Zdareńni

«Usie razyšlisia, jany zastalisia ŭdvuch». Adkrylisia niekatoryja padrabiaznaści zabojstva inžyniera «Pielenha»

Na pačatku krasavika stała viadoma, što na «Pielenhu» pažyły rabočy zabiŭ maładoha inžyniera. Jak pra adnu ź viersij, paviedamlałasia pra kanflikt na fonie vajny va Ukrainie. «Naša Niva» ŭdakładniła niekatoryja abstaviny trahiedyi. 

Pa našaj infarmacyi, usio adbyłosia ŭnačy z 4 na 5 krasavika.

55-hadovy rabočy Alaksandr D. pracavaŭ optykam 6 razradu na kanstruktarska-vytvorčym upraŭleńni «Pielenh-Optyk». U toj viečar jon zaprasiŭ da siabie kaleh — pryjšło čałaviek dvaccać. Siarod ich byŭ i 26-hadovy inžynier-technołah Alaksandr S. 

Rabočy Alaksandr D. (źleva) i zahinuły inžynier Alaksandr S.

«Śviatkavali čyjści dzień naradžeńnia ci niešta takoje. Kłasičnaje zastolle, pasiadzieli, vypili. Paśla ŭsie razyjšlisia, a S. zastaŭsia jašče pasiadzieć, bo byŭ u adpačynku, na nastupny dzień jamu nie treba było na pracu, — kaža surazmoŭca «Naša Nivy». — Padčas kanfliktu ich było tolki dvoje, tamu nielha dakładna skazać, što tam zdaryłasia».

Viadoma tolki, što ŭsio skončyłasia śmierciu maładoha inžyniera. Chutka źjaviłasia infarmacyja, što pryčynaj mahła być svarka, jakaja ŭźnikła z-za vajny va Ukrainie. 

«Tak, takija čutki sapraŭdy chodziać siarod kaleh, ale ž nichto nie moža skazać, čamu źjaviłasia takaja viersija. Śviedkaŭ ich kanfliktu ž nie było.

Viadoma, što na ciele zahinułaha było šmat udaraŭ niejkim pradmietam, dyk ciapier taksama chodziać čutki, što jaho zabili ci to nažom, ci to navat pasacižami, ale paćviardžeńniaŭ znoŭ ža niama», — raskazali «Našaj Nivie» surazmoŭcy.

Ciapier rabočy D. u SIZA, jaho abvinavačvajuć u zabojstvie. Ale ž pakul što niama nijakich śviedčańniaŭ taho, što mužčyna padtrymlivaŭ vajnu va Ukrainie, i tym bolš taho, što heta dakładna stała pryčynaj zabojstva.

D. charaktaryzujuć jak zvyčajnaha rabočaha, na «Pielenhu» taksama pracujuć jaho syn z žonkaj. Prychilnikam Pucina ci Łukašenki jaho nazvać ciažka, kažuć surazmoŭcy.

Toje ž tyčycca i zahinułaha inžyniera S. Małady chłopiec byŭ rodam z Klecka, u jaho ŭ sacsietkach u asnoŭnym futboł. Kalehi kažuć, što chłopiec nie byŭ z tych, chto aktyŭna prajaŭlaje palityčnuju pazicyju. Toje ž kazaŭ partału «Zerkalo» siabar S.: 

«S. byŭ apalityčnym čałaviekam (heta ja viedaju pa asabistym dośviedzie, my znajomyja amal 10 hadoŭ). Jon zajmaŭ niejtralnuju pazicyju ŭ dačynieńni da palityki zaŭsiody. Jon nie ŭdzielničaŭ u padziejach 2020 hoda i nikoli nie spračaŭsia na temy palityki. Toje ž tyčycca i situacyi va Ukrainie».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal3

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭskaja šukaje ŭ Varšavie kaśmietołaha i treniera pa boksie29

Tramp adkryta vykazaŭ padtrymku Viktaru Orbanu na vybarach4

Forma zbornaj Haici vyklikała sapraŭdny furor na Zimovych Alimpijskich hulniach. Ale jaje ledź nie zabaranili2

Jeŭrakamisija pradstaviła prapanovy pa 20‑m pakiecie sankcyj suprać Rasii. Jaho majuć pryniać da hadaviny vajny

Kaleśnikava padziakavała za padtrymku i kiłavaty ciepłyni i śviatła, jakija jany adčuła ŭ apošnija dni12

«Heta ž machinacyja». Biełaruska dapamahła siabroŭcy zrabić polskuju vizu i atrymała hałaŭny bol z bankam5

Franak Viačorka i Alaksandr Dabravolski pierajazdžajuć u Varšavu razam ź Cichanoŭskaj26

U Biełarusi paśla «Uli» chočuć abmiežavać ceny na taksi2

«Mocnyja sutarhi pa ŭsim ciele». 18‑hadovy Maćviej raskazaŭ, jak jaho ŭdaryła tokam u minskim tralejbusie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal3

Pamiatajecie Asol Śliviec? Žyćcio frystajlistki źmianiłasia da niepaznavalnaści, ciapier jana Abihal

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić