Usiaho patrochu

Kolki siabroŭ vam nasamreč treba?

Pandemija, emihracyja — biełarusam u apošnija hady ŭsio ciažej padtrymlivać siabroŭskija adnosiny. A kolki takich adnosin uvohule treba čałavieku?

Fota: pixabay.com

Najaŭnaść siabroŭ — važny faktar dabrabytu čałavieka. Supraćlehłyja jamu paniaćci, adzinota i sacyjalnaja izalacyja, mohuć być źviazanyja z pavyšanaj ryzykaj depresii i tryvožnaści ci z chvarobami nakštałt infarktu ci insultu. Jość navat danyja, što adzinota moža być takoj ža škodnaj fizičnamu zdaroŭju, jak kureńnie 15 cyharet u dzień.

Kolki ž siabroŭ dastatkova mieć, kab nie adčuć na sabie nastupstvy adzinoty? Kali vaša meta — prosta źmiakčyć drenny ŭpłyŭ adzinoty na zdaroŭje, treba mieć u svaim žyćci jak minimum adnaho važnaha čałavieka. Heta moža być nie tolki siabar, ale, naprykład, svajak ci kachany, piša New York Times.

Ale kali vam chočacca vieści bolš źmiastoŭnaje žyćcio i adčuvać siabie źviazanym ź inšymi, to čym bolš u vas budzie siabroŭ, tym lepš.

Samaja viadomaja teoryja pra toje, kolki siabroŭ moža być u čałavieka, źviazanaja z brytanskim psichołaham i antrapołaham Robinam Danbaram. Jon padličyŭ, što ludzi mohuć adnačasova padtrymlivać tolki kala 150 suviaziej (inšyja daśledavańni dajuć bolš vysokuju ličbu), i hetaja ličba ŭklučaje ŭ siabie mahčymaść mieć kala piaci blizkich siabroŭ.

Inšyja daśledavańni dajuć padobnyja ličby. Naprykład, pa adnych danych ludzi, jakija mieli šeść siabroŭ i bolš, adroźnivalisia na praciahu žyćcia lepšym zdaroŭjem. Inšaja praca, zroblenaja prafiesarkaj Sjuzan Dehz-Uajt z univiersiteta paŭnočnaha Ilinojsa, śviedčyć — žančyny siaredniaha ŭzrostu, jakija mieli troje siabroŭ ci bolš, byli bolš zadavolenyja žyćciom.

Taja samaja Dehz-Uajt niadaŭna praviała jašče adno daśledavańnie, zhodna ź jakim bolšaść ludziej sami adčuvajuć, kolki siabroŭ im treba. 55% ź jaje respandentaŭ paličyli, što lepš za ŭsio mieć 2-3 blizkich siabra, a 31% vybraŭ varyjant u 4-6 siabroŭ.

I ŭsio-tki nichto lepš za vas nie adkaža, ci treba vam mieć bolš siabroŭ. Prosta zadajcie sabie pytańnie: ci adčuvaju ja siabie adzinokim? Kali tak, to treba imknucca da bolš ciesnych suviaziej ź inšymi ludźmi.

Viadoma, što zavodzić novych siabroŭ u darosłym uzroście ciažka, tamu možna pasprabavać adnavić staryja suviazi. Vaźmicie na siabie inicyjatyvu i pamiatajcie, što kolkaść času, praviedzienaha razam z budučym siabram, taksama maje značeńnie — čym daŭžej vy razam, tym jakaśniej vaša suviaź.

Ale nie treba tracić čas na adnosiny ź ludźmi, jakija zdajucca vam nienadziejnymi, zanadta vas krytykujuć ci jašče niejkim čynam prymušajuć adčuvać siabie niekamfortna. Takoje «siabroŭstva», naadvarot, moža naškodzić zdaroŭju.

«Našu Nivu» finansujuć jaje čytačy — padtrymać prosta

Čytajcie taksama:

«Paznajomilisia — i razam pačali partyzanić». Biełaruski raskazali, jak padčas pratestaŭ sustreli blizkich ludziej

Kamientary

Ciapier čytajuć

Łukašenka patłumačyŭ, čamu jaho nie vidać pa sieradach i subotach18

Łukašenka patłumačyŭ, čamu jaho nie vidać pa sieradach i subotach

Usie naviny →
Usie naviny

U najbližejšy čas Izrail moža ŭdaryć pa Iranie9

Amierykanski miljanier pryjechaŭ u Polšču, kab nabyć futbolny kłub, i naśmierć padaviŭsia varenikam13

SBU ŭkaraniła svajho ahienta ŭ maskoŭski ofis paplečnika Janukoviča, jaki zajmaŭsia špijanažam dla FSB1

Važnyja źmieny ŭ zakonie ab nieruchomaści — jany tyčacca rehistracyi majomaści

Bieraściejcy ŭ Hdańsku staviać rekordy pa abarocie kantejnieraŭ1

Stała viadoma, kali možna spadziavacca na chutkasnuju elektryčku ź Minska ŭ aeraport1

U Francyi mohuć zabłakavać Bluesky i Reddit, a Makron uvohule za zabaronu sacsietak dla dziaciej4

Handlovym sietkam buduć davać ilhotnyja kredyty dla pieradapłaty za aharodninu2

Namieśnik dyrektara Vialikaha teatra Biełarusi — padpałkoŭnik milicyi3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka patłumačyŭ, čamu jaho nie vidać pa sieradach i subotach18

Łukašenka patłumačyŭ, čamu jaho nie vidać pa sieradach i subotach

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić