Historyja233233

Litoŭskaja mova ŭ Vialikim Kniastvie

Jakaja była jaje rola? Piša Aleh Dziarnovič.

U pačatku maja 1529 u Jejšyšskuju vołaść Lidskaha pavieta pryjechaŭ sudovy vykanaŭca (decki) Vasil Bialanin.
Jon musiŭ apytać śviedkaŭ pa sprečnaj majomasnaj spravie pamiž bajarynam haspadarskim Piatrom Sumarokam i paddanym jejšyšskim Sieńkam Ivaškavičam. Sudovyja orhany «prykazali jesmo Sumaroku i tamu Sieńku Ivaškaviču, aby napierad da tych śviedkaŭ nivodzin ź ich nie jeździŭ, ale kab jechali abodva z deckim».

Sumarok ža adprasiŭsia zastacca ŭ Vilni.

Jakoje było ździŭleńnie deckaha, kali pa šlachu ŭ Jejšyški jon spatkaŭ Sumaroka, «až jon ad śviedkaŭ jedzie». «Potym, kali śviedki pierada mnoju stali i chacieli pryznacca pa spraviadlivaści, Sumarok pačaŭ im havaryć pa-litoŭsku pierada mnoju i prasiŭ ich:
«Dziela Boha, nie vydajcie mianie, a što vam abiacaŭ, toje dam, a vas u tym nie vydam», — pisaŭ paśla decki ŭ adnoj z knih Mietryki VKŁ. Lišnie kazać, što Piotra Sumarok z-za sproby podkupu śviedkaŭ prajhraŭ u sudzie spravu.

Hety vypadak pakazvaje, što ŭ XVI st. litoŭskuju movu ŭ VKŁ razumieli nie tolki etničnyja litoŭcy, ale i čynoŭniki-rusiny.
Ale sudovaja dakumientacyja viałasia na «ruskaj» movie, navat da aficyjnaha zaćviardžeńnia jaje ŭ jakaści dziaržaŭnaj Statutami VKŁ 1566 i 1588.

Možna kazać pra marhinalnuju rolu litoŭskaj movy ŭ VKŁ: Piotra Sumarok spadziavaŭsia, što vilenski čynoŭnik nie zrazumieje pa-litoŭsku.
Ale zhadany vyšej vypadak śviedčyć i pra toje, što hetaja mova była realnym faktaram hramadskaha žyćcia Vialikaha Kniastva.

Mova sakretnych pierahavoraŭ

Cikavy prykład vykarystańnia litoŭskaj movy ŭ palityčnaj śfiery jość u liście vialikaha kniazia litoŭskaha Vitaŭta da polskaha karala Jahajły.
Vitaŭt pryhadvaje, jak padčas Łuckaha źjezda manarchaŭ u 1429 impieratar Śviatarnaj Rymskaj impieryi Sihizmund pačaŭ ź Jahajłam havorku pra karaleŭskuju karanacyju Vitaŭta. Jahajła staŭ pahadžacca, a aściarožny Vitaŭt źviarnuŭsia da svajho stryječnika naŭmysna pa-litoŭsku z prapanovaju pierš paraicca z polskimi prełatami i sanoŭnikami.

Hruntujučysia na hetym vypadku, litoŭski historyk Arturas Dubonis śćviardžaje, što «vusny varyjant litoŭskaj movy staŭ adnoj z moŭ dypłamatyi va Uschodniaj i častcy Centralnaj Jeŭropy».

Ale ž Vitaŭt pierajšoŭ na litoŭskuju, kab jaho nie zrazumieli inšyja, zamiežnyja ŭdzielniki narady. Tut litoŭskaja mova vykonvała funkcyju, chutčej, kryptamovy.

Choć u samim Vialikim Kniastvie ŭ XV st. litoŭskaja vykarystoŭvałasia až da najvyšejšaha ŭzroŭniu. Kali z Krakava ŭ Vilniu prybyŭ novaabrany vialiki kniaź Kazimir Jahajłavič, miascovaja znać navučała haspadara litoŭskaj movie i zvyčajam. Padobna, dla maładoha karaleviča pieršaj ad naradžeńnia movaj była polskaja.

Ale

ŭžo da siaredziny XVI st. litoŭskaja vyjšła z užytku pry vialikakniaskim dvary.

Na palach katechizisaŭ

Pieršyja zapisy pa-litoŭsku ŭ VKŁ adnosiacca da pačatku XVI st. Najstaražytniejšy — teksty paŭsiadzionnych malitvaŭ,
zapisanyja ad ruki na apošniaj staroncy vydadzienaj u 1503 na łacinie knihi dla śviataroŭ «Tractatus sacerdotalis». Heta kniha naležała franciškanskamu klaštaru ŭ Vilni, i aŭtar zapisu, chutčej za ŭsio, byŭ manacham. Misijaniery Ordena franciškancaŭ źviartali pilnuju ŭvahu na vykarystańnie moŭ roznych etničnych supolnaściaŭ dziela ich katechizacyi.

Jašče adzin karotki litoŭski zapis, zrobleny pamiž 1530 i 1579 hadami ŭ zborniku łacinskich kazaniaŭ, vierahodna, naležyć probašču kaścioła Sv. Maryi Mahdaliny.
Značyć, litoŭskaj movaj karystalisia i śviatary kaściołaŭ, dzie ŭ kazaniach mahła hučać litoŭskaja mova. Tak, u 1511 karol i vialiki kniaź Žyhimont u svaim rasparadžeńni namieśniku Žyžmarskamu zahadvaŭ «u tym kaściole žyžmarskim mieć kapłana, jaki b umieŭ pa-litoŭsku kazać».

Usie zhadanyja prykłady tyčacca relihijnaj śfiery. Polski historyk Hžehaž Błaščyk, analizujučy vykarystańnie roznych movaŭ u VKŁ, robić vysnovu,

što litoŭskaja mova «nie mieła šansu na isnavańnie jak dziaržaŭnaj».
A litoŭski historyk Antanas Tyła, kažučy pra adkrytaść VKŁ jak dziaržavy, adznačaje, što «ale ž jano zanadta mała kłapaciłasia pra zachavańnie i raźvićcio etničnaj kultury litoŭcaŭ».

Vielič «Małoj Litvy»

Biełaruski knihadruk pačaŭsia z «Psałtyra» Skaryny ŭ 1517, litoŭski — z «Prostych słovaŭ katechizisa», vydadzienych Marcinam Mažvidasam u 1547 u Karaleŭcy.
Pieršyja litoŭskija knihi byli padrychtavanyja pratestantami i drukavalisia ŭ luteranskaj Prusii pry padtrymcy hiercahskaj ułady, ź jaŭnaju metaju katechizacyi miascovych litoŭcaŭ. Historyk Jurate Kiaŭpienie adznačaje: «Dadzieny Mažvidasam impuls nie znajšoŭ vodhuku ŭ VKŁ». Sučasnaja litoŭskaja litaraturnaja mova maje mocny adbitak movy litoŭcaŭ «Małoj Litvy».

Zatoje ŭ VKŁ pačynajuć vydavacca važnyja dla narmalizacyi movy słoŭniki. Pieršy, polska-łacinska-litoŭski, jezuit i prafiesar Vilenskaj Akademii Kanstancin Šyrvid vydaŭ u Vilni kala 1620. Słoŭnik źmiaščaŭ 1400 słovaŭ i byŭ nastolki papularnym, što pieravydavaŭsia piać razoŭ.

Charakternaja rysa: aŭtary litoŭskich vydavieckich inicyjatyŭ publična abhruntoŭvali matyvy svajoj dziejnaści. Tak, śviatar i aśvietnik

Mikałojus Daŭkša ŭ pradmovie da adnaho z vydańniaŭ piša pra patrebu abarony rodnaj movy. Mienavita movu Daŭkša ličyŭ nieabchodnaju ŭmovaju isnavańnia naroda i atajasamlivaŭ jaje z razumieńniem Radzimy.

Žyvaja mova haradoŭ

U dziaržaŭnych aktach siaredziny XVI–XVII stst. traplajucca cełyja litoŭskija frazy, zapisanyja kirylicaj. A za časami karala Uładzisłava IV Vazy źjaŭlajucca dva litoŭskamoŭnyja ŭniviersały 1639 i 1641, jakija pašyralisia ŭ Prusii.
Praŭda, kancylaryja Uładzisłava IV padrychtavała ich, chutčej za ŭsio, na łacinie, a na litoŭskuju movu pierakłała Pruskaja kancylaryja. Jak bačym, i hetyja litoŭskamoŭnyja inicyjatyvy sychodzili z pruskaha boku. U kancylarskich ustanovach VKŁ tak i nie ŭźnikła nivodnaha akta, całkam stvoranaha pa-litoŭsku.

Zatoje

mahdeburhskaja dakumientacyja śviedčyć, što ŭ haradskim žyćci Koŭna i Vilni ŭ XVI st. litoŭskaja była adnoj z movaŭ vusnaj kamunikacyi.
Vilenski vilkiur (haradski statut) u 1551 pastanaŭlaŭ, kab vyklik na sud i vyrak suda abviaščaŭsia «pa-polsku, pa-litoŭsku i pa-rusku, kab usie, chto słuchaje, razumieli». U Koŭnie takimi publičnymi movami byli vyznačanyja polskaja i litoŭskaja.
Niaviedańnie litoŭskaj navat stała pryčynaj adstaŭki ŭ 1538 łaŭnika Kovienskaj mahdeburhii niemca Andreasa Vojta.

Stahodździe lemantaroŭ

Na XVII i XVIII st. prypadaje čas masavaha vypusku litoŭskich lemantaroŭ.
Pieršy mieściŭsia jašče ŭ Katechizisie Mažvidasa. Druhi litoŭski lemantar byŭ častkaju katechizisa, vydadzienaha znoŭ ža ŭ Karaleŭcy ŭ 1690 za hrošy Ludviki Karaliny Radzivił — pradstaŭnicy Biržanskaj kalvinskaj haliny kniaskaha rodu VKŁ. Jašče adzin byŭ vydadzieny ŭ Karaleŭcy ŭ 1708 dla luteranskich škoł Prusii.

U Vialikim Kniastvie spaźnialisia. Majucca źviestki, što ŭ Vilni ŭ drukarni franciškanaŭ u 1752 byŭ vypuščany lemantar žmudski, ale jon nie zachavaŭsia. Pieršy viadomy, «Navuka čytańnia piśma polskaha dla małych dzietak», byŭ vydadzieny ŭ Vilni pamiž 1759 i 1761. Jon byŭ zaryjentavany na navučańnie asnovaŭ litoŭskaj movy ŭžo polskamoŭnych litvinaŭ i sistematyčna pieravydavaŭsia. U vydańni 1783 ź jaho była vyklučanaja polskaja častka. Nadalej lemantar nazyvaŭsia «Navuka čytańnia piśma litoŭskaha dla małych dzietak».

Na praciahu 1776–1790 u Akademičnaj (univiersiteckaj) drukarni štohod vydavalisia hetyja lemantary nakładam ad 325 da 2350 asobnikaŭ. Takoje pašyreńnie było sapraŭdnym pośpiecham litoŭskaj adukacyi.

Dziaržaŭny ž miechanizm VKŁ i Rečy Paspalitaj byŭ bolš kansiervatyŭny. Patrebna było niejkaje ŭzrušeńnie, kab dziaržaŭnyja instancyi pačali vydavać akty i ŭniviersały pa-litoŭsku.
I takoj padziejaj stała Kanstytucyja 3 maja 1791, tekst jakoj u VKŁ pierakładajecca ŭžo pa-litoŭsku, jak i niekatoryja dakumienty paŭstańnia Kaściuški.

U čym ža pryčyna taho, što litoŭskaja mova zdoleła tolki ŭ kancy XVIII st. dasiahnuć uzroŭniu movy aficyjnych aktaŭ?

Mnostva dyhłasij

Hutarkovaja litoŭskaja mova ŭ ChV–XVI stst. u VKŁ žyła nie tolki siarod sialanaŭ.
Jaje prychilniki zajmali najvyšejšyja pasady, a dziaki i pisary litoŭskaha pachodžańnia niepasredna ŭpłyvali na farmavańnie moŭnaj kultury Kancylaryi VKŁ. Heta jany pakinuli lituanizmy ŭ aktach, pisanych pa-starabiełarusku.

Ale

ŭ šmatetničnym i šmatkulturnym hramadstvie VKŁ XV–XVII stst. isnavała moŭnaja situacyja «mnostva dyhłasij».
Dyhłasija — heta stan, kali ŭ hramadstvie isnujuć dźvie movy, jakija vykarystoŭvajucca ŭ roznych funkcyjanalnych śfierach. Etničnyja litoŭcy, doma razmaŭlajučy pa-litoŭsku, u publičnaj śfiery vykarystoŭvali aficyjnuju movu spravavodstva — «ruskuju» (starabiełaruskuju). Łacina była movaju katalickaj liturhii, ale kazani ŭ mnohich vypadkach pramaŭlalisia pa-litoŭsku. Taksama łacina była movaj dypłamatyi i najvažniejšych dakumientaŭ. Słavianamoŭnaje nasielnictva sučasnaj Biełarusi ŭ paŭsiadzionnym žyćci vykarystoŭvała svaje dyjalekty. Movaju pravasłaŭnaj carkvy zastavałasia starasłavianskaja, jakaja pastupova pieratvarałasia ŭ carkoŭnasłavianskuju movu miascovaj redakcyi.

Litoŭcy, niahledziačy na pieryjady zaniapadu i abmiežavańniaŭ, pranieśli svaju movu praz stahodździ.
I dasiahnieńni ŭ knihadrukavańni XVI — XVIII stst., i abmiežavańni ŭ publičnaj śfiery XV–XVII stst., i dyskryminacyja XIX st. paŭpłyvali na farmavańnie sučasnaj litoŭskaj nacyi, dla jakoj zachavańnie i abarona rodnaj movy stała adnym z hałoŭnych pryncypaŭ.

Kamientary233

Ciapier čytajuć

«Lipa va ŭsich sensach». Voś jak buduć vyhladać drevy ŭ vazonach na hałoŭnym minskim praśpiekcie. Błohiery atrymali zadańnie imi zachaplacca10

«Lipa va ŭsich sensach». Voś jak buduć vyhladać drevy ŭ vazonach na hałoŭnym minskim praśpiekcie. Błohiery atrymali zadańnie imi zachaplacca

Usie naviny →
Usie naviny

Kvatery ŭ Minsku na druhasnym rynku padaraželi na 27% z pačatku hoda1

Biełaruscy na rachunak pryjšło dzieviać miljardaŭ rubloŭ2

Aryštavali Arkašu — hałoŭnaha padazravanaha ŭ źbićci da śmierci navukoŭca ŭ Jekaciarynburhu14

Wildberries pačaŭ šukać składskija pamiaškańni ŭ Kazachstanie praz ataki ŭkrainskich bieśpiłotnikaŭ4

Biełaruska ŭciakła ŭ ZŠA ad słužby ŭ Izraili — i ciapier siadzić u Minsku biez pašparta20

FSB abviaščaje stvaralnika Telegram Paŭła Durava ŭ mižnarodny vyšuk6

Samy darahi dom u červieni ŭ Biełarusi kupili za 630 tysiač dalaraŭ

«Tempy nastupleńnia Rasii źnizilisia ŭ razy». Vajennyja analityki — pra toje, jak za leta źmianiŭsia chod vajny va Ukrainie3

U rasijskim Jekaciarynburhu da śmierci źbili navukoŭca Akademii navuk, jaki pieraškodziŭ dzieciam katacca na kvadracykłach pa doślednych palach16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Lipa va ŭsich sensach». Voś jak buduć vyhladać drevy ŭ vazonach na hałoŭnym minskim praśpiekcie. Błohiery atrymali zadańnie imi zachaplacca10

«Lipa va ŭsich sensach». Voś jak buduć vyhladać drevy ŭ vazonach na hałoŭnym minskim praśpiekcie. Błohiery atrymali zadańnie imi zachaplacca

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić