Dalnabojščyk spytaŭ u dziaŭčyn, čamu jany nie chočuć adnosin z dalnabojščykami — i paniesłasia
Praca ŭ dalnabojščykaŭ śpiecyfičnaja, tamu nie ŭsie žančyny hatovyja dla stasunkaŭ z pradstaŭnikami hetaj prafiesii, ale pryčyny ahučvajuć vielmi roznyja.

«U vašaj prafiesii jość važny minus»
Biełarus, jaki pracuje dalnabojščykam, zadaŭ pytańnie ŭ Treds. Dopis chutka nabraŭ 200 tysiač prahladaŭ i bolš 850 kamientaroŭ.

Častka žančyn u kamientach spasyłajecca na toje, što nibyta ŭ dalnabojščykaŭ u kožnym horadzie pa siamji, dy i naohuł u rejsie jany karystajucca pasłuhami prastytutak, tamu jašče i vienieryčnyja chvaroby pryviazuć. Praŭda, mnohija ŭ adkaz na padobnyja kamientary pišuć, što heta nie bolš čym sastarełyja stereatypy.
Bolšaść ža adznačaje, što hałoŭnaja prablema ŭ tym, što dalnabojščyk bolšuju častku času pravodzić daloka ad doma.
«U vašaj prafiesii jość važny minus: praciahłaja adsutnaść doma. Kali vy płanujecie siamju i dziaciej, dla žančyny heta budzie aznačać, što niekalki tydniaŭ jana sam-nasam ź niemaŭlatkam. Biez dapamohi i padtrymki», — adznačaje kamientatarka.
Inšaja pad jaje kamientarom dadała, što ŭ ich tak vyraśli dvoje dziaciej, i jany da baćki asabliva nie adčuvajuć vialikich pačućciaŭ. A voś treci ŭžo tatkaŭ syn, bo baćka ŭžo tak časta nie źjazdžaje z domu.
Dzieci taksama nie ŭ zachapleńni
Siarod tych, chto adhuknuŭsia, jość i dzieci dalnabojščykaŭ.
«U mianie tata dalnabojščyk usio majo žyćcio, i jaho vielmi nie chapaje. I sprava nie ŭ hrošach. Ja b nie chacieła, kab moj muž pajšoŭ ciapier u dalnaboj. U jaho byli dumki, ale ja rada, što prajšli. Kajf — kali jon sa mnoj, i z pracy kožny dzień čakaju ź nieciarpieńniem», — pryznajecca dačka dalnabojščyka.

«Ja b nie zmahła nazyvać heta stasunkami, kali małady čałaviek adsutničaje pa 2—3 miesiacy i bolš. Tak i ździčeć možna, i astudzieć zusim.
Toje ž samaje ŭ statusie muža. Jon jak by jość, ale jaho niama. Mnie, naprykład, važnaja prysutnaść čałavieka, taktylnaść, padtrymka. Jakija b tam ni byli hrošy, ale ja ŭ hetym vypadku abiaru, kab čałaviek znachodziŭsia pobač», — pryznajecca inšaja kamientatarka.
Jašče adna kamientatarka, jakaja navat paśpieła papracavać dalnabojščycaj u parnym ekipažy z mužam, adznačaje, što dalnaboj — heta dobry zarobak, ale nie žyćcio.
Inšaja tłumačyć niežadańnie budavać adnosiny z dalnabojščykam tym, što nie kožnaja voźmie na siabie rolu takoj partniorki.
«Viečnaja adzinota, usie śviaty adna, usio sama… A ŭvosień naohuł choć u piatlu leź», — pryznajecca jana.
«Z časam dla vas siamja pierastaje isnavać»
«Ja takaja dziaŭčyna, jakoj vielmi važna ciapło ad partniora — fizična abdymacca, pavalacca razam, trymacca za ruki, dureć i hetak dalej. Biez hetaha ja sochnu. I kali ja kachaju partniora, a jaho niama pobač — mnie budzie fizična vielmi drenna. Tamu adsutnaść čałavieka doma 50% žyćcia, a to i 80%… Było b dla mianie vielmi ciažka», — tłumačyć inšaja.
Jość siarod kamientataraŭ i mierkavańni mužčyn.
«Nie sumiaščalnaja hetaja praca i siamja. Vyklučeńni jość, ale tym nie mienš», — piša małady čałaviek.
«Tamu što z časam dla vas siamja pierastaje isnavać. Vy pryvykajecie žyć samastojna hetak ža, jak i vaša siamja. Pačynajucca paproki, skandały, niedavier», — piša dziaŭčyna.
Pajšła zamuž, a potym za mužam
Adna z kamientatarak znajšła davoli aryhinalnaje rašeńnie, jak nie čakać kachanaha pa dva-try miesiacy.
«Nie viedaju, u kaho takoje mierkavańnie. U samoj chłopiec dalnabojščyk, adrazu čakała pa dva‑try miesiac. [Paśla] syšła sa zvyčajnaj pracy da jaho ŭ parny ekipaž, kab nie čakać — i ŭsio supier», — dzielicca dośviedam dziaŭčyna.

Sustrakajucca ŭ kamientarach i zadavolenyja žyćciom z dalnabojščykam.
«Nu nie viedaju, u mianie muž dalnabojščyk. Kachaju jaho, 8 hadoŭ razam».
Adpisalisia i bolš daśviedčanyja žonki kiroŭcaŭ:
«10 hadoŭ zamužam za dalnabojščykam, dva miesiacy na pracy — miesiac doma. Palot narmalny».
«Ja ŭžo 18 hadoŭ u takich adnosinach, amal 15 ź ich zamužam, siońnia voś z čarhovaha rejsa čakaju», — piša inšaja žonka dalnabojščyka.
Kamientary