Śviet11

Pamierła Tekla Junievič — najstarejšy čałaviek našaha rehijona za ŭsiu historyju

Tekla Junievič pražyła 116 hadoŭ i 70 dzion. Jana naradziłasia na terytoryi ŭkrainskaj Haliččyny (siało Krupskaje ciapierašniaj Lvoŭskaj vobłaści), kali taja jašče ŭvachodziła ŭ skład Aŭstra-Vienhierskaj impieryi, žyła ŭ tym rehijonie da kanca Druhoj suśvietnaj vajny, a ŭ 1945 hodzie vyjechała razam z sotniami tysiač inšych etničnych palakaŭ z užo SSSR u sacyjalistyčnuju Polšču. 

113-hadovaja Tekla Junievič z premjeram Polščy Matevušam Maravieckim 2 žniŭnia 2019 hoda. Fota: Vikipiedyja 

Na vačach narodžanaj 10 červienia 1906 hoda Tekli Junievič prajšli abiedźvie suśvietnyja vajny, Polšča nabyvała i traciła niezaležnaść, nabyvaŭ moc i zaniepadaŭ kamunizm, razvalvałasia savieckaja impieryja i «ŭstavała z kaleniaŭ» Rasija, raźviazvajučy novuju vajnu z pahrozaj pierarastańnia ŭ Treciuju suśvietnuju. A heta žančyna ŭsio žyła.

U apošnija čatyry miesiacy žyćcia starejšaj za Teklu Junievič va ŭsim śviecie była tolki francužanka Lusil Randon, narodžanaja 11 lutaha 1904 hoda. A ŭvohule siarod tych, čyj uzrost absalutna dakładna vieryfikavany na padstavie aryhinalnych dakumientaŭ, jana była 21-ja za ŭsiu historyju. Heta absalutny rekord doŭhažycharstva siarod palakaŭ i tych, chto byŭ narodžany na terytoryi sučasnaj Ukrainy. 

Usio paślavajennaje žyćcio Tekla Junievič žyła ŭ horadzie Hlivice (toj samy sumna viadomy kaliści niamiecki Hlajvic, z pravakacyjnaj insceniroŭki ŭ jakim pačałasia Druhaja suśvietnaja vajna) u Vierchniaj Silezii. Heta byli tyja samyja «viernutyja ziemli», jakija Polšča zdabyła paśla vajny ad pieramožanaj Hiermanii jak kampiensacyju za stračanyja terytoryi Zachodniaj Biełarusi i Zachodniaj Ukrainy na ŭschodzie. Jany i zasialalisia ŭ asnoŭnym vymušanymi pierasialencami z hetych ziemlaŭ. U Hlivicach Junievič i pamierła.

Kamientary1

  • Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
    20.08.2022
    Pamierła Tekla Junievič — najstarejšy čałaviek našaha rehijona za ŭsiu historyju


    Vy tam, peŭna, z dubu ruchnuli -- pisać: "za ŭsiu historyju".  .... 

    Hazieta “Słowo”, Nr. 311 za 1938 hod paviedamlaje:“120-hadovy vybarščyk u Hłybokim.Vilnia. Z Hłybokaha paviedamlajuć, što ŭ dzień hałasavańnia prybyli na ŭčastak da vybarčaj kamisii ŭ Hłybokim z metaj addańnia svaich hałasoŭ dvoje najstarejšych žycharoŭ Dziśnienskaha pavietu: 120-hadovy Francišak Zaremba i 115-hadovy – Mikałaj Šarabajka”. Paśla hetych vybaraŭ žychar Hłybokaha i paŭstaniec 1863 hoda Francišak Zaremba pražyŭ jašče 2 hady, to bok 122 hady i pamior, jak balšaviki pryjšli...

Ciapier čytajuć

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu8

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu

Usie naviny →
Usie naviny

U minskim mietro źjaviłasia novaja schiema linij, mnohim pasažyram nie padabajecca dyzajn3

Były hiendyrektar Tut.by Alaksandr Čekan — pra partał, Zisiera, startapy i prahnoz pa raźvićci technałohij7

Cichanoŭskaja pra spravu Stryžaka: Toje, što zrabiŭ kiraŭnik — nie padstava razburać fundamient10

U carkvie-šedeŭry, što zhareła pad Žabinkaj, da 2020 hoda słužyŭ śviatar-palitviazień Razanovič1

Carkva ŭ Ściapankach zhareła całkam VIDEA

U Polščy skasoŭvajuć terminy razhladu zajaŭ na mižnarodnuju abaronu1

Zhareŭ šedeŭr narodnaj architektury Paleśsia — carkva ŭ Ściapankach. Jana zastałasia na fotach «Našaj Nivy»

Hiermanija prypyniła vydaču humanitarnych viz. Ich atrymlivali i biełarusy6

Zhareła adna z kultavych «sinich cerkvaŭ» Bieraściejščyny6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu8

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić