Kultura

Apošniaje adkryćcio historyka Lachoŭskaha: Dzień Voli ŭ savieckim Miensku 1920-ch

Uładzimir Lachoŭski. Fota ź jaho pryvatnaha archiva

57-hadovy Uładzimir Lachoŭski pamior raptoŭna: razryŭ aorty. Jaho znajšli na vulicy, jon išoŭ z kramy dachaty, kupiŭ śmiatany na viačeru.

Hety nie asabliva publičny historyk vykładaŭ mytnuju spravu na fakultecie mižnarodnych adnosin BDU. Jon byŭ aŭtaram adnoj z samych cikavych histaryčnych knih apošniaha dziesiacihodździa: «Ad homanaŭcaŭ da hajsakoŭ. Čynnaść biełaruskich maładziovych arhanizacyj u 2-j pałovie XIX st. — 1-j pałovie XX st.» — zachaplalnaje intelektualnaje čytvo.

Uładzimir Lachoŭski byŭ historykam-kapačom. Jon pracavaŭ i pracavaŭ u archivach.

Apošniaje adkryćcio, jakim jon padzialiŭsia ŭ siabie ŭ Fejsbuku (cikavyja pamiatki našaj epochi, staronki ŭ sacyjalnych sietkach ludziej, jakija adyšli) — siensacyjny dakumient 1920-ch.

Siensacyjny jon tym, što raniej nie isnavała śviedčańniaŭ, što ŭžo tady ludzi nazyvali dzień abviaščeńnia niezaležnaści Biełaruskaj Narodnaj Respubliki «Dniom Voli». Ličyłasia, što hetaja nazva za 25 Sakavika zamacavałasia paźniej.

«Nie tolki t. zv. «jabaćki», ale ihnory, mizantropy i pročyja «rezaniory», — piša Lachoŭski, — dahetul ściabajucca z BNR i samoha Akta 25 Sakavika, što pradeklaravaŭ niezaležnaść Biełarusi… Maŭlaŭ, «akramia małoj kučki zmaharoŭ, što nasilisia sa «svajoj niezaležnaściu» jak ź pisanaj torbaj, zbolšaha nichto ŭ Biełarusi j navat u Miensku pra hetuju t. zv. «histaryčnuju padzieju» i nie viedali». Ci tak heta? Voś cikavaja vypiska sa spravazdačy mienskaha HPU za krasavik 1924 hoda: «Soobŝajem, čto russkaja sieḿja Pustotinych, prijechavšaja v 1924 h. iz Riazani v Minsk, usynoviła dievočku-podkidyša, kotoruju našli na ulicie 24 marta. Nieožidanno dla riehistratorov prijemnyje roditieli dali jej imia Vola. Na vopros — počiemu oni nazvali prijemnuju doċ po biełoruski (Vola — biełorusskij anałoh russkoho imieni Ola), — Pustotiny v svojem zajavlenii tak objaśnili eto: «Prosim dať dievočkie imia Vola, tak kak ona rodiłaś nakanunie Dnia Voli».

Voś taki siensacyjny dakumient pra Miensk (tady stalica Biełarusi aficyjna tak nazyvałasia) 1920-ch.

Kali ž brać uvohule apošni-apošni post Uładzimira Lachoŭskaha, to heta cytata z rasijskaha historyka Hieorhija Fiadotava: «My dostatočno iskušieny opytom, čtoby nie poddavaťsia optimizmu… Biezumnyje ili korystnyje diktatory mohut silno osłožniť rabotu, zastaviť nas kolesiť, vozvraŝaťsia nazad, pieriediełyvať po nieskolko raz istoričieskije zadanija, no im nie iźmieniť jeje mahistrali».

Uładzimir Lachoŭski mieŭ vyraznuju pazicyju i adnosna siońniašnich padziej. Pra heta śviedčyć i apošniaje intervju jaho, jakoje było apublikavanaje ŭ dzień raźvitańnia ź im. Choć jon sam nie viedaŭ, što jano raźvitalnaje. Davaŭ jon jaho na vypadak, kali na nacyjanalnuju simvoliku budzie raspačataja novaja ataka i byŭ hatovy, što za heta ciapier, u časy sucelnych čystak, mahčyma, daviadziecca i paciarpieć:

«Jość hłyboki sens u tym, što siońniašnija našy ludzi, jakija vystupajuć za sumlennyja vybary, uziali za svaje simvały «Pahoniu» i bieł-čyrvona-bieły ściah. Dla kahości heta było niečakana, ale heta absalutna spraviadliva, i ja absalutna ščaślivy. Navat nie jak historyk, a jak hramadzianin svajoj krainy. Da hetaha nacyjanalnaja simvolika nie była šyroka papularnaj, joju cikaviłasia zbolšaha moładź. Ale para žnivieńskich dzion pieraviarnuli absalutna ŭsio. Ja ŭžo ŭpeŭnieny, što ničoha z hetym nie zrobiš. Jana ŭžo ŭstalavałasia.

My ź Viktaram Babarykam vyraśli na adnoj vulicy i ź dziacinstva viedajem adzin adnaho. Kali pačynałasia vybarčaja kampanija, to jon kazaŭ, što čas jašče nie pryjšoŭ, što treba ceły prezidencki termin, kab potym vynieści pytańnie simvoliki na ŭsieahulnaje abmierkavańnie. Ale padziei pakazali, jakija nacyjanalnyja simvały padtrymlivaje narod. Chodu nazad užo nie budzie», — skazaŭ Uładzimir Lachoŭski ŭ svaim apošnim intervju.

Uładzimir Lachoŭski budzie pachavany na Čyžoŭskich mohiłkach Minska, pobač sa svaimi baćkami.

Čytajcie taksama artykuł Uładzimira Lachoŭskaha «Jak bieł-čyrvona-bieły ściah staŭ nacyjanalnym»

Kamientary

Ciapier čytajuć

U rasijskim kurortnym Tuapse ekałahičnaja katastrofa — pažar na NPZ nie mohuć patušyć, iduć naftavyja daždžy31

U rasijskim kurortnym Tuapse ekałahičnaja katastrofa — pažar na NPZ nie mohuć patušyć, iduć naftavyja daždžy

Usie naviny →
Usie naviny

«Tam, dzie rezali ŭvachod, my znajšli svoj abchod». Duraŭ vypuściŭ ŠI-šanson pra błakiroŭki internetu3

«Ekstremisckimi farmavańniami» pryznanyja adrazu šeść kaalicyj, jakija bałatujucca ŭ Kaardynacyjnuju radu6

Žančyna zarezała paluboŭnika, jaki pryraŭnavaŭ jaje da niekaha z tyktoka. Muž u hety čas byŭ na zarobkach u Rasii3

Kanapackaja znoŭ palacieła ŭ ZŠA18

Kiraŭnika ivent-ahienctva «Tera Hrup» aryštavali za «zdradu dziaržavie» — Jaraševič nibyta šukaŭ infarmacyju pra navapołackuju kałoniju3

Za zdradu dziaržavie buduć sudzić 68‑hadovaha piensijaniera3

Dalar apuskaŭsia nižej da 2,8 rubla2

Maskva atrymała zaprašeńnie na samit G20 u Majami na najvyšejšym uzroŭni6

75‑hadovy śviatar pierabiahaŭ vaśmipałosnuju trasu pad Minskam — i zahinuŭ pad kołami «Falksvahiena»10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U rasijskim kurortnym Tuapse ekałahičnaja katastrofa — pažar na NPZ nie mohuć patušyć, iduć naftavyja daždžy31

U rasijskim kurortnym Tuapse ekałahičnaja katastrofa — pažar na NPZ nie mohuć patušyć, iduć naftavyja daždžy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić