Hramadstva

Valaryna Kustava: Ja źjechała tolki tamu, što ŭ mianie jość maleńkaje dzicia

U kvateru da paetki i televiadoŭcy Valaryny Kustavaj, a taksama da jaje baćkoŭ i na aficyjnuju pracu siłaviki pryjšli ŭ pačatku červienia. Ale jaje doma nie akazasia. Nieŭzabavie Valaryna vyjechała ŭ Polšču, paźniej da jaje vyvieźli i dvuchhadovuju dačku. Pa infarmacyi advakata, u Biełarusi paetka stała fihurantkaj jak minimum dźviuch kryminalnych spraŭ — za padatki i za finansavańnie parušeńnia hramadskaha paradku (artykuły 342 i 243 KK). Kab znajści paćvierdžańni viny, jak śćviardžaje sama Valaryna, suprać jaje prymušali śviedčyć znajomych. A tyja, chto jaje nie zdaŭ, nibyta adpravilisia na sutki.

Raspytali Valarynu pra heta bolš padrabiazna.

 — U vas jość infarmacyja pra toje, što vašyja znajomyja adpravilisia na sutki, bo admovilisia śviedčyć suprać vas. Možacie raspavieści pra heta? Heta paćvierdžanyja dadzienyja?

— Viedajecie, u Biełarusi nielha śćviardžać niešta i być upeŭnienym u hetym na 100%, ale ŭ mianie jość infarmacyja, što ŭ sutkach, jakija prysudzili hetym ludziam, jość vialikaja suviaź z majoj spravaj. Ale paśla videa z Ramanam Pratasievičam mianie nie ździŭlaje absalutna ničoha.

Valaryna Kustava. Fota z archiva hieraini.

Ja nie mahu nazyvać imiony hetych ludziej. Adzin ź ich jašče adbyvaje sutki. I ja nie viedaju, što ź im moža zdarycca. Mahu skazać tolki, što heta sapraŭdy śmiełyja ludzi, jakija nie zdradzili našaj biełaruskaj idei i salidarnaści, navat na etapie pahroz: ci kažy niešta suprać, ci my ciabie pasadzim.

— Toje, što vy vyjšli z domu akurat ŭ momant pryjezdu da vas siłavikoŭ, možna nazvać ščaślivym supadzieńniem?

— Ja taksama spačatku dumała, što ŭ mianie dobry anioł-achoŭnik, bo vyjšła litaralna na hadzinku. A potym mnie pryjšła takaja dumka ŭ hałavu: mahčyma, i ŭ siłavych strukturach vielmi šmat ludziej, jakija pracujuć suprać sistemy. Zvyčajna ž siłaviki prychodziać a 6-7-j ranicy, a da mianie zavitali dniom, kali čałavieka sapraŭdy moža nie być doma. Ja dapuskaju, što niechta ź ich moža być na maim baku.

— Vy vyjazdžali adna, biez dački. Byŭ strach, što jaje da vas mohuć nie vypuścić paśla?

— U mianie byŭ vialiki strach, što dačku nie prapuściać i jana nie trapić da mianie. I jon spraŭdziŭsia: u pieršy raz, kali jaje vyvozili, jaje nie prapuścili na miažy.

Dačku vyvozili ŭ abjezdy, mnie dapamahali roznyja salidarnyja sa mnoj asoby i inicyjatyvy. Vyvieźci dzicia było sapraŭdnym kvestam, jaki zaniaŭ nie adzin tydzień. A vinavataja dačka tolki ŭ tym, što nosić majo proźvišča.

Vyjechać ź joj adrazu było niemahčyma fizična. Pa-pieršaje, jana ŭ toj dzień znachodziłasia nie sa mnoj: kali b ja pryjechała pa jaje, to mahła b pryvieści ŭ toje miesca siłavikoŭ. Akramia taho, šlachi, jakimi mianie vyvodzili, małapadjomnyja dla dvuchhadovaha čałavieka i fizična, i emacyjna. Jana naŭrad ci ŭsio heta vytrymała b, bo heta składana navat darosłamu.

Uvohule, ja adčuła niejmaviernuju salidarnaść i biełarusaŭ Polščy, i inšych dyjaspar, i tych, chto žyvie ŭ Biełarusi. Jašče tydzień tamu ja rabiła historyi paciarpiełych ludziej u miežach prahramy «Biełarus biełarusu», my šukali šlachi dapamohi im. A siońnia ja sama trapiła ŭ padobnuju situacyju, i ciapier užo mianie padtrymlivajuć va ŭsich śfierach. Karaciej, usia hetaja chvala salidarnaści dapamahła mnie stać na nohi, nie apynucca ŭ rospačy i depresii.

U vas byŭ niejki tak zvany tryvožny čamadančyk, padrychtavany akurat dla takoj situacyi?

— Ujavicie sabie, nie było. Navat svaje dakumienty ja nikoli nie nasiła z saboj. Nastolki ja nie źbirałasia źjazdžać z krainy, nastolki ja ŭsimi siłami i dumkami trymałasia za Biełaruś.

Ja vieryła ŭ pieramohu i kazała, što nie źjedu da apošniaha. I tolki kali heta «apošniaje» pryjšło, tady daviałosia evakujavacca. I toje ja zrabiła heta tolki tamu, što ŭ mianie jość maleńkaje dzicia, Dziva, jakoj ja patrebnaja. U inšym vypadku ja b nie źjechała z krainy — nastolki ja ź joj źjadnanaja jak čałaviek i paet.

Kaniečnie, mnie było vielmi strašna trapić za kraty, ja nie ŭjaŭlaju, jak by tam znachodziłasia, ale ja nikoli b nie ŭciakła zaŭčasna. Heta majo adčuvańnie Radzimy. Akramia taho, ja była ŭpeŭnienaja, što rablu hodnuju, dobruju spravu, za jakuju nie mohuć pačać źniščać.

— Paśla vašaha adjezdu na dziaržaŭnym telebačańni ŭžo pačałasia vašaja «apracoŭka». Paśpieŭ, naprykład, vyjści prapahandyscki rolik, dzie śćviardžajecca, što vy nibyta padkupili hieroja svajho siužeta — taksista, jaki biaspłatna vyvoziŭ ludziej z «safary» ŭ Kurapatach i paśla trapiŭ za kraty. Nibyta ŭsio heta chłuśnia, jakuju nafantazavali vy, a kab hieroj siužeta jaje ahučyŭ, abiacali jamu 100 jeŭra. Što dumajecie pra heta?

— Hetaja historyja i znajomstva z hierojem atrymalisia cikavyja. Niejak ja vyklikała taksoŭku, kab pajechać pa spravach. A chłopiec, jaki mianie vioz, padzialiŭsia svaimi pierakańniami i tym, jak dapamahaŭ biełarusam: vyvoziŭ ich z Kurapataŭ paśla maršu na Dziady. Ja paličyła jaho sapraŭdnym hierojem i prapanavała zrabić pra jaho historyju. Ën pahadziŭsia. My navat źjeździli ź im na toje miesca, adkul jon vyvoziŭ ludziej. Ën vielmi hodny i kłasny, ščyry chłopiec.

Majo mierkavańnie: jon abhavaryŭ mianie dla videa pad katavańniami ci praz šantaž — jaho zmusili chłusić, bo ŭ ich niama ničoha na mianie. Ja nie rabiła ničoha pa-za zakonam, tamu voś prymusili chłopca začytać ich «fantaziju», kab byli choć niejkija prydumanyja i zmachlavanyja padstavy, jakija možna ŭpisać u spravu.

U nas niama hrošaj na hierojaŭ, my nikomu nie płacim za ŭdzieł u zdymkach. Mabyć, za chłuśniu pryniata płacić na dziaržtelebačańni. Mnie škada chłopca, viedaju, što niekalki tydniaŭ jaho pratrymali ŭ turmie.

— Vy za miažoj ciapier adčuvajecie siabie ŭ biaśpiecy?

— Ja nie mahu adčuć siabie ŭ biaśpiecy całkam, pakul maje siabry, rodnyja i maja kraina nie znachodziacca ŭ biaśpiecy. U mianie niama adčuvańnia biaśpieki ŭnutry. Kaniečnie, my pieramahli ŭ płanie myśleńnia, u krytyčnaj bolšaści jano ŭžo źmianiłasia. Ale kali my projdziem hety šlach da kanca, tady ja i pačnu adčuvać siabie ŭ biaśpiecy całkam.

Što tyčycca majoj budučyni za miažoj… Ja dakładna viedaju, što nie zastanusia sam-nasam z prablemami: kalehi i siabry mianie padtrymlivajuć, adčuvaju heta. Užo jość razmovy pra patencyjnyja prajekty. Nie viedaju dakładna, što heta budzie, ale stoadsotkava niešta, što budzie nabližać źmieny ŭ Biełarusi.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Biełarus staŭ Hierojem Ukrainy. «Jaho mužčynski pačatak byŭ vielmi mocny»2

Biełarus staŭ Hierojem Ukrainy. «Jaho mužčynski pačatak byŭ vielmi mocny»

Usie naviny →
Usie naviny

Eduarda Małafiejeva nie zaprasili na adkryćcio Nacyjanalnaha stadyjona6

Tramp: Ukraina sama spravakavała rasijskija ŭdary40

Charkaŭ trapiŭ pad masiravanuju ataku: 40 vybuchaŭ, pažary, jość zahinułyja i paranienyja

U Žytkavickim rajonie žančyna zaraziła VIČ 83-hadovaha staroha7

Paźniak: I režym Łukašenki, i psieŭdaapazicyja — heta adno i toje ž143

Jarmošyna: Ja nie pajdu ŭ hramadskuju łaźniu, prosta tamu što bajusia26

Rasija nie zmoža adnavić straty dalniaj avijacyi paśla ŭkrainskaj apieracyi «Pavucińnie»2

Startap rabiŭ vyhlad, što jon raspracavaŭ štučny intelekt. Nasamreč, jon naniaŭ 700 prahramistaŭ i jany stvarali pradukty ŭručnuju3

Žychara Klecka asudzili za vykradańnie mihrantaŭ i vymahańnie ź ich hrošaj

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus staŭ Hierojem Ukrainy. «Jaho mužčynski pačatak byŭ vielmi mocny»2

Biełarus staŭ Hierojem Ukrainy. «Jaho mužčynski pačatak byŭ vielmi mocny»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić