U Biełarusi množacca placoŭki dla tancaŭ na śviežym pavietry — pahladzicie, jak adpalvajuć razam moładź i piensijaniery ŭ Sierabrancy
U staličnaj Sierabrancy ludzi kožny čaćvier z 17‑j da 19‑j źbirajucca la kinateatra «Salut», kab razam z susiedziami patančyć pad chity roznych epoch. Pačynałasia ŭsio ścipła, ale štotydzień kolkaść naviednikaŭ na placoŭcy raście. A zaŭsiodniki tancavalnych viečaroŭ paśpieli pieratvarycca ŭ łakalnych zorak.
Tak, la «Salutu» ŭ luboje nadvorje možna sustreć piensijanierku Inesu, jakaja vybiraje vobraz dla tancaŭ bolš adkazna, čym na spatkańni.
Inesa viadzie svoj tyktok, i mnohija viedajuć jaje nie tolki pa tancach u Sierabrancy, ale i ŭ parku Paŭłava.

Jašče adzin błohier adznačaje, što na hetym tydni ludziej la kinateatra było ŭžo ŭ try razy bolš, čym zusim niadaŭna.
Praŭda, daloka nie ŭsie zadavolenyja muzyčnym repiertuaram placoŭki.
«Pałovu va ŭtyl», — kamientuje Mahdalena, jakaja nie razumieje, čamu na placoŭcy tak časta hučać staryja ruskamoŭnyja pieśni.
Padobny vid abjadnańnia haradžan ciapier nazirajecca nie tolki ŭ Minsku. U dadatak da zvykłych hurtkoŭ pa intaresach i daŭno arhanizavanych tancplacovak paŭstajuć novyja impravizavanyja miescy dla supolnych tancaŭ.
Tak, u Horkach kožnuju subotu źbirajucca patančyć z 20‑j da 22‑j la kinateatra «Krynica».
Takija ž tancavalnyja varušniaki adbyvajucca i ŭ šmatlikich inšych haradach, jak abłasnych, tak i rajonnych.
Kamientary