Śviet1010

Turcyja kuplaje S-400 u Rasii: kantrakt moža stać pačatkam razryvu z NATA

Aŭtarytarny prezident Turcyi Redžep Taip Erdahan padyšoŭ, mahčyma, da pierałomnaha momantu ŭ svaich adnosinach z Zachadam. Abvieščana pra zaklučany Ankaroj kantrakt na pastaŭku rakietnych kompleksaŭ supraćpavietranaj abarony S-400.

Rasija maje pastavić dva hatovyja kompleksy i dazvolić Ankary vypuścić jašče dva pa rasijskaj licenzii. Košt kantrakta maje skłaści 2,5 młrd dalaraŭ, piša Błumbierh.

Łakalizacyja vytvorčaści ŭ Turcyi — umova tureckaha ŭrada i pryčyna, čamu Ankara nie kupiła anałahičnyja kompleksy ŭ ZŠA. Amierykancy nie chočuć dzialicca prahramnymi kodami i technałahičnymi sakretami, ličać heta pahrozaj nacyjanalnaj biaśpiecy. U toj ža čas Rasija, byccam by, pastaŭlaje Turcyi sistemy biez naładki na apaznavańnie «svoj-čužy», što dazvalaje pry patrebie vykarystoŭvać ich i suprać rasijskich celaŭ. Akramia taho, Maskva nie abmiažoŭvaje Turcyju ŭ miescy raźmiaščeńnia batarej. U svaju čarhu, ZŠA vystaŭlała ŭmovy, kab Ankara nie raźmiaščała sistemy na kanfliktahiennych miežach z Armienijaj, Hrecyjaj i na bierazie Ehiejskaha mora. U Turcyi, nahadajem, jość histaryčnyja zvady z hrekami i armianami.

Kompleksy S-400 ŭvažajucca vielmi efiektyŭnymi. Praŭda, ich jašče ni razu nie vykarystoŭvali ŭ bajavych umovach.

Raniej tolki pad ciskam NATA Turcyja admianiła kantrakt na pastaŭku anałahičnych sistem z Kitaja. Supraca z Rasijaj moža stać pavarotnym momantam. Zakup takoha abstalavańnia niesumiaščalny ź siabroŭstvam u NATA.

Zachodnija dypłamaty ŭsio jašče spadziajucca, što kantrakt moža być razarvany

80-miljonnaja Turcyja raźmieščanaja na skryžavańni šlachoŭ z Azii i Jeŭropu i z Čornaha mora ŭ Mižziemnaje. Jana ŭdzielničała ŭ NATA ad 1950-ch i była važnym sajuźnikam ZŠA na miežach SSSR. Armija Turcyi — druhaja pa pamiery ŭ NATA i maje dośvied bajavych dziejańniaŭ suprać kurdskich partyzan.

Kursu na aljans z ZŠA trymalisia jak vajskovyja dyktatary Turcyi, tak i śvieckija ŭrady nacyjanalistaŭ i libierałaŭ, što zakłali padmurak dla ekanamičnaha bumu 1990-ch i 2000-ch, u vyniku jakoha Turcyja vyrvałasia ŭ šerah siarednieraźvitych krain. Erdahan naležyć da musulmanska-demakratyčnaj partyi, i jamu ŭdałosia pastupova vyčyścić ź dziaržaŭnych struktur, armii, palicyi i śpiecsłužbaŭ usich palityčnych praciŭnikaŭ. Pa kolkaści palitviaźniaŭ Turcyja apiaredziła Rasiju, Iran i Kitaj. Erdahan taksama pieratvaryŭ krainu ŭ prezidenckuju respubliku. U apošni čas jon razharnuŭ kampaniju suprać jeŭraintehracyi krainy, vielmi padobnuju da antyjeŭrapiejskaj prapahandy ŭ Rasii. Karotki pieryjad varažniečy miž Ankaroj i Maskvoj paśla źbićcia turkami rasijskaha samalota źmianiŭsia supracaj u Siryi, dzie kožnaja dziaržava maje svaje intaresy.

Kamientary10

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie kadeta, jaki na sustrečy z Łukašenkam śmieła vystupiŭ pa-biełarusku? Jon vyjechaŭ z krainy15

Pamiatajecie kadeta, jaki na sustrečy z Łukašenkam śmieła vystupiŭ pa-biełarusku? Jon vyjechaŭ z krainy

Usie naviny →
Usie naviny

Žyviołavod z Brestčyny pakazaŭ zarobak i šakavaŭ ludziej14

Minčuk paabiedaŭ u restaranie i zapłaciŭ 98 rubloŭ8

MZS Litvy: Meta Minska — vyjści ź izalacyi4

Tramp: Płan pa Ukrainie skaraciŭsia z 28 da 22 punktaŭ5

Biełaruski bienzin chłynuŭ u Rasiju: biržavyja pastaŭki rastuć rekordnymi tempami5

U Minsku tratuarnaja plitka pravaliłasia pad žančynaj. Piensijanierka apynułasia pad ziamloj amal pa pojas

U «Jeŭrahandli» źmianiŭsia hiendyrektar2

Apublikavana šakujučaja prasłuchoŭka pieramoŭ śpiecpradstaŭnika Trampa i pamočnikaŭ Pucina. Što tam?70

Łukašenka adpraŭlajecca ŭ praciahłaje zamiežnaje turne17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie kadeta, jaki na sustrečy z Łukašenkam śmieła vystupiŭ pa-biełarusku? Jon vyjechaŭ z krainy15

Pamiatajecie kadeta, jaki na sustrečy z Łukašenkam śmieła vystupiŭ pa-biełarusku? Jon vyjechaŭ z krainy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić