Śviet33

Premjer Kanady vybačyŭsia pierad Trampam

Premjer-ministr Kanady Mark Karni vybačyŭsia pierad Donaldam Trampam za rekłamu z vykarystańniem zapisu pramovy 40‑ha prezidenta ZŠA Ronalda Rejhana, što krytykavała pošliny.

Mark Karni i Donald Tramp padčas samita ATES. Fota: Evan Vucci / AP

Ab hetym sam Karni zajaviŭ na pres-kanfierencyi na samicie Azijacka-Cichaakijanskaha ekanamičnaha supracoŭnictva (ATES), pieradaje Reuters.

Pa słovach Karni, jon prynios prabačeńni prezidentu ZŠA u pryvatnym paradku na viačery lidaraŭ krain ATES.

Da hetaha ab prabačeńni Karni raspavioŭ Tramp. «Jon byŭ vielmi vietlivy. Jon paprasiŭ prabačeńnia za toje, što jany zrabili z rekłamaj», — skazaŭ jon žurnalistam.

Adnak Tramp admoŭna adkazaŭ na pytańnie, ci adnoviać ZŠA handlovyja pieramovy z Kanadaj paśla hetaha.

Na minułym tydni prezident ZŠA aburyŭsia rekłamnym rolikam, zroblenym u kanadskaj pravincyi Antarya. U im, pavodle Trampa, byŭ biez dazvołu fondu vykarystany zrobleny ŭ 1987 hodzie zapis vystupleńnia na radyjo tahačasnaha prezidenta ZŠA Ronalda Rejhana pra svabodu handlu i impartnyja pošliny.

«U suviazi ź ich aburalnymi pavodzinami ŭsie handlovyja pieramovy z Kanadaj nieadkładna spyniajucca», — napisaŭ tady Tramp.

Raniej Tramp uvioŭ 35%-nyja taryfy na impart z Kanady, za vyklučeńniem tavaraŭ, što padpadajuć pad umovy pahadnieńnia ab svabodnym handli ZŠA ź Mieksikaj i Kanadaj, jakoje Tramp zaklučyŭ padčas svajho pieršaha terminu. Tramp taksama ŭvioŭ pošliny na mietał i aŭtamabili z Kanady.

Jon užo abviaščaŭ pra spynieńnie pieramovaŭ z Kanadaj hetym letam, patłumačyŭšy heta padatkam na amierykanski bihtech. Nieŭzabavie padatak byŭ admienieny.

Kamientary3

  • Filipp
    01.11.2025
    Padumaŭ "Nu jaho nafih durnia, a to za miest Vieniesueły, pa Kanadzie jašče ŭłupić!")
  • Jazep
    01.11.2025
    Karni išoŭ na vybary pad łozunham "Elbows up". Zaraz ekanomikaa Kahady vyhladaje jak "Elbows down". Libierały kazali, što jon prafiesijny ekanamist i zdoleje zaklučyć uhodu z Trampam. U vyniku ničoha. Taki ž samy jak i Triudo. Ciahnie Kanadu ŭ łvpy tavaršča Si.
    Navat Japonija admoviłasia damaŭlacca z Karni.
    Jon nie vykanaŭ ni vodnaha pieradvybarnaha abiaciańnia. Navat adzinaje jakoje sprabavaŭ vykanać - adabrau zbroju ŭ lehalnych uładalhikaŭ. Ludzi svaju zbroju nie zdajuć.
    Ja svaju zdavć nie źbirajusia tak sama. Spadziajusia što buduć daterminovyja vybary i Kanada narešcie pazbavicca ad libierałaŭ.
  • Sutnaść rekłamy
    01.11.2025
    U rekłamie narezanyja i sklejenyja častki pramovy Rejhana. Pramova skažaje sens taho, što jon havaryŭ. Było b etyčna ŭ palityčnaj rekłamie na amierykanskim rynku raskryvać takija “drobiazi”.

Ciapier čytajuć

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam21

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam

Usie naviny →
Usie naviny

Saudaŭskaja Aravija radykalna pierahladaje płany adnosna horada budučyni koštam $500 miljardaŭ — nie chapaje hrošaj1

Rasijanie za dzień stracili dva samaloty5

Paźniak nahadaŭ, što Kaleśnikava — «palityčnaje ništo», ale z razumnaj siastroj51

U Breście pradaviec mašyn rekłamavaŭ aŭtamabil i nie dumaŭ pra azimyja

Biełaruskija draniki zaniali 14‑je miesca ŭ suśvietnym topie straŭ z bulby7

Nastupny raŭnd pieramoŭ pamiž Rasijaj i Ukrainaj projdzie biez ZŠA1

Biełaruś — na druhim miescy. Dziaŭčyna raskazała, jak sartavała śmiećcie ŭ šaści krainach śvietu2

«Va ŭsich siarod znajomych jość zahinułyja». Udzielniki akcyj pratestu ŭ Iranie raskazali, jak usio było4

Što ciapier z ekanomikaj Vieniesueły? I ci stała bolš svabody?

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam21

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić