili Ukrainie prykładna $350 miljardaŭ dapamohi, adnak adsutnaść spravazdačnaści pa vykarystańni hetych srodkaŭ vyklikaje zaniepakojenaść:
«Prezident Zialenski na minułym tydni zajaviŭ, što nie atrymaŭ i pałovy srodkaŭ, jakija ZŠA pieradali Ukrainie. My dali Kijevu, zdajecca, $350 miljardaŭ. Nu, moža być, krychu mienš, ale heta značnaja suma. Ale dzie ŭsie hetyja hrošy? Kudy jany iduć? Ja nikoli nie bačyŭ nivodnaj spravazdačy pra heta».
Taksama jon raskrytykavaŭ jeŭrapiejskija krainy za niedastatkovy finansavy ŭdzieł u padtrymcy Kijeva. Pavodle słoŭ Trampa, Jeŭropa vydatkavała na dapamohu Ukrainie značna mienš, choć znachodzicca terytaryjalna bližej:
«Jeŭropa ŭniesła značna mienšy pracent — prykładna $100 miljardaŭ. Choć dla ich hetaja vajna maje bolšy ŭpłyŭ, čym dla nas: nas adździalaje akijan, a ich — nie».
Što da sustrečy Trampa z Pucinym, to ŭ samym kancy pres-kanfierencyi, užo vychodziačy z zały, jon adkazaŭ na pramoje pytańnie adnosna hetaha, što, vierahodna, sustreniecca z rasijskim kiraŭnikom jašče da kanca lutaha.
Płan Trampa pa Ukrainie — najhoršy. Za vyklučeńniem usich astatnich — Rudkoŭski
Raźviedka ZŠA nie bačyć u Pucina zacikaŭlenaści ŭ realnym mirnym pahadnieńni pa Ukrainie
Čaho čakać biełarusam ad novaha suśvietnaha paradku? Razvažańni pra novuju realnaść
Stali viadomyja važnyja ŭmovy dla mirnaha pahadnieńnia pamiž Rasijaj i Ukrainaj
«My pavinny pryznać, što ŭstupajem u novuju eru». Što abmiarkoŭvali lidary ES na ekstrannym samicie ŭ Paryžy
Umovy prapanavanaj ekanamičnaj damovy pamiž ZŠA i Ukrainaj vyhladajuć kabalnymi
Kamientary
A za toje što Kanhres chacieu zachapić nia chočaš, złodziej?