Hramadstva2121

Biznesoviec prapanavaŭ kantejniery dla śmiećcia ŭ nacyjanalnym styli FOTA

Novyja kantejnery dla raździelnaha źbirańnia śmiećcia prapanujuć ustalavać u Miensku. Biznesoviec i palityk Źmicier Kučuk ličyć, što ludzi buduć bolš achvotna sartavać śmiećcie, kali zajmiejuć zručnyja placoŭki i pryvabnyja kantejnery.

Bamžy bolš sartujuć śmiećcie, čym zvyčajnyja haradžanie

Čatyrnaccaty hod Źmicier Kučuk źbiraje i sartuje druhasnyja adkidy. Jon uznačalvaje śmiećciesartavalnuju stancyju «Zachodniaja», a taksama zajmaje pasadu pieršaha namieśnika staršyni biełaruskaj partyi «Zialonych».

Učora ŭ svaim fejsbuku jon apublikavaŭ ilustracyi kantejneraŭ dla raździelnaha źbirańnia śmiećcia. Heta šeść metaličnych skryniaŭ pad adnym dacham. Korpus abšyty drevam i ŭpryhožany nacyjanalnym arnamentam.

Źmicier Kučuk

«My chočam pierafarmatavać źbirańnie śmiećcia praz pryjomnyja punkty, — patłumačyŭ Kučuk ideju novych kantejneraŭ. — Kab žycharam horada było pryjemna vynosić druhasnuju syravinu».

Siońnia śmiećciesartavalnaja stancyja «Zachodniaja» pracuje naŭprost z arhanizacyjami i pradpryjemstvami, ad jakich zabiraje śmiećcie. A voś rynak zboru druhasnaj syraviny ad haradžan, ličyć Kučuk, jašče maje vialikuju perspektyvu.

«U nas bamžy bolš źbirajuć druhasnyja resursy, čym ludzi sami sartujuć svaje adkidy doma, — kaža Kučuk. — I naša ideja — zrabić hetyja punkty pryvabnymi, kab uciahnuć jak maha bolš ludziej siaredniaj klasy».

Pradpryjemstva źviarnułasia da dyzajneraŭ, kab raspracavać novy vyhlad placoŭki z kantejnerami. Jany pryjšli da taho, što varta było b zrabić jaje u biełaruskich matyvach, kab jana była azdoblenaja drevam i ŭpryhožanaja nacyjanalnym arnamentam.

«Pryjomnyja punkty zastajucca nieprezentabelnymi, — kaža Kučuk. — Kali heta źmianić, da sartavańnia buduć stavicca pa-inšamu. U nas atrymaŭsia taki eskiz pryjomnaha punktu».

Heta jak supraćstajańnie savieckich kramaŭ i hipermarkietaŭ

Kučuk pradstaŭlaje nia tolki novy vyhlad kantejneraŭ, ale i ŭsiu kancepcyju sartavańnia śmiećcia ŭ horadzie. Siońnia ŭ mnohich dvarach stajać kantejnery dla raździelnaha źbirańnia śmiećcia. Zvyčajna tam možna asobna vykinuć škło, plastyk i papieru. Adnačasova, u niekatorych rajonach pracujuć punkty pryjomu druhasnych materyjałaŭ. Dzieści — asobna prymajuć metaličnyja vyraby, dzieści — papieru, dzieści — škło.

Źmicier Kučuk prapanuje rabić novyja placoŭki, jakija byli b adnačasova zvyčajnymi kantejnerami, kudy ludzi štodnia vynosiać rassartavanaje śmiećcie, i punktami narychtoŭki, dzie zdajuć papieru ci metalałom za hrošy.

Kantejner dla raździelnaha źbirańnia śmiećcia

«Ideja realnaja, — kaža Kučuk. — Nia baču asablivych pieraškodaŭ. Kali heta projdzie ŭzhadnieńnie ŭsich słužbaŭ, dumaju, my zmožam raźvivać hety prajekt u Miensku».

Pakul jon apublikavaŭ eskiz novych kantejneraŭ. U najbližejšy čas kampanija zamović pieršy ŭzorny pryjomny punkt, kab u kastryčniku prezentavać jaho na ekalahičnaj vystavie ŭ Miensku.

Kali śmiećciesartavalnaja stancyja «Zachodniaja» zmoža vyjści na rynak, ichnyja placoŭki stanuć kankurentami tradycyjnych narychtoŭčych punktaŭ. Heta musić pajści na karyść usioj halinie, ličyć Źmicier Kučuk.

«Byli ž staryja savieckija kramy, potym źjavilisia novyja hipermarkiety ź jakasnym absłuhoŭvańniem. Heta dało šturšok raźvićciu novaha nakirunku, — kaža Kučuk. — Toje samaje musić być z punktami pryjomu druhasnych materyjałaŭ».

Biznes z adkidami zaŭždy prybytkovy

Na śmiećci ŭ Biełarusi možna dobra zarablać, ličyć Źmicier Kučuk. Košty škła i plastyku ŭ nas časam navat vyšejšyja, čym u susiednich krainach.

«Biznes z adkidami zaŭždy vielmi prybytkovy, — kaža biznesoviec. — Kali nie raździmać štat, jak heta robiać dziaržpradpryjemstvy, na hetym možna zarablać».

U prykład jon pryvodzić Varšavu, dzie śmiećcie vyvoziać niekalki sotniaŭ kampanij. U dvuchmiljonnym Miensku pakul pracuje 4-5 aperataraŭ.

«Nia tak ciesna ŭ nas, jak mahło b być, — kaža Kučuk. — Ale kankurencyja z kožnym hodam uzrastaje».

Kankurencyi spryjaje toje, što ludzi ŭsio čaściej sartujuć śmiećcie doma. Takaja kultura raźvivajecca, adznačaje Kučuk. U 2003 hodzie, kali adkryvałasia śmiećciesartavalnaja stancyja «Zachodniaja», amal anidzie nie było kantejneraŭ dla raździelnaha zboru śmiećcia. Siońnia jany stajać nia tolki ŭ Miensku, ale ŭ bolšaści haradoŭ.

«Ja baču, što kantejnery napaŭniajucca, — kaža Kučuk. — Tamu što biełarusy zaŭždy zakonapasłuchmianyja, jak mnie kažuć niemcy. Tamu tut dobryja perspektyvy dla siaredniaha i drobnaha pradprymalnictva».

Kamientary21

Ciapier čytajuć

Ministr unutranych spraŭ Litvy aburany pieravozčykami: Paśla pajezdki ŭ Biełaruś jany viartajucca z pramytymi mazhami14

Ministr unutranych spraŭ Litvy aburany pieravozčykami: Paśla pajezdki ŭ Biełaruś jany viartajucca z pramytymi mazhami

Usie naviny →
Usie naviny

Zabituju ŭ Jerevanie čačenku Ajšat Bajmuradavu mahli atrucić, pamirała jana ciažka i doŭha3

«Byŭ hałodny, jak z Aśviencima, nie jeŭ ni miasa, ni harodniny». Što viadoma pra śmierć babrujskaha žurnalista, na jakoha zaviali kryminalnuju spravu ŭ Polščy22

18‑hadovaha chłopca abvinavacili ŭ admaŭleńni hienacydu biełaruskaha naroda64

U Homieli asudzili pradprymalnika z Kamaryna — z samaha pamiežža z Ukrainaj

«Pakul nie idu ŭ «Žabku». Ale ciažka rabić nastolki mała». Jak žyviecca mužam ajcišnic u emihracyi8

U Łuŭry čarhovaja biada: zdaryŭsia patop

Čym kavid adroźnivajecca ad prastudy, kali biehčy da doktara, a kali možna lačycca doma — top parad ad terapieŭta na pieryjad prastud4

Biełaruskija vydaŭcy zapuścili apytańnie, kab zrazumieć patreby čytačoŭ4

Jeŭrasajuz vydaść 30 miljonaŭ jeŭra «na padtrymku biełaruskaha naroda» ŭ 2026 hodzie70

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ministr unutranych spraŭ Litvy aburany pieravozčykami: Paśla pajezdki ŭ Biełaruś jany viartajucca z pramytymi mazhami14

Ministr unutranych spraŭ Litvy aburany pieravozčykami: Paśla pajezdki ŭ Biełaruś jany viartajucca z pramytymi mazhami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić