Hramadstva

Aŭtobus, aŭtamabil abo spadarožnaja mašyna. Kolki ciapier kaštuje daroha ź Biełarusi ŭ Polšču

Biełarus Illa časta jeździć z Hrodna ŭ Polšču da rodnych. U adzin z apošnich pryjezdaŭ jon skarystaŭsia sposabam, pra jaki daviedaŭsia ad znajomych, i dajechaŭ da Biełastoka prykładna za 50 rubloŭ, abo kala 65 złotych.

Fota: Lookby.Media

Most pahladzieŭ, kolki ciapier kaštujuć roznyja varyjanty pajezdki ź Biełarusi ŭ Polšču — aŭtobus, asabisty aŭtamabil i spadarožnaja mašyna.

Aŭtobus: ad 130 rubloŭ i da 27 hadzin u darozie

Adzin z samych papularnych sposabaŭ dabracca da Polščy — aŭtobus. Heta rejsy pa fiksavanych maršrutach z zrazumiełymi cenami, adnak čas u darozie časta niepradkazalny i mocna zaležyć ad čerhaŭ na miažy.

Pavodle danych pieravozčykaŭ, bilety kaštujuć prykładna ad 134 da 195 rubloŭ, abo kala 175—255 złotych, u zaležnaści ad napramku.

Raskidańnie pa maršrutach istotnaje: pajezdka z Hrodna ŭ Varšavu kaštuje prykładna 170—180 rubloŭ, abo kala 220—235 złotych, i zajmaje kala šaści hadzin, a z Hrodna ŭ Biełastok — kala 100 rubloŭ. Ź Minska da Biełastoka bilet kaštuje prykładna 160 rubloŭ.

Jość i inšyja napramki. Naprykład, z Bresta ŭ Varšavu bilet budzie kaštavać kala 138—167 rubloŭ, z Baranavičaŭ — prykładna 117 rubloŭ, z Babrujska — kala 135 rubloŭ. Pajezdka z Babrujska zajmaje prykładna 12 hadzin biez uliku miažy.

Z Homiela ŭ Varšavu bilet u siarednim kaštuje 150 rubloŭ. Samy doŭhi maršrut — z Mahilova ŭ Ščecin: kala 27 hadzin u darozie ź pierasadkami.

Pry hetym pieravozčyki ŭdakładniajuć: ahulny čas u darozie zaležyć ad prachodžańnia miažy.

Tyja, chto vielmi śpiašajecca, mohuć pierasadžvacca na miažy ŭ aŭtobusy, jakija stajać bližej da šłahbauma. Rascenki roznyja: čym bližej da miažy, tym daražej. U siarednim pierasadka kaštuje 50 jeŭra.

Mašyna: paliva, strachoŭka i rehistracyja

Pajezdka na aŭtamabili dla mnohich dazvalaje skaracić čas u darozie. Zvyčajna čerhi na aŭtamabilnych punktach propusku mienšyja, i ŭ spakojny čas miažu možna prajści za paŭtary-dźvie hadziny. Na «čyrvonym» kalidory i pry afarmleńni VAT heta zajmaje bolš času.

Pajezdka ź Minska ŭ Varšavu pa maršrucie praz Brest i Terespal składaje prykładna 560—600 kiłamietraŭ. Pry siarednim raschodzie 8 litraŭ na 100 kiłamietraŭ spatrebicca kala 45—48 litraŭ paliva. Pry košcie AI-95 u Biełarusi kala 2,68 rubla za litr vydatki na bienzin składuć prykładna 120—130 rubloŭ.

Taksama nieabchodna apłacić rehistracyju ŭ elektronnaj čarzie — 22,5 rubla.

Pajezdka z Hrodna ŭ Varšavu praz punkt propusku «Bruzhi — Kuźnica» i Biełastok składaje prykładna 380—420 kiłamietraŭ. Pry tym ža raschodzie heta kala 30—34 litraŭ paliva, abo prykładna 80—95 rubloŭ. Čas u darozie — kala šaści hadzin biez uliku čarhi na miažy, ale ŭ zahružanyja dni abo ŭ vychadnyja daroha moža zaniać značna bolš času.

Pajezdka z Hrodna ŭ Biełastok na bienzin abychodzicca prykładna ŭ 13—16 rubloŭ. Maršrut praz punkt propusku «Bruzhi — Kuźnica» składaje kala 70 kiłamietraŭ.

Pry hetym u Polščy nieabchodna aformić strachoŭku na aŭtamabil — kala 900 złotych u hod (700 rubloŭ) abo prykładna 150 złotych u miesiac (115 rubloŭ).

Paputki. «Možna navat tarhavacca»

Jašče adzin sposab — pajezdki z paputnikami. U pamiežnych čatach jość asobnyja raździeły, dzie vadzicieli i pasažyry damaŭlajucca naŭprost.

— Dastatkova raźmiaścić abjavu z maršrutam i dataj — vadzicieli zvyčajna sami adhukajucca ŭ asabistyja paviedamleńni, — raskazvaje Illa.

Prapanoŭ, jak praviła, jość niekalki, i ŭsie — z roznym koštam.

Illa byŭ ździŭleny vynikam: daroha ad padjezda ŭ Hrodnie da padjezda ŭ Biełastoku abyšłasia prykładna ŭ 50 rubloŭ (65 złotych), a sama pajezdka zaniała kala dźviuch hadzin. «Jak byccam taksi vyklikaŭ», — kaža jon.

Z Varšavy da Hrodna daroha abydziecca daražej — kala 80—120 rubloŭ, abo kala 105—160 złotych.

Časam sustrakajucca i inšyja varyjanty: vadziciel moža ŭziać paputnika biaspłatna, ale z umovaj, što toj voźmie častku hruzu, jaki pieravozicca.

Pavodle aficyjnych normaŭ, z Polščy ŭ Biełaruś možna ŭvozić da 25 kiłahramaŭ tavaraŭ na sumu da 500 jeŭra na čałavieka. Pry hetym, pa słovach udzielnikaŭ takich pajezdak, častku bahažu časam raźmierkoŭvajuć pamiž pasažyrami.

— U abjavach časam prosta pišuć: «Vaźmu biaspłatna za kiłahramy». Kali ty jedzieš bieź vialikaha bahažu, možaš uziać častku tavaru na siabie — i tady tabie źniziać apłatu za prajezd

Kamientary

Ministerstva abarony Rasii zajaviła, što Ukraina ŭpieršyniu ŭžyła balistyčnuju rakietu vialikaj dalokaści7

Ministerstva abarony Rasii zajaviła, što Ukraina ŭpieršyniu ŭžyła balistyčnuju rakietu vialikaj dalokaści

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi ŭžo +30°S

Kola Łukašenka skončyŭ univiersitet — ci trapić jon pad bližejšy pryzyŭ u armiju ci zmoža adkasić?28

U Biełarusi pad Kolu Łukašenku stvorać admysłovy centr «śpiecyjalnaściaŭ budučyni»25

U Siejm Litvy ŭnieśli papraŭki pa mihrantach. Jak zaraz treba budzie zdavać ispyt pa litoŭskaj13

Zialenski prakamientavaŭ udar pa zavodzie zmazačnych materyjałaŭ va Ufie1

Dobkin: Šmat havorać, kolki rabotnikaŭ ŠI zrobić niepatrebnymi, ale ž kolki novych spraŭ i prac jon dazvolić stvaryć?5

Dzianis ź Niaśviža dziesiać hadoŭ adpracavaŭ na likiora-harełačnym zavodzie. A znajšoŭ siabie i najlepš staŭ zarablać jak błohier Ałkabard13

FK «Stenles» ź Pinska pieražyvaje ciažkija časy: śledam za kiraŭnikom kłuba pamior mieniedžar kamandy

Tramp zarabiŭ bolš za miljard dalaraŭ na krypcie za hod paśla viartańnia na pasadu prezidenta11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ministerstva abarony Rasii zajaviła, što Ukraina ŭpieršyniu ŭžyła balistyčnuju rakietu vialikaj dalokaści7

Ministerstva abarony Rasii zajaviła, što Ukraina ŭpieršyniu ŭžyła balistyčnuju rakietu vialikaj dalokaści

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić