Zdareńni

«Usie razyšlisia, jany zastalisia ŭdvuch». Adkrylisia niekatoryja padrabiaznaści zabojstva inžyniera «Pielenha»

Na pačatku krasavika stała viadoma, što na «Pielenhu» pažyły rabočy zabiŭ maładoha inžyniera. Jak pra adnu ź viersij, paviedamlałasia pra kanflikt na fonie vajny va Ukrainie. «Naša Niva» ŭdakładniła niekatoryja abstaviny trahiedyi. 

Pa našaj infarmacyi, usio adbyłosia ŭnačy z 4 na 5 krasavika.

55-hadovy rabočy Alaksandr D. pracavaŭ optykam 6 razradu na kanstruktarska-vytvorčym upraŭleńni «Pielenh-Optyk». U toj viečar jon zaprasiŭ da siabie kaleh — pryjšło čałaviek dvaccać. Siarod ich byŭ i 26-hadovy inžynier-technołah Alaksandr S. 

Rabočy Alaksandr D. (źleva) i zahinuły inžynier Alaksandr S.

«Śviatkavali čyjści dzień naradžeńnia ci niešta takoje. Kłasičnaje zastolle, pasiadzieli, vypili. Paśla ŭsie razyjšlisia, a S. zastaŭsia jašče pasiadzieć, bo byŭ u adpačynku, na nastupny dzień jamu nie treba było na pracu, — kaža surazmoŭca «Naša Nivy». — Padčas kanfliktu ich było tolki dvoje, tamu nielha dakładna skazać, što tam zdaryłasia».

Viadoma tolki, što ŭsio skončyłasia śmierciu maładoha inžyniera. Chutka źjaviłasia infarmacyja, što pryčynaj mahła być svarka, jakaja ŭźnikła z-za vajny va Ukrainie. 

«Tak, takija čutki sapraŭdy chodziać siarod kaleh, ale ž nichto nie moža skazać, čamu źjaviłasia takaja viersija. Śviedkaŭ ich kanfliktu ž nie było.

Viadoma, što na ciele zahinułaha było šmat udaraŭ niejkim pradmietam, dyk ciapier taksama chodziać čutki, što jaho zabili ci to nažom, ci to navat pasacižami, ale paćviardžeńniaŭ znoŭ ža niama», — raskazali «Našaj Nivie» surazmoŭcy.

Ciapier rabočy D. u SIZA, jaho abvinavačvajuć u zabojstvie. Ale ž pakul što niama nijakich śviedčańniaŭ taho, što mužčyna padtrymlivaŭ vajnu va Ukrainie, i tym bolš taho, što heta dakładna stała pryčynaj zabojstva.

D. charaktaryzujuć jak zvyčajnaha rabočaha, na «Pielenhu» taksama pracujuć jaho syn z žonkaj. Prychilnikam Pucina ci Łukašenki jaho nazvać ciažka, kažuć surazmoŭcy.

Toje ž tyčycca i zahinułaha inžyniera S. Małady chłopiec byŭ rodam z Klecka, u jaho ŭ sacsietkach u asnoŭnym futboł. Kalehi kažuć, što chłopiec nie byŭ z tych, chto aktyŭna prajaŭlaje palityčnuju pazicyju. Toje ž kazaŭ partału «Zerkalo» siabar S.: 

«S. byŭ apalityčnym čałaviekam (heta ja viedaju pa asabistym dośviedzie, my znajomyja amal 10 hadoŭ). Jon zajmaŭ niejtralnuju pazicyju ŭ dačynieńni da palityki zaŭsiody. Jon nie ŭdzielničaŭ u padziejach 2020 hoda i nikoli nie spračaŭsia na temy palityki. Toje ž tyčycca i situacyi va Ukrainie».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chitry rasijanin Jaŭhien z žonkaj i małym prydumali, jak biaspłatna pažyć u kvatery biełaruski8

Chitry rasijanin Jaŭhien z žonkaj i małym prydumali, jak biaspłatna pažyć u kvatery biełaruski

Usie naviny →
Usie naviny

«Efiekt viečnaha leta». U Biełarusi ŭžo ŭ kancy krasavika dzie-nidzie rastuć padasinaviki1

Harbaty kit Cimi žyvy i narešcie kirujecca ŭ Paŭnočnaje mora. Apieracyja pa jaho vyratavańni ciahnułasia dva miesiacy

Maniekien dziaŭčynki na vakzale ŭ Minsku napałochaŭ i naśmiašyŭ sacsietki7

Na Paleśsi tanna pradajuć siadzibu XIX stahodździa z čyrvonaj cehły. Možna pierarabić u žyły dom

U Chabaraŭskim krai adbyŭsia zamach na hienierała, jaki kamandavaŭ raźnioju ŭ Bučy11

Z asobnym uvachodam i zonaj barbiekiu. U «Minsk-Śviecie» jość takaja kvatera

Epocha adradžeńnia i apsajklinh — u Varšavie prajšoŭ modny pakaz novych kalekcyj biełaruskich dyzajnieraŭ4

Žycharka Homiela daviedałasia pra miljony muža tolki paśla razvodu i pajšła ŭ sud17

«Mianie schapili i «busifikavali»». Jak były biełaruski palitviazień apynuŭsia na vajnie va Ukrainie13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chitry rasijanin Jaŭhien z žonkaj i małym prydumali, jak biaspłatna pažyć u kvatery biełaruski8

Chitry rasijanin Jaŭhien z žonkaj i małym prydumali, jak biaspłatna pažyć u kvatery biełaruski

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić