U muziei-zapaviedniku «Zasłaŭje» adkryłasia vystava pamiaci słavutaha knižnaha hrafika Mikałaja Kazłova.
Ciažka sabie ŭjavić biełaruskija dziciačyja knihi apošnich dziesiacihodździaŭ biez hrafiki Mikałaja Kazłova. Usio pačałosia jašče ŭ 1973 hodzie, kali małady vypusknik Maskoŭskaha palihrafičnaha instytuta ŭładkavaŭsia na pracu ŭ vydaviectva «Mastackaja litaratura». Bolš za 15 hod Mikałaj Kazłoŭ byŭ mastackim redaktaram šmatlikich knižak dla dziaciej i junactva — ad biełaruskich kazak da suśvietnaj kłasiki. I navat paśla sychodu z aficyjnaj pasady jon praciahvaŭ afarmlać dy ilustravać nie tolki knižki, ale i šmatlikija padručniki historyi, litaratury dy zamiežnych movaŭ dla biełaruskaha školnictva.
Adnak vystava pamiaci mastaka ŭ Zasłaŭi pryśviečana nie knižnym ilustracyjam mastaka: na joj pradstaŭlenaja stankovaja hrafika, jakuju mastak stvaraŭ apošnija 15 hod. Vystava nosić nazvu «TONDO».
— Sakret nazvy prosty, — kaža kuratar vystavy Ihar Žałtkoŭ. — Heta skaračeńnie ad łacinskaha «rotondo», što aznačaje «kruhły». U časy Reniesansu tak nazyvali karciny u formie kruha.
Amal pałova prac na vystavie maje mienavita kruhłuju formu, što ŭ spałučeńni z elehantnaj, strymanaj i adnačasova jarkaj hrafikaj stvaraje zusim nie banalny efiekt i vyklikaje, pa słovach mastački Iryny Łoban, pačućcio «radasnaj zahadkavaści».
— Mnie vielmi pryjemna, što vystaŭlenyja mienavita hetyja tvory, — skazaŭ padčas adkryćcia syn mastaka, taksama knižny
Dyrektar
Vystavu možna naviedać da 7 lipienia ŭ vystavačnym kompleksiemuzieja-zapaviednika «Zasłaŭje» (Zasłaŭje, vuł. Rynkavaja 4).
Daviedka
Mikałaj Kazłoŭ naradziŭsia ŭ 1945 hodzie ŭ Rasii. U 1973 hodzie skončyŭ Maskoŭski palihrafičny instytut.
Z 1973 pa 1989 hh. pracavaŭ mastackim redaktaram u vydaviectvach «Mastackaja litaratura» i «Junactva». Prailustravaŭ zvyš 150 knih, siarod jakich: «Jak voŭk kaladavaŭ» R. Baradulina, «Čuju, baču, havaru." A. Kłyški (najlepšaja kniha 2006 hoda), «Rabinzon Kruza» D. Defo, «Kazki» E. Hofmana, «Pryhody barona Miunchhaŭziena» E. Raspe, «Alisa ŭ krainie cudaŭ» Ł. Kerała, «Rubai» Amara Chajama dy inš.
Siabra Biełaruskaha sajuza mastakoŭ z 1981 hoda. Adznačany dypłomami na ŭsiesajuznych i ŭsiebiełaruskich konkursach «Mastactva Knihi», uznaharodžany bronzavym miedalom VDNH SSSR, hanarovaj hramataj BSM, hramataj Ministerstva kultury Respubliki Biełaruś (2010). Jaho pracy znachodziacca ŭ mastackich fondach BSM, u kalekcyi Muzieja sučasnaha mastactva Biełarusi, u Ministerstvie kultury Rasii, a taksama ŭ pryvatnych kalekcyjach.
Pamior 8 červienia 2011 hoda.
Kamientary