Mierkavańni1111

«Narod pamiraje, i balnic nie treba. Hałoŭnaje prezidenckaja i deputackaja!!!». Što ludzi pišuć pra zakryćcio reabilitacyjnaha centra na Homielščynie

U Homielskaj vobłaści pad vyhladam rearhanizacyi zakryli ŭčastkovuju balnicu ŭ Śviaciłavičach. U tyktoku ludzi vykazali svajo staŭleńnie da hetaha i padzialilisia kałarytnymi ŭspaminami pra ŭstanovu.

 Skrynšot videa z tyktoku

«Balnicy zakryvajucca, a što dalej ….»

Najbolš łajkaŭ nabrała zaŭvaha: «Jak usio sumna, škoły zakryvajuć, budynki novyja stajać razburajucca, balnicy zakryvajucca, a što dalej ….»

Na druhim miescy kamientaryj:

«Narod pamiraje, i balnic nie treba. Hałoŭnaje prezidenckaja i deputackaja!!!»

Papularnaje taksama pytańnie adnosna abiacanaj uładami padtrymki siała:

«A jak ža adradžeńnie i padtrymka viosak?» 

«Zakryli balnicu, adkryli rajvykankam… Usio pa-česnamu», — zaŭvažaje inšy hladač.

«Zatoje z ekrana budzie samaŭschvaleńnie pra achovu zdaroŭja», — dadaje jašče adzin. 

«Pry hetym kryčać, što narod u horad biažyć»

Niechta tłumačyć, što paśla zakryćcia reabilitacyjnaha centra ŭ Śviaciłavičach zastałosia tolki dźvie takija ŭstanovy na ŭsiu Homielskuju vobłaść:

«Nu i atrymlivajecca, zaraz na ŭsiu Homielskuju vobłaść 2 reabilitacyjnyja centry. U špital na reabilitacyju trapić praktyčna niemahčyma. A ŭ Śviaciłavičach była vielmi dobraja reabilitacyjnaja baza».

Niekatoryja aburajucca:

«I pry hetym kryčać, što narod u horad biažyć. A što rabić zastajecca? Pracavać niama dzie, a kali jość, to za kapiejki, navat tysiačy [rubloŭ zarobku] niama, škoł niama, balnic niama, daktary nie jeduć, usie ŭ horadzie chočuć žyć. Kramy zakrytyja, sadkoŭ niama. A Homielščyna, asabliva Mazyrski, Kalinkavicki, Naraŭlanski, Jelski, Lelčycki rajony, uvohule boham zabytyja. Dziaržava ŭ dziaržavie, i ŭłady sami pa sabie, što chočuć, toje i robiać, adzin adnaho pakryvajučy».

«Naturalna, zakryć lahčej i praściej, čym niešta pabudavać i adkryć. A treba naadvarot adkryvać, kab ludzi žyli, a nie vyjazdžali ŭ vialikija harady». 

«Usio, jak nie pračytaješ, razvalvajecca. Sumna».

«Chutka krainu zakryjuć». 

«Niaŭžo nichto nie razumieje, što adbyvajecca?» 

«Heta tak adnaŭlajuć čynoŭniki vioski!!!» 

«Tryccać hadoŭ upartaj pracy daje svaje vyniki. Kraina dla žyćcia».

«Takaja kłasnaja reabilitacyjnaja baza»

Šmat chto zhadvaje, što prachodziŭ lekavańnie ŭ hetaj balnicy, adznačaje jaje vysoki ŭzrovień i spačuvaje miascovym žycharam, jakija zastalisia biez ustanovy:

«U 91‑m hodzie lažała ŭ hetaj balnicy, tady jašče novaja była, i potym jašče była tam. Rajon vialiki. Jak biednyja ludzi, staryja, dzieci zaraz buduć jeździć za trydzieviać ziamiel?!»

«Jak sumna, takaja kłasnaja reabilitacyjnaja baza, ja tam była. Uvažlivy piersanał, dobraja trenažornaja zała i aparaty. Treba dapamahać takim centram, a nie zakryvać».

«Tam było takoje kłasnaje reabilitacyjnaje adździaleńnie, dobraje abstalavańnie i pracavali prafiesijanały!!! Dziakuj im vialiki, jany navučyli mianie znoŭku chadzić».

«Ja prachodziła tam reabilitacyju. Mnie spadabałasia. Škada».

«Takaja dobraja Śviaciłavickaja balnica. Ja prachodziła reabilitacyju, i tolki tam dapamahli. Ni Homiel, ni Mazyr!!!»

«Tak. Vielmi dobry byŭ reabilitacyjny centr».

«Balnica supier!! Ja sam prachodziŭ tam reabilitacyju paśla DTZ, raspracoŭvaŭ ruku. Vielmi škada!»

A adna žančyna raskazała, što paznajomiłasia tam z mužam.

«Ja prachodziła tam reabilitacyju dvojčy, mnie vielmi spadabałasia. Tam navat paznajomiłasia sa svaim mužam. Škada, što taki dobry reabilitacyjny centr zakryvajuć».

I tolki adzinki padtrymlivajuć rašeńnie:

«Ich ža treba ŭtrymlivać, a heta niatanna, nierentabielna. Voś i vyrašyli zakryć tak. Tamu i aburacca niama čaho».

Kamientary11

  • viasiołyja kačaniaty
    05.11.2025
    Usio ž uražvaje jakija ž ludzi ciomnyja i durnyja. Prosta fantastyka! Jany na piaty hod vajny i treciaje dziesiacihodździe akupacyi całkam, ščyra i naiŭna ŭpeŭnienyja (!) što rabam na akupavanaj terytoryi chtoś budzie vyhody stvarać. Byccam zusim ničoha vakoł nie bačać i nie pamiatajuć ničoha što zdaryłasia paźniej čym zaŭčora.
    Škoły, lakarni zachacieli, centry niejkija... Vy hałoŭnaje miasa dla frontu i zavodaŭ naradžajcie pabolš i na kuchniach svaich cichieńka siadzicie. Heta vašaja adzinaja zadača jak bijamasy. A stojła vam, jak samamu pakornamu maŭklivamu bydłu, chopić i zvyčajnaha - biez usialakich vyhod. Doma ci prosta ŭ poli narodzicie, potym hłoham ź zialonkaju palečyciesia dy syrkom z techničnaha palmavaha masła prykusicie.
    Dziŭny narod... napeŭna i kali na bojniu pahoniać - jon budzie ščyra aburacca čamu ž heta hałavu siakuć takoju iržavaju siakieraju dy balničny nie vypisvajuć. I jašče boty budzie zdymać pierad tym jak na šybienicu ŭzychodzić. Sapraŭdy kažuć - nikoli nie treba niedaaceńvać vializarnyja hłybini čałaviečaje duraści.
  • Parylščyk
    06.11.2025
    Adradžeńnie siała ŭ Biełarusi nie vartaje inviestycyj z-za niedachopu infrastruktury, adukacyi, miedycynskaha absłuhoŭvańnia i składanaściej z maładymi kadrami. Palityčnyja barjery i demahrafičnyja prablemy taksama abmiažoŭvajuć vykanańnie i efiektyŭnaść prajektaŭ.
  • Janka
    06.11.2025
    Parylščyk, što vy majecie na ŭvazie pad "adradžeńniem siała"? Pavialičeńnie kolkaści sialanaŭ dla nizkaapłočvajemaj pracy ŭ piermanientna nieefiektyŭnych dziaržaŭnych saŭhasach (bo sutnasna inšych formaŭ kaapieratyŭnaha zhurtavańnia sialan paśla vyniščeńnia NEPa ŭ saŭku nie isnavała)? Pakul na ziamli niama pryvatnaha haspadara (što jość nonsensam pad čas łukašyzmu), a ŭ krainie - rynkavych adnosinaŭ u sielskaj haspadarcy - niama nijakich šansaŭ niešta tam adradzić.

Ciapier čytajuć

«Dyjalekt padazrony». Śpiavak Siaroha pryjšoŭ na rasijskaje realici i sabraŭ usich chejtaraŭ

«Dyjalekt padazrony». Śpiavak Siaroha pryjšoŭ na rasijskaje realici i sabraŭ usich chejtaraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Minskam pasažyry maršrutki jechali ź niezačynienymi dźviaryma2

«Jon u žachlivym stanie». Adam Kadyraŭ trapiŭ u avaryju niedaloka ad Doma ŭračystaściej u Pucinskim rajonie11

Pamior prafiesar Vasil Biernik1

Daradca Trampa: Terytoryju Hrenłandyi moža kantralavać tolki toj, chto zdolny jaje abaranić, a Danija zanadta słabaja dla hetaha5

Małady niemiec tančyć pad «Kasiŭ Jaś kaniušynu» — biełaruski ŭ zachapleńni. Da hetaha jon užo sabraŭ armiju fanatak z Rasii12

«Ništo tak nie zaachvočvaje pisać, jak nuda». 50 hadoŭ tamu pamierła Ahata Kryści. Jak pisała heta hienijalnaja žančyna?7

Lutyja marazy spynili nielehalnych mihrantaŭ?

U Michanavičach pad Minskam biehali tchary i łaščylisia da ludziej. Jak jany tam apynulisia?6

«Žarty na ŭzroŭni siaredniaj škoły». Stryžak raskazaŭ pra novy prajekt — tłumačyć, što nijakaha seksu ŭ naźvie niama39

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Dyjalekt padazrony». Śpiavak Siaroha pryjšoŭ na rasijskaje realici i sabraŭ usich chejtaraŭ

«Dyjalekt padazrony». Śpiavak Siaroha pryjšoŭ na rasijskaje realici i sabraŭ usich chejtaraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić