Śviet55

U Hiermanii rychtujuć skaračeńni sacyjalnych vypłat: biespracoŭnyja žyvuć lepš za tych, chto pracuje

Fiederalny kancler Hiermanii Frydrych Mierc zajaviŭ, što sučasnaja sacyjalnaja sistema krainy zanadta ščodraja, asabliva ŭ dačynieńni da biespracoŭnych. Jon ličyć, što tak praciahvacca nie moža, bo atrymlivajecca, što ludzi biez pracy atrymlivajuć ad dziaržavy stolki, što žyvuć lepš, čym zvyčajnyja pracoŭnyja siemji. Hetaja situacyja patrabuje reformy, i Mierc užo anansavaŭ źmieny, jakija pavinny aščadzić dla biudžetu bolš za 2 miljardy jeŭra štohod, piša Rzeczpospolita.

Frydrych Mierc. Fota: Emmanuele Contini/NurPhoto via Getty Images

U svaim vystupleńni Mierc pryvioŭ prykład: čałaviek, jaki tolki što straciŭ pracu i zarehistravaŭsia na biržy, atrymlivaje nie tolki štomiesiačnuju dapamohu, ale i poŭnuju apłatu arendy kvatery — navat kali jana vialikaja i znachodzicca ŭ darahim rajonie.

U siarednim 1 m² u Hiermanii kaštuje 20 jeŭra na miesiac. Takim čynam, kali čałaviek žyvie ŭ kvatery płoščaj 100 m², dziaržava płacić 2000 jeŭra tolki za arendu.

Novaja viersija sacyjalnaj sistemy dapamohi biespracoŭnym, viadomaja jak Bürgergeld, była ŭviedzienaja sacyjał-demakratyčnym uradam Ołafa Šolca (SPD) niekalki hadoŭ tamu. Sistema praduhledžvaje ščodryja vypłaty: u 2024 hodzie, naprykład, adzinočka-biespracoŭny atrymlivaŭ 563 jeŭra, a siamiejnaja para — 1012 jeŭra ŭ miesiac. Dadatkova — vypłaty na dziaciej (naprykład, 471 jeŭra na padletka), poŭnaja apłata arendy i aciapleńnia.

Pavodle mierkavańnia krytykaŭ, Bürgergeld zrabiŭ pracu dla mnohich niepryvabnaj — bo ludzi mohuć atrymlivać paraŭnalna stolki ž ci navat bolš, nie pracujučy.

Pry hetym u niamieckaj ekanomicy raście «šery siektar» — šmat chto pracuje nielehalna, — i ŭ 2024 hodzie jon užo składaŭ 11,3 % VUP.

Taksama jość vypadki, kali biespracoŭnyja admaŭlajucca ad prapanavanych vakansij, a niekatoryja pracadaŭcy śpiecyjalna płaciać vielmi nizkija zarobki, viedajučy, što dziaržava ŭsio adno dapłacić hetym rabotnikam praź sistemu sacyjalnaj dapamohi.

Frydrych Mierc adkryta havoryć, što paśla letnich vakacyj urad pradstavić novyja skaračeńni sacyjalnych vypłat.

Jon rychtujecca da palityčnaj baraćby z sacyjał-demakratami, jakija pa-raniejšamu ličać, što dziaržava pavinna šyroka padtrymlivać tych, chto straciŭ pracu. Sacyjał-demakraty bajacca, što zanadta radykalnyja reformy mohuć adšturchnuć častku ich vybarcaŭ, asabliva siarod rabočaha kłasa i členaŭ prafsajuzaŭ.

U toj ža čas CHDS-CHSS spadziajecca, što vybarščyki padtrymajuć ideju bolš spraviadlivaj i adkaznaj sacyjalnaj palityki, dzie pracu zaachvočvajuć, a nie adachvočvajuć ad jaje.

Kamientary5

  • Dobra
    16.07.2025
    Daŭno para
  • Iźvinicie
    16.07.2025
    A adkul u biespracoŭnaha budzie kvatera na 100 mietraŭ?

    Kali poŭnaja arenda kvatery źjadaje hrošy, što ŭ sumie zastajecca stolki, kolki ŭ biespracoŭnaha - moža, z cenami na arendu prablemy, a nie ź biespracoŭnymi? Moža, cenami na arendu zaniacca treba?
  • Žvir
    17.07.2025
    Heta nie spraviadliva. Ludzi ŭ biadzie, biez raboty, im patrebna dapamoha, a jaje režuć na karyść pracujučych. Heta aburalna, niama słoŭ!

Ciapier čytajuć

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?3

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

«Skažycie, u jakoj Biełarusi siaredni zarobak 886 dalaraŭ?» — «Na małakazavodzie!»14

Polskija konsulstvy ŭviali novaje patrabavańnie dla padačy na vizu, jakoje bje pa siemjach rełakavanych ajcišnikaŭ9

Biełaruskaja čyhunka adkryła sietku kaviarniaŭ samaabsłuhoŭvańnia1

«Heta praciahvałasia nie adzin dzień». U Babrujsku patrabujuć pakarać haspadara, jaki žorstka abychodzicca z sabakam padčas prahułki2

U italjanskich Alpach mahutnaja łavina syšła sa schiłu i nakryła hrupu łyžnikaŭ VIDEA3

U adnym z alimpijskich zabiehaŭ pa šort-treku pieramohu niečakana atrymaŭ spartsmien, jaki išoŭ apošnim VIDEA1

U Kalifornii z hor syšła łavina, jak minimum dziesiać čałaviek źnikli bieź viestak

U Minsku pradajuć alej koštam amal 1000 rubloŭ za litr1

The Economist: Kreml prapanavaŭ siamji Trampa za źniaćcie sankcyj doli ŭ enierhietyčnych aktyvach9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?3

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić