Historyja4545

Krajaznaŭcy stvaryli multfilm pra tysiačahadovuju historyju Homiela VIDEA

Siabry krajaznaŭčaj supołki «Pošuki staroha Homiela» stvaryli animacyjny film pra tysiačahadovuju historyju Homiela. U multfilmie adlustravanyja najbolš važnyja i cikavyja momanty historyi Homiela, zhadvajucca znakavyja asoby, u tym liku tyja, chto dahetul u haradskoj śviadomaści zastajecca niedaacenienym ci ŭvohule zabytym.

«Dla tych, chto daŭno cikavicca historyjaj Homiela, hetym multfilmam my nie adkryjem novych amieryk. Adnak dla bolšaści hamialčan, nie kažučy ŭžo pra žycharoŭ inšych miaścin Biełarusi, mnohija padabranyja fakty stanuć adkryćciom. Kali Rumiancaŭskaja epocha, chacia b na ŭzroŭni stereatypaŭ, našymi ziemlakami zasvojena, to časy, jakija papiaredničali joj, časta ŭjaŭlajucca ciomnymi, hetkaj achutanaj zmrokam terra incognita. My budziem tolki ŭściešany tym, što zdolejem pryŭźniać dla ich zasłonu času, zacikaviŭšy historyjaj rodnaha horada roznych pieryjadaŭ», — adznačyŭ adzin sa scenarystaŭ filma, viadomy homielski piśmieńnik-postmadernist Siarhiej Bałachonaŭ.

«Spadziajemsia, što z našaj pracy vyjdzie dobry plon, i kali-niebudź zvykłaj dla Homiela źjavaj stanie nie tolki suvienirny mahnicik z partretam apošniaha homielskaha starasty, ale i pomnik vyzvalicielu Homiela vialikamu kniaziu Alhierdu na adnoj z centralnych vulic. Budźma realistami, budźma maryć pra niemahčymaje!» — adznačaje režysior i aŭtar filma Maryja Bułavinskaja.

Praca nad filmam zaniała bolš za paŭhoda. Siarod aŭtaraŭ — architektar i krajaznaŭca Siarhiej Lapin, mastak — Filip Kakoša, scenaryst-kansultant — historyk Jury Pankoŭ. Tekst da multfilma ahučyŭ viadomy ŭsim biełarusam «dyletant» — Jury Žyhamont.

Kamientary45

Ciapier čytajuć

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»32

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Usie naviny →
Usie naviny

Iran staŭ bić pa adździaleńniach amierykanskich bankaŭ na Blizkim Uschodzie1

U Rečyckim rajonie źbirajucca źnieści prypynak z admietnaj mazaikaj2

«Žančyny śpiašajucca pa kaśmietyku, a ja — pa vudy». Miedsiastra ź Viciebska bolš za 15 hadoŭ zajmajecca rybałkaj1

U Čornym mory atakavali hrečaski tankier, jaki išoŭ u Rasiju2

U Dobrušskim rajonie ŭpaŭ čarhovy bieśpiłotnik. Ludzi čuli vybuchi2

Źjaviłasia VIDEA, jak vyhladaje načny Minsk z vyšyni ptušynaha palotu1

Dzivosnaje viartańnie. Jak u Alpach adradzili źnikłych ptušak1

«Ja dziakuju Bohu, što kraina, ź jakoj vy vajujecie, siońnia nie vorah Vienhryi». Orban adkazaŭ Viktaru Juščanku na jahony adkryty list17

Milicyja papiaredziła pra machlarskuju schiemu «vypadkovaha pieravodu»

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»32

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić