Ruiny kaścioła ŭ Babrujsku biaspłatna addali «kašalku» Łukašenki Alaksandru Zajcavu
Najstarejšy budynak Babrujska pieradadzieny ŭ pryvatnuju ŭłasnaść kampanii, jakuju kantraluje biznesmien Alaksandr Zajcaŭ, blizki da Viktara Łukašenki. Jon abaviazany adnavić pomnik ciaham troch hadoŭ.

Zhodna z aficyjnym adkazam Ministerstva kultury, apublikavanym telehram-kanałam «Spadčyna», rašeńnie ab adčužeńni majomaści było pryniataje Babrujskim harvykankamam. Dahavor ab biazvypłatnaj pieradačy padpisany 30 vieraśnia 2025 hoda. Pavodle dakumienta, ułaśnik pavinien vykanać ramontna-restaŭracyjnyja pracy da 30 vieraśnia 2028 hoda. U vypadku nievykanańnia ŭmoŭ kampanija abaviazana vypłacić horadu niaŭstojku ŭ pamiery reštkavaj vartaści majomaści z ulikam indeksa cen.
U sakaviku 2026 hoda Ministerstva kultury vydała TAA «Ejčemsi hrup» dazvoł na vykanańnie navukova-daśledčych i prajektnych prac pa rekanstrukcyi abjekta sa źmianieńniem jaho pryznačeńnia.

Kampanija TAA «Ejčemsi hrup» źviazanaja ź biznesoŭcam Alaksandram Zajcavym. Hetaja jurydyčnaja asoba ŭ tym liku kantraluje turystyčnaje ahienctva Explora. Jak vyśvietliła vydańnie «Biuro», letam 2025 hoda źviazanyja z Zajcavym struktury byli zadziejničanyja ŭ arhanizacyi i infarmacyjnaj padtrymcy bujnoha rok-fiestyvalu «Soncastajańnie», jaki prajšoŭ u Pružanach.
Akramia taho, praź inšyja padkantrolnyja kampanii Zajcaŭ vałodaje minskimi bucikami «Aŭtlet park». Niahledziačy na toje, što sam biznesoviec jašče ŭ 2021 hodzie trapiŭ pad piersanalnyja sankcyi ES i ZŠA, jaho struktury praciahvajuć handlavać u Biełarusi aryhinalnymi vyrabami jeŭrapiejskich premium-brendaŭ. Jak vyśvietlili žurnalisty-rasśledavalniki, pradstaŭniki kampanii taksama šukajuć mahčymaści dla aptovych pastavak padsankcyjnaha luksu na rasijski rynak.


Pa naradžeńni pravasłaŭny, niekalki hadoŭ tamu Zajcaŭ pierajšoŭ u katalictva i pačaŭ ščodra achviaravać na budaŭnictva kaściołaŭ u Biełarusi. U śniežni 2022 hoda jon staŭ pieršym u historyi krainy rycaram papskaha Ordena Śviatoha Hryhoryja Vialikaha. Pavodle infarmacyi krynic, taki krok mieŭ prahmatyčnuju metu: status aktyŭnaha katalika i miecenata byŭ nieabchodny biznesoŭcu dla atrymańnia pašparta Maltyjskaha ordena, jaki daje prava biaźvizavaha ŭjezdu ŭ dziasiatki krain śvietu.


Pieradačy kaścioła kampanii Zajcava papiaredničaŭ abvał ściany paŭnočnaj sakrystyi, jaki byŭ zafiksavany ŭviesnu 2025 hoda. Pomnik architektury pustuje z pačatku 2000‑ch hadoŭ. U 2011 i 2012 hadach u budynku adbylisia pažary, paśla jakich jon zastaŭsia biez dachu i pačaŭ aktyŭna razburacca pad uździejańniem apadkaŭ.
Muravanaja bazilika ŭ styli baroka była ŭźviedzienaja ŭ 1745—1747 hadach pa prajekcie vilenskaha architektara Tamaša Žabroŭskaha. Pieršapačatkova kompleks uklučaŭ kalehium, biblijateku i teatr. U pieršaj pałovie XIX stahodździa, padčas budaŭnictva Babrujskaj krepaści, rasijskija ŭłady pierabudavali kaścioł pad skład zbroi (cejchhaŭz), źniščyŭšy viežy i fihurny franton hałoŭnaha fasada. U saviecki čas histaryčny budynak vykarystoŭvaŭsia jak vajennaja turma (haŭptvachta), jakaja funkcyjanavała da pačatku nulavych hadoŭ.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary