Hramadstva11

«U vas mnie było dziŭna ŭbačyć sok z pamidoraŭ». Dziaŭčyna z Ekvadora pracuje ŭ biełaruskaj vioscy, choć mahła b u Ispanii

Ejdzi Jachajra Miranda Varhas šeść hadoŭ tamu pryjechała z dalokaha Ekvadora ŭ Biełaruś, a sa žniŭnia hetaha hoda pracuje vieterynarnym lekaram u sielhaspradpryjemstvie «Biarozaŭskaje» Biarozaŭskaha rajona. Pra toje, jak joj žyviecca ŭ Biełarusi i čym naša kraina adroźnivajecca ad jaje radzimy, dziaŭčyna raskazała miascovamu sajtu Bereza.by.

Ejdzi Jachajra pryjechała ŭ Biełaruś vučycca ŭ Viciebskaj vieterynarnaj akademii. Zhadvaje, što jechać u nieznajomuju krainu było strašna, bo ŭvohule nie viedała ničoha pra Biełaruś i nie razumieła movy. Ale paśla, jak asvoiłasia, Biełaruś joj spadabałasia, bo tut spakojna i možna hulać pa vulicach, što ŭ Ekvadory asabliva nie zrobiš, bo tam składanaja kryminahiennaja situacyja.

Hetym letam, paśla zakančeńnia VNU, ekvadorka pryniała zaprašeńnie adnakurśnika Juryja Udodzika, jaki pracuje ŭ «Biarozaŭskim» hałoŭnym vieterynarnym uračom, i pryjechała pracavać u hetaje ž sielhaspradpryjemstva. Jana lubić žyvioł, tamu abrała prafiesiju vieterynara. Choć jaje dahetul čakajuć na pracu ŭ Ekvadory, zaprašajuć u Ispaniju, dzie žyvie ciotka. Dziaŭčyna kožnaje leta na kanikułach jeździła tudy i pracavała pa śpiecyjalnaści.

Pakul ža vyrašyła papracavać u Biełarusi, kab na praktycy pabačyć, «jak tut zajmajucca žyviołahadoŭlaj, utrymlivajuć i hadujuć bujnuju rahatuju žyviołu. Bo ŭ nas u Ekvadory zaŭsiody ciopła, našy karovy nie viedajuć, što takoje siena, jany kruhły hod pasucca na pašach i jaduć zialonuju travu».

Pryniali dziaŭčynu na Biarozaŭščynie, pa jaje słovach, dobra, dali žyllo, dapamahali i słovam, i spravaj: «Susiedzi ŭ mianie vielmi dobryja, dapamahli abžycca, prynieśli meblu, pradukty — chto bulbu, chto pamidory. Mnie padabajecca tut.

Viadoma, krychu pieraškadžaje moŭny barjer. Voś razumieju ruskuju, a razmaŭlać składana. Siudy pryjechała — tut užo havorać pa-inšamu».

Adzinaje, da čaho Ejdzi nijak nie moža pryzvyčaicca — da biełaruskaj kuchni: 

«Kuchnia, viadoma, zusim-zusim inšaja. Heta prosta žach dla mianie, — krychu biantežycca i śmiajecca dziaŭčyna. — Kožny dzień dla mianie siurpryzy. Choć i žyvu tut užo šeść hadoŭ, nijak nie znajdu svaju stravu.

Časta jem prosta rys. Tam, adkul ja, šmat sadaviny i harodniny. Ja mahu skazać nazvy našych straŭ, ale nichto nie zrazumieje, što heta.

Viadoma ž, samy hałoŭny ŭ nas pradukt — heta banany. U nas ich hatunkaŭ piać-šeść. Tyja, što pradajuć tut, nielha paraŭnać z našymi. Našy — bolš sałodkija i duchmianyja. Da taho ž my ich zryvajem užo śpiełymi, a ŭ Biełaruś, jak viadoma, adpraŭlajucca banany, jakija daśpiavajuć u darozie. Rastuć u nas takija, jakija možna jeści syrymi, a jość taki sort płatan — heta zialony banan. Jaho my varym, jak vy bulbu.

U Ekvadory my spažyvajem šmat ryby. U nas raspaŭsiudžanaja tyłapija. Tut ja kuplaju stronhu, u nas jana vielmi darahaja, i skumbryju. Bulbu jem, ale heta nie maja strava.

Prysmaki, soki — takija ž, jak u nas. Ja b skazała, što tut navat bolšaja raznastajnaść. Upieršyniu ŭ vas mnie było dziŭna ŭbačyć sok z pamidoraŭ. U nas takoha naohuł niama. U nas ź ich hatujuć tolki sałatu».

Vielmi spadabaŭsia ŭ Biełarusi ekvadorcy śnieh: «Zima — heta kazka! U nas niama śniehu. Mnie padabajecca śnieh, vielmi pryhožaja zimovaja pryroda. Ale choładna, dahetul nie pryzvyčaiłasia da hetaha».

Pra radzimu ž jana raskazvaje tak:

«Ekvador možna ŭmoŭna padzialić na čatyry častki: hornaja častka, uźbiarežža, džunhli i Hałapahoskija vyspy. Ja rodam z hornaj častki krainy, tam bolš choładna, čym na ŭźbiarežžy. A prybiarežnaja častka krainy vielmi haračaja. U nas jość vułkany, šmat vidaŭ dzikich žyvioł. Jość pryhožyja miescy dla prahułak.

Ekvador — adzin z najbujniejšych eksparcioraŭ bananaŭ. U nas samyja dobryja šakaład i kava. Nie tak daŭno pačali pradavać u inšyja krainy čaj. Dziki čaj raście ŭ toj častcy krainy, adkul ja rodam. Nie viedaju, ci budzie jon u Biełarusi. My taksama źbirajem listočki karycy i zavarvajem ich jak harbatu. Usiu harodninu, sadavinu sami vyroščvajem i źbirajem. Ź miasa ŭžyvajem bolš jałavičynu, jana bolš tannaja, śvininu i kurycu. Raniej pradavali miasa dzikich žyvioł, ciapier heta zabaroniena».

Kamientary1

  • Žban
    09.11.2022
    Ekvador vieļmi biednaja kraina. Davodzilasia byvac`. Časam prosta trysčoby. A liudzi vietlivyja, usmieslivyja, dobrazyčlivyja. Nu, ja natrapiū na takich.

Ciapier čytajuć

«Abmiarkoŭvajem pytańnie ab vyzvaleńni jašče 1300 źniavolenych». Tramp raskazaŭ, pra što havaryŭ z Łukašenkam22

«Abmiarkoŭvajem pytańnie ab vyzvaleńni jašče 1300 źniavolenych». Tramp raskazaŭ, pra što havaryŭ z Łukašenkam

Usie naviny →
Usie naviny

Kity, karabiel-pryvid i čyrvonaje śviatło: biełarus pierasiok Atłantyku pad vietraziem3

Kolkaść mašyn na polskaj miažy pieravaliła za 3500 — heta rekord6

Sustreča Trampa i Pucina pačniecca a 22-j hadzinie

Tolki 1% tych, chto vyžyŭ paśla Chirasimy i Nahasaki, paśla pamierli ad rakavych chvarob, vyklikanych radyjacyjaj9

«Nioman» urvaŭ pieramohu ŭ «Kłakśvika» pa pienalci i prabiŭsia ŭ płej-of kvalifikacyi Lihi kanfierencyj13

Praryŭ rasijan kala Dabrapolla: ci sapraŭdy USU ŭdałosia niejtralizavać pahrozu2

Tramp spadziajecca na dobruju sustreču z Pucinym, ale nie ličyć jaje samaj važnaj5

Kitajec sprabavaŭ pierasłać z ZŠA ŭ škarpetkach bolš za 850 čarapach

Kazachstan upieršyniu abyšoŭ Rasiju pa VUP na dušu nasielnictva7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Abmiarkoŭvajem pytańnie ab vyzvaleńni jašče 1300 źniavolenych». Tramp raskazaŭ, pra što havaryŭ z Łukašenkam22

«Abmiarkoŭvajem pytańnie ab vyzvaleńni jašče 1300 źniavolenych». Tramp raskazaŭ, pra što havaryŭ z Łukašenkam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić