Z Maskvy. Błoh Alesia Čajčyca3535

Ci treba paścicca?

Tolki toj čałaviek moža atrymać paŭnavartasnuju asałodu ad Maślenki ci francuzskaha karnavała Mardi Gras, u kaho praz paru dzion ci na nastupny dzień pačynajecca Vialiki post.

Ja pierakanany na ŭłasnym ścipłym dośviedzie:

tolki toj čałaviek moža atrymać paŭnavartasnuju asałodu ad Maślenki ci francuzskaha karnavała Mardi Gras, u kaho praz paru dzion ci na nastupny dzień pačynajecca Vialiki post.
Nie kažučy i pra toje, što tolki toj, chto trymaje post, atrymaje i nieparaŭnalna bolšuju radaść ad Vialikadnia ci śviata Naradžeńnia Chrystovaha.

Biez nastupnaha postu Maślenka i Mardi Gras prosta hublajuć sens. Z-za niespryjalnaha nadvorja śviatočny Mardi Gras'aŭski karabielny parad u Niccy sioleta pieranieśli, panimaješ, na dva dni napierad — užo na pieryjad Vialikaha postu. Arhanizacyjnaja zaminka pa formie, aniekdot i demanstracyja prafanacyi tradycyi — pa sutnaści. Žyvy prykład, jak śviata z hłybinnym sensam pieratvarajecca ŭ markietynhavaje mierapryjemstva kštałtu Dnia Śviatoha Valancina, Chełoŭina ci Dnia Śviatoha Patryka.

Učorašniaja Papialcovaja sierada,

nahadvańnie, što z prachu my naradzilisia i ŭ prach vierniemsia; i adpačynki ŭ Tureččynie, novyja mabilniki, hipateka i pićcio piva — usio heta ŭ hetym suśvietnym ekzistencyjnym masštabie jość pył ad taho prachu.

Što pra nas skažuć naščadki? Što pra nas skaža Boh, kali my paŭstaniem pierad Im na sud? Ci chacia b što my sami padumajem u momant svajoj śmierci, azirajučysia nazad? Voś pra što raz-poraz pavinien zadumvacca kožny z nas. Pra heta cikava zadumvacca, i čym čaściej čałaviek razvažaje pra heta, tym asensavaniej robicca jaho žyćcio. I post, u supieražyvańni z Chrystom u jaho sarakadzionnym vyprabavańni pierad śmierciu i ŭvaskrasieńniem,  — najlepšy čas dla takich razvahaŭ.

Post — heta praktykavańnie doabraachvotnaha materyjalnaha samaabmiežavańnia, jakoje źjaŭlajecca cnotaju badaj što va ŭsich relihijach śvietu.
Heta, zrešty, prosta sproba chacia b na paŭtara miesiaca zrabicca lepšym čałaviekam, čym ty jość: nie spakušacca paleńniem, nie spakušacca smačnotami i ałkaholem, znachodzić radaści ŭ žyćci inšyja, čym zvykłyja nizka-spažyvieckija, ad jakich časta nie staje siły — ci prosta dobraj pryhožaj nahody — vyzvalicca pa-za postam. Heta praktykavańnie dziela taho, kab kaliści, daj Boža, pasprabavać pieratvarycca ŭ takoha lepšaha čałavieka nazusim.

Mnie padabajecca paścicca. Žadaju i vam hetaha.

Kamientary35

Ciapier čytajuć

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj12

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Usie naviny →
Usie naviny

Budučym pierakładčykam prapanujuć vučyć anhlijskuju i kitajskuju movy praz vystupy Łukašenki — jość i adpaviednyja padručniki15

6 vajskovych mašyn, 20 mašyn supravadžeńnia. Pryjezd Łukašenki ŭ rezidencyju na Homielščynie trapiŭ na spadarožnikavy zdymak16

«Pakul zajavak nul». U vilenskaj škole Stembridge raskazali, jak idzie nabor u sadkoŭskuju hrupu ź biełaruskaj movaj navučańnia14

«Ablivali farbaj pomniki, vyryvali kryžy». Padletki paškodzili bolš za 50 mahił na Radaŭnicu. Ich zatrymaŭ śpiecnaz4

Biełaruś uvajšła ŭ suśvietny antytop-5 pa kolkaści naradžeńniaŭ19

Ministr zamiežnych spraŭ Polščy sustreŭsia z Džonam Koŭłam4

Sałaŭjoŭ vybačyŭsia pierad Viktoryjaj Boniaj, ale admoviŭsia vybačacca pierad Miełoni5

Tejłar Śvift damahajecca pravavoj abarony frazy «Pryvitańnie, heta Tejłar Śvift»

Ułady Biełarusi prasili Rasiju pieradać im ukrainskija radoviščy na Danbasie. Tyja jašče navat nie akupavanyja17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj12

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić