Kultura22

Biełaruskija litaratary siońnia ŭ Dzień rodnaj movy praviaduć dyktoŭki

Siońnia adznačajecca Mižnarodny dzień rodnaj movy. Voś mierapryjemstvy z udziełam biełaruskich litarataraŭ i litaratarak, piša «Budźma».

Lavon Volski praviadzie Ahulnanacyjanalnuju dyktoŭku da Dnia rodnaj movy ŭ efiry «Biełsat».

Dyktoŭka projdzie paśla vypusku «Ranicy ź Biełsatam» i žyvych navin. Litaratar i rok-muzyka budzie dyktavać tekst padčas śpiecyjalnaj tranślacyi ŭ studyi. U žyvym efiry dyktoŭku buduć pisać taksama viadoŭcy i hości «Ranicy».

Padčas śpiecyjalnaj tranślacyi ŭ studyi «Biełsatu» Lavon Volski budzie dyktavać tekst.

U žyvym efiry dyktoŭku buduć pisać taksama viadoŭcy i hości «Ranicy». Akramia čytańnia tekstu, tranślacyja pakaža sam praces: jak udzielniki pišuć, što adčuvajuć, jak prachodzić hetaja moŭnaja padzieja.

Błanki možna spampavać tut

Pačatak a 12:05 pa biełaruskim časie.

U niadzielu ŭ pramym efiry adbudziecca simvaličny lohki razbor pamyłak i ŭznaharodžańnie najlepšych udzielnikaŭ. 

Maksim Znak pračytaje dyktoŭku ŭ Jeŭrapiejskim centry Salidarnaści ŭ Hdańsku

U subotu ŭ Biełastoku adbudziecca biełaruskaja dyktoŭka da Dnia rodnaj movy. Pačatak a 16:30 u Biełaruskim Chabie «Novaja Ziamla».

Dyktoŭka budzie pavodle ese Uładzimira Arłova «Niezaležnaść — heta…», jakoje pierakładziena bolš čym na dvaccać piać moŭ śvietu. Dyktuje sam aŭtar. 

Va Urocłavie adbudziecca sustreča «Movy nanova» da Dnia rodnaj movy. Sioleta dyktoŭku praviadzie Andrej Chadanovič, paet, pierakładčyk, litaraturaznaŭca i vykładčyk. Pitny miod taksama biełaruskaja tradycyja! Tamu dalej śviatkavańnie adbudziecca ŭ dehustacyjnym farmacie.

Vas čakaje krychu historyi i dehustacyja pitnoha miodu z Uładzimiram Šymbarevičam znaŭcam temy i, hałoŭnaje, praktykam, jaki stvaryŭ bolš za 50 hatunkaŭ napoju. Haściej prosiać uziać z saboj kiliški dla hetaje spravy.

«Budzie sałodka, intelektualna, utulna i pa-biełarusku», — zapeŭnivajuć arhanizatary.

Uvachod danaty na kampiensacyju vydatkaŭ. Rehistracyja pa spasyłcy.

U subotu ŭ Skarynaŭskaj biblijatecy ŭ Łondanie adznačajuć Dzień rodnaj movy ź piśmieńnikam Alhierdam Bacharevičam i paetkaj Julaj Cimafiejevaj. Uvachod volny, vitajucca achviaravańni anhła-biełaruskamu tavarystvu. 

U Muziei Ivana Łuckieviča ŭ Vilni sustrečy ź piśmieńnicami i prahrama dla dziaciej u miežach admysłovaha festu

U subotu, 21 lutaha, u Vilni ŭ Domie nacyjanalnych supolnaściej (Raugyklos, 25 (2 pavierch) z 17:00 taksama adznačajuć Dzień rodnaj movy.

U prahramie:

Muzyčnaja častka: Jury Nieściarenka, kapeła «Ojra» i śpiecyjalnyja hości

Paezija i kulturnicki aktyvizm: Pavieł Sieviaryniec, Siaržuk Sys, Vanda Marcinš, Ihar Słučak, Illa Mironaŭ

Uvachod volny, danaty vitajucca.

Kamientary2

  • Nu i dzie
    20.02.2026
    Kamientatary, jakija lili tut brud na Paźniaka?
  • A dzie
    20.02.2026
    kamientatary Paźniaka jakija lili brud na ŭsich zapar?

Ciapier čytajuć

Stali viadomyja padrabiaznaści pra trahiedyju ŭ Połackim manastyry16

Stali viadomyja padrabiaznaści pra trahiedyju ŭ Połackim manastyry

Usie naviny →
Usie naviny

Čamu paziachańnie takoje zaraznaje?

Upieršyniu za doŭhi čas padčas ataki bieśpiłotnikaŭ zahinuŭ žychar Padmaskoŭja9

U Połackim manastyry trahiedyja — spalili žančynu34

Robat paŭstaŭ na šou ŭ Kitai 4

Namieśnik ministra pryrodnych resursaŭ Rasii źbieh u ZŠA praź Minsk13

Padobny da nadmahilla pamiatny znak u Niaśvižy zaźziaŭ novym blaskam14

Dva kienty na Savieckaj u Breście ŭ kiepkach z ČZ padpiavali pad pieśniu «Žukoŭ». I mieli nieaściarožnaść zapościć heta ŭ treds15

«Žyćcio — štuka cikavaja, adnak». Zorka biełaruskaha handboła naniaŭsia fatohrafam, kab zdymać ulubionuju mnohimi biełaruskuju śpiavačku4

Z klininhavaj kampanii dadatkova ździerli ŭ biudžet až 1,1 miljona17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stali viadomyja padrabiaznaści pra trahiedyju ŭ Połackim manastyry16

Stali viadomyja padrabiaznaści pra trahiedyju ŭ Połackim manastyry

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić