Zdareńni

Maršrutčyka, jaki padmanuŭ harotnych žančyn na 68 tysiač rubloŭ, asudzili na čatyry hady

Jon pradstaŭlaŭsia pasažyrkam śviatarom, u jakoha ŭ aŭtakatastrofie zahinuła ŭsia siamja.

Ilustracyjnaje fota

Historyja pačałasia jašče ŭ 2016 hodzie. 48-hadovy žychar Maładziečanskaha rajona pracavaŭ kiroŭcam maršrutnaha taksi pa maršrucie Minsk — Niaśviž — Kleck — Siniaŭka.

U pracesie pracy jon znajomiŭsia z žančynami-pasažyrkami, pradstaŭlajučysia byłym śviatarom, raspaviadaŭ pra trahičnuju hibiel svajoj siamji ŭ aŭtakatastrofie i svaju «pašyranuju misiju» — dabračynnuju dziejnaść u dziciačym chośpisie ŭ Baraŭlanach.

Paśla znajomstva jon praciahvaŭ kantakty ŭ virtualnaj prastory, pryznavaŭsia ŭ kachańni i prasiŭ hrošy na «pachavańnie dziciaci z chośpisa», «apieracyju baćki ŭ Hiermanii» abo «reabilitacyju ŭ Maskvie».

Adna z achviar, žančyna z mužam-invalidam i dvuma niepaŭnaletnimi dziećmi, straciła bolš za 16 tysiač dalaraŭ. Inšaja addała ŭsie svaje źbieražeńni — 7500 dalaraŭ — na «ramont aŭtamabila».

Treciaja žančyna aformiła na svajo imia kredytnuju kartu «Chałva» i pieradała jaje złamyśniku. Jon karystaŭsia hrašyma, abiacaŭ papoŭnić rachunak, ale nie rabiŭ hetaha. Achviary byli vymušany ŭziać novyja kredyty, kab raźličycca z bankam.

Mužčyna taksama vykarystaŭ davier adnoj z žančyn, viedajučy jaje byłoha sužyciela, i vydumaŭ historyju pra jaho nibyta ciažkaje finansavaje stanovišča. Jon pierakanaŭ žančynu sabrać i pieradać jamu vialikuju sumu hrošaj, jakuju jon vykarystaŭ nie dla dapamohi, a jak zadatak za dom, jaki źbiraŭsia nabyć u hetaha sužyciela.

Jašče adna žančyna ŭziała kredyt na 5800 rubloŭ, kab jon adkryŭ svoj maršrut i nabyŭ mikraaŭtobus. Pieršapačatkova jon płaciŭ pracenty, ale potym źnik.

U vyniku piać žančyn źviarnulisia ŭ milicyju, a maršrutčyk uciok. Adnak u śniežni 2024 hoda jaho zatrymali supracoŭniki DAI padčas pravierki dakumientaŭ.

U ahulnym jon atrymaŭ ad achviar bolš za 68 tysiač rubloŭ. Hrošy byli vydatkavany na arendu kamfartabielnaha žylla, kuplu darahich hadžetaŭ, absłuhoŭvańnie prestyžnaha aŭtamabila i biaźbiednaje isnavańnie.

U dačynieńni da jaho zaviedziena kryminalnaja sprava pa č. 4 art. 209 UK (machlarstva ŭ asabliva bujnym pamiery). U sudzie jon całkam pryznaŭ vinu i raskajaŭsia.

Sud pryznačyŭ jamu pakarańnie — čatyry hady kałonii.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U dakumientach pa «spravie Epštejna» znajšli ślady bujnych hrašovych pieravodaŭ u Minsk. Znoŭ uspłyło imia Karyny Šulak31

U dakumientach pa «spravie Epštejna» znajšli ślady bujnych hrašovych pieravodaŭ u Minsk. Znoŭ uspłyło imia Karyny Šulak

Usie naviny →
Usie naviny

Byłaja palitźniavolenaja Hanna Kurys: Ja płakała, bo mnie nie dali ni z kim pa-ludsku raźvitacca7

U Baranavičach 68‑hadovaja piensijanierka vyroščvała kanopli i piła ź ich harbatu. Kolki dali?6

Zołata ŭpieršyniu ŭ historyi pieravysiła 4500 dalaraŭ za uncyju

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie5

Muziej volnaj Biełarusi apublikavaŭ videa, jakoje zapisaŭ Mikita Miełkazioraŭ, pieradajučy svaje kroksy ŭ ekspazicyju

Zahinuŭ Hieroj Ukrainy lotčyk Alaksandr Šemiet: jon ździejśniŭ apošni avijapraryŭ na «Azoŭstal»2

Bolš za 3400 biełarusaŭ zrabili achviaravańni siamji Mikity Miełkaziorava2

Biełarusy raskazali, jak ich padmanuli ŭ BRSM18

Adbyłasia masiravanaja rasijskaja ataka. Pad udaram Kijeŭ, Žytomir, Roŭna, Burštyn, Ciarnopalščyna i Bukavina7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U dakumientach pa «spravie Epštejna» znajšli ślady bujnych hrašovych pieravodaŭ u Minsk. Znoŭ uspłyło imia Karyny Šulak31

U dakumientach pa «spravie Epštejna» znajšli ślady bujnych hrašovych pieravodaŭ u Minsk. Znoŭ uspłyło imia Karyny Šulak

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić