«Z nas śmiajalisia va ŭsim śviecie. Jany bolš nie śmiajucca». Tramp vystupiŭ sa zvarotam da nacyi. Pra što havaryŭ?
Čakałasia, što prezident ZŠA abviaścić vajnu Vieniesuele, ale ŭvieś vystup jon pryśviaciŭ svaim dasiahnieńniam — «za apošnija 11 miesiacaŭ my prynieśli Vašynhtonu bolš pazityŭnych źmien, čym lubaja administracyja ŭ amierykanskaj historyi».

Donald Tramp rezka atakavaŭ svajho papiarednika, nastojvajučy na tym, što jaho kiravańnie krainaj utrymlivaje tolki pieramohi.
«Adzinaccać miesiacaŭ tamu ja atrymaŭ u spadčynu biesparadak, i ja jaho vypraŭlaju. Kali ja zastupiŭ na pasadu, inflacyja była najhoršaj za 48 hadoŭ, a niekatoryja skazali b, što i va ŭsioj historyi našaj krainy, što pryviało da taho, što ceny stali vyšejšymi, čym kali-niebudź raniej, zrabiŭšy žyćcio niedastupnym dla miljonaŭ i miljonaŭ amierykancaŭ. Heta adbyłosia padčas administracyi demakrataŭ», — skazaŭ jon.
Pavodle jaho słoŭ, miaža była adkryta. I z-za hetaha ŭ krainu «ŭvarvałasia armija z 25 miljonaŭ čałaviek, mnohija ź jakich pryjšli z turmaŭ i kałonij, varjatniaŭ. Heta byli handlary narkotykami, členy band i navat 11 888 zabojcaŭ, bolš za 50 pracentaŭ ź jakich zabili bolš za adnaho čałavieka. Heta toje, što administracyja Bajdena dazvoliła zrabić z krainaj».
U žanočym sporcie hulali mužčyny, złačynnaść była na rekordnym uzroŭni, skazaŭ jon.
«Z nas śmiajalisia va ŭsim śviecie. Ale jany bolš nie śmiajucca. Za apošnija 11 miesiacaŭ my prynieśli Vašynhtonu bolš pazityŭnych źmien, čym lubaja administracyja ŭ amierykanskaj historyi».
Pavodle jaho słoŭ, apošnija čatyry hady Złučanymi Štatami kiravali palityki, jakija zmahalisia tolki za nielehalnych mihrantaŭ, prafiesijnych złačyncaŭ, karparatyŭnych łabistaŭ, terarystaŭ i, pierš za ŭsio, zamiežnyja dziaržavy, jakija karystalisia ZŠA.
«Jany zatapili vašy harady i miastečki nielehalnymi mihrantami. Jany źniščyli vašy ciažka zaroblenyja zachavańni. Jany navučali vašych dziaciej nianaviści da Amieryki, vypuścili takuju kolkaść hvałtoŭnych złačyncaŭ, jakuju my nikoli nie bačyli, kab jany palavali na nievinavatych. Jany vyklikali vajnu. Jany vyklikali chaos. Jany vyklikali žudasnuju situacyju va ŭsim śviecie», — nahniataŭ Tramp.
Ale ciapier, zapeŭnivaŭ jon, u ZŠA jość prezident, jaki zmahajecca za zakonapasłuchmianych, pracavitych ludziej krainy. «Tych, chto prymušaje hetuju nacyju ruchacca, chto prymušaje hetuju nacyju pracavać. I ŭsiaho praz adzin hod my dasiahnuli bolšaha, čym chto-niebudź moh sabie ŭjavić».
Najpierš, Tramp raskazaŭ pra spynieńnie mihracyjnaha patoku.
«Za apošnija siem miesiacaŭ nivodnamu nielehalnamu mihrantu nie było dazvolena ŭjechać u našu krainu — podźvih, jaki ŭsie nazyvali absalutna niemahčymym. Vy pamiatajecie, jak Džo Bajden kazaŭ, što jamu patrebny Kanhres dla pryniaćcia zakona, jaki dapamoža zakryć miažu? Jon zaŭsiody vinavaciŭ Kanhres i ŭsich astatnich. Jak vyśvietliłasia, nam nie spatrebiłasia zakanadaŭstva. Nam prosta spatrebiŭsia novy prezident».
Tramp adznačyŭ, što ŭzrovień złačynnaści ŭ krainie ŭpaŭ.
«Prosta pahladzicie na Vašynhton, akruha Kałumbija. Tam uzrovień biaśpieki, jakoha my nikoli raniej nie bačyli. I jany źniščyli kryvažernyja zamiežnyja narkakarteli. My zrabili heta sami, z našymi ludźmi, i my tak hanarymsia hetym, bo jany atručvali i źniščali naša nasielnictva».
Złučanyja Štaty ciapier majuć «samyja mahutnyja ŭzbrojenyja siły ŭ śviecie, i blizka nikoha niama».
«Ja adnaviŭ amierykanskuju moc, urehulavaŭ vosiem vojnaŭ za 10 miesiacaŭ, źniščyŭ iranskuju jadziernuju pahrozu i skončyŭ vajnu ŭ Hazie, pryniosšy ŭpieršyniu za 3000 hadoŭ mir na Blizki Uschod i zabiaśpiečyŭšy vyzvaleńnie załožnikaŭ, jak žyvych, tak i pamierłych».
U samoj krainie, pavodle jaho słoŭ, ZŠA viartajuć ekanomiku «z kraju biezdani».
«Minułaja administracyja i ich sajuźniki ŭ Kanhresie razrabavali našu kaznu na tryljony dołaraŭ, padniaŭšy ceny na ŭsio da ŭzroŭniaŭ, jakich raniej nikoli nie bačyli. Ja źnižaju hetyja vysokija ceny i źnižaju ich vielmi chutka».
Ceny padajuć, a zarobki rastuć, kaža Tramp. «I ŭpieršyniu za šmat hadoŭ zarobki rastuć značna chutčej za inflacyju».
Viartajecca biznes u krainu, stvarajucca novyja pracoŭnyja miescy, i jany pierachodziać amierykancam, a nie mihrantam.
«Vialikaja častka hetaha pośpiechu była dasiahnutaja dziakujučy taryfam — majo lubimaje słova, taryfy, jakija na praciahu mnohich dziesiacihodździaŭ paśpiachova vykarystoŭvalisia inšymi krainami suprać nas, ale nie ciapier».
«Hod tamu naša kraina była miortvaja. My byli absalutna miortvyja. Naša kraina była hatovaja da krachu. Poŭnaha krachu. Ciapier my samaja papularnaja kraina ŭ śviecie. I heta kaža kožny lidar, ź jakim ja razmaŭlaŭ za apošnija piać miesiacaŭ».
Tramp taksama paabiacaŭ najbujniejšaje źnižeńnie padatkaŭ u amierykanskaj historyi, efiektyŭnuju miedycynskuju sistemu.
«My stavim Amieryku na pieršaje miesca, i my znoŭ robim Amieryku vialikaj. Vielmi prosta: my robim Amieryku vialikaj znoŭ».
Kamientary