Hramadstva22

U Žodzinie raźviałosia šmat varon, žychary bjuć tryvohu. Ci sapraŭdy varta niepakoicca?

U Žodzinie kožnuju viasnu nazirajecca pavieličeńnie kolkaści varon, asabliva ŭ dvarach, kala škoł i ŭ parkach. U hetym hodzie najbolš abmiarkoŭvajecca ich źjaŭleńnie kala škoły №4. Šum i vialikaja aktyŭnaść ptušak vyklikali tryvohu ŭ žycharoŭ, ale śpiecyjalisty padkreślivajuć, što heta naturalnaja źjava, a nie nadzvyčajnaja situacyja, piša «Minskaja praŭda».

Fota: «Minskaja praŭda»

Viasnoj varony stanoviacca asabliva aktyŭnymi: jany šukajuć miescy dla hniezdavańnia, utvarajuć pary i abaraniajuć svaju terytoryju. Horad dla ich zručny, bo tam ciaplej, mienš niebiaśpieki i dastatkova ježy. Tamu jany časova źbirajucca ŭ miescach, dzie šmat ludziej.

Śpiecyjalisty adznačajuć, što takija pavodziny — narmalnaja siezonnaja źjava, jakaja doŭžycca niadoŭha. Paśla pieryjadu hniezdavańnia ptuški zvyčajna sami pakidajuć hetyja miescy.

Fota: «Minskaja praŭda»

Pradstaŭniki słužby achovy pryrody tłumačać, što varony — heta dzikija ptuški, jakija achoŭvajucca zakonam. Ich źjaŭleńnie pobač z žyłymi damami i škołami nie źjaŭlajecca parušeńniem. Umiašańnie mahčymaje tolki ŭ vypadku realnaj pahrozy, naprykład ahresiŭnych pavodzin abo sanitarnych prablem.

Taksama padkreślivajecca, što samastojna zmahacca z ptuškami nielha — razburać hniozdy ci razhaniać ich niezakonna. Hetym zajmajucca tolki adpaviednyja słužby.

Fota: «Minskaja praŭda»

Važnuju rolu adyhryvajuć i sami žychary: adkrytyja kantejniery dla śmiećcia i reštki ježy pryvablivajuć ptušak. Tamu padtrymka čyścini moža źnizić ich kolkaść u kankretnych miescach.

U cełym situacyja kala škoły — heta zvyčajnaja viasnovaja źjava, jakaja prachodzić sama pa sabie i nie patrabuje pieražyvańniaŭ.

Kamientary2

  • Andruś
    03.04.2026
    Na fota - hniozdy hrakoŭ, a nie varonaŭ. I najchutčej mova idzie jakraz pra hrakoŭ. Ale, jak zaŭždy, ludzi, jakija nie mohuć paznać najbližejšych da svajho žytła haradskich ptušak, vinavaciać i tak nie častych varonaŭ (jany ŭ Biełarusi jość tolki šeryja, tamu hałoŭnaje fota z čornaj varonaj, u areał pašyreńnia jakoj Biełaruś nie ŭvachodzić - ani nie darečnaje tut). Jość ža huhł, niaŭžo ciažka pašukać, što za ptuška vam zaminaje?
  • Bhh
    03.04.2026
    Andruś, a eto humanitarii pišut. U nich słovo, obraz i riealnyj objekt/iavlenije imiejut minimalnuju śviaź. Jeśli voobŝie choť kakuju-to.

Ciapier čytajuć

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj14

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Usie naviny →
Usie naviny

Budučym pierakładčykam prapanujuć vučyć anhlijskuju i kitajskuju movy praz vystupy Łukašenki — jość i adpaviednyja padručniki15

6 vajskovych mašyn, 20 mašyn supravadžeńnia. Pryjezd Łukašenki ŭ rezidencyju na Homielščynie trapiŭ na spadarožnikavy zdymak16

«Pakul zajavak nul». U vilenskaj škole Stembridge raskazali, jak idzie nabor u sadkoŭskuju hrupu ź biełaruskaj movaj navučańnia14

«Ablivali farbaj pomniki, vyryvali kryžy». Padletki paškodzili bolš za 50 mahił na Radaŭnicu. Ich zatrymaŭ śpiecnaz4

Biełaruś uvajšła ŭ suśvietny antytop-5 pa kolkaści naradžeńniaŭ20

Ministr zamiežnych spraŭ Polščy sustreŭsia z Džonam Koŭłam4

Sałaŭjoŭ vybačyŭsia pierad Viktoryjaj Boniaj, ale admoviŭsia vybačacca pierad Miełoni5

Tejłar Śvift damahajecca pravavoj abarony frazy «Pryvitańnie, heta Tejłar Śvift»

Ułady Biełarusi prasili Rasiju pieradać im ukrainskija radoviščy na Danbasie. Tyja jašče navat nie akupavanyja17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj14

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić