Śviet121121

Dyrektar Rasijskaha instytuta stratehičnych daśledavańniaŭ: Niezaležnaj Biełarusi być nie moža

Pra niemahčymaść isnavańnia niezaležnaj Biełarusi zajaviŭ dyrektar Rasijskaha instytuta stratehičnych daśledavańniaŭ Leanid Rašetnikaŭ.

Rasijski instytut stratehičnych daśledavańniaŭ (RISD, a pa-rasiejsku — RISI) zasnavany prezidentam Rasii. Jon zabiaśpiečvaje infarmacyjaj Administracyju prezidenta, Radu biaśpieki i inšyja struktury ŭłady Rasii.

Rašetnikaŭ — hienierał-lejtenant, pryjšoŭ u RISD sa Słužby zamiežnaj vyviedki.

«Situacyja vielmi dla nas niespryjalnaja, — skazaŭ Rašetnikaŭ pra Biełaruś. — Usio ruchajecca pa ŭkrainskim scenary, nu moža być ź niejkimi niuansami, ale pracesy vielmi padobnyja i, na žal, nie bačym pracesaŭ, jakija im supraćstajać. Voś hetaja linija na jak by takoje adździaleńnie biełarusaŭ ad rasiejcaŭ, voś heta stvareńnie takoha płotu pamiž biełarusami i rasiejcami ŭ ideałahičnym, histaryčnym, idejnym płanie, i navat ŭ niejkaj stupieni ŭ duchoŭnym, jano vidavočnaje prosta.

U pieršaj zale [vystavy, pra jakuju idzie havorka] była vystaŭlena i ciapier tam znachodzicca hazieta «Praŭda» za 1926 hod. Na pieršaj staroncy pastanova arhbiuro CK VKP(b), i nazyvałasia hetaja pastanova «Pra stvareńnie biełaruskaj movy» [musić, majecca na ŭvazie pastanova CK KPB 1926 hoda ab praviadzieńni ŭ Miensku navukovaj kanfierencyi ab reformie biełaruskaha pravapisu — NN]. Razumiejecie? 1926 hoda. Hetaj movie, vychodzić, 90 hadoŭ. Voś hetaja bomba, jakaja była zakładziena tady, jana ciapier vybuchnuła, i praciahvajuć vybuchać maleńkija bombački, — skazaŭ Rašetnikaŭ. — Heta vielmi niepakoić usich nas, ja miarkuju, i naša kiraŭnictva taksama. Patrebnaja dyskusija, prynamsi, havaryć pra heta [treba] adkryta. Uvaha mnohich ciapier adciahnutaja Siryjaj ci Ukrainaj, prychodam da ŭłady Trampa, zabyvajuć pra Biełaruś. Nielha zabyvać — heta histaryčnaja častka vialikaj Rasiei, vializnaj Rasiei, heta častka našaha naroda. Tak ža i ź Biełaruśsiu, pra što jany dumajuć — kiraŭniki [Biełarusi], — praciahvaŭ Rašetnikaŭ. — Niezrazumieła, ci to pra ŭłasnaje stanovišča, ci to jašče pra niešta. Pra što jany dumajuć? Addalicca ad Maskvy i addacca kamuści inšamu — voś što atrymlivajecca, — skazaŭ Rašetnikaŭ i padsumavaŭ. — Jakaja «Biełaruś niezaležnaja ad Maskvy?»

Voś videa vykazvańniaŭ Rašetnikava:

Kamientary121

Ciapier čytajuć

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje6

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje

Usie naviny →
Usie naviny

Madźjar zapatrabavaŭ adstaŭki prezidenta Vienhryi8

Voś jak jeŭrapiejcy i Kanada buduć dziejničać, kali ZŠA vyjduć z NATA29

Na Hrodzienščynie zatrymali praviarajučych — jany brali chabar za źnižeńnie štrafaŭ3

«Univiersitet praciahvaje svaju dziejnaść». EHU prakamientavaŭ abviaščeńnie siabie ŭładami Biełarusi «ekstremisckaj arhanizacyjaj»

U hetym hodzie da Dnia Pieramohi ŭ Hrodnie buduć farsiravać Nioman3

«Siabry pajechali, zastaŭsia tolki ja». Što trymaje ajcišnikaŭ u Hruzii ŭ 20263

Pamior narodny artyst Biełarusi Uładzimir Eknadzijosaŭ2

Dalar apuściŭsia da 2,81 rubla ŭpieršyniu za try hady3

«Nie adkryvajecca nifiha». Biełarusy skardziacca na padazronyja načnyja pieraboi z telehramam i jutubam7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje6

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić