Hramadstva11

Andrej Skurko sustrakaje jubilej za kratami. Jaho razvažańni ŭ listach dapamahajuć zrazumieć ludziej i naš čas

Našaniŭcu Andreju Skurko siońnia spaŭniajecca 45. Heta druhi dzień naradžeńnia, jaki jon sustrakaje ŭ niavoli.

Andrej Skurko, žurnalist, markietołah, dziciačy piśmieńnik, muzyka hurta «Cmoki». Fota: asabisty archiŭ

Za kratami Andrej Skurko, aŭtar vybitnych histaryčnych narysaŭ, adkryŭ u sabie talent dziciačaha piśmieńnika. Jon napisaŭ dziasiatki dziciačych vieršaŭ dla svajho syna Tamašyka. Častka ź ich uvajšła ŭ knihu «Pra słanoŭ i barsučkoŭ», častka pieraŭtvaryłasia ŭ karotkija multfilmy. Taksama jon pierakłaŭ na biełaruskuju movu znakamituju kazku Karnieja Čukoŭskaha «Dobry doktar Budź-Zdaroŭ».

Zhadvajem cytaty ź listoŭ palitviaźnia. U ich Andrej Skurko dzielicca fiłasofskimi razvahami, jakija dapamahajuć pieražyć hetyja ciažkija časy.

«…Jak raniej nie budzie. Budzie lepiej.

…Voś jašče jakuju sistemu abarony psichiki dla siabie sfarmulavaŭ: nie pieražyvać za toje, na što nijak nie možaš paŭpłyvać i ździajśnieńnia čaho nijakimi svaimi dziejańniami nie spravakavaŭ.

…Ščaście — unutry nas, i tolki ad nas zaležyć, być ščaślivymi ci nie. I procilehłaść ščaściu — nie niaščaście, a pošuki ščaścia.

Kali čałaviek raźbiarecca ŭ sabie, zrazumieje, chto jon, dla kaho i dla čaho, jamu praściej być ščaślivym.

…Usio miniecca, a my zastaniomsia. 

…Dumałasia niejak, što ŭ hety składany pieryjad my, u mnohich sensach słova, robim zadzieł na budučyniu — u tym liku i dalokuju: i kraina, i kožnaja siamja. «Eto piečalnaja vyhoda trievožnych vriemion: oni otnimajut u ludiej spokojstvije i dovolstvo i vzamien toho dajut opyty i idiei», — pisaŭ Klučeŭski pra Maskoviju XVII stahodździa».

…Padumałasia: my-ta, naša pakaleńnie, i nie raźličvali ni na jakija pryhody, a tak fantastyčna losy składvajucca. I kolki ŭsiaho jašče, daść Boh, pabačym za svoj viek.

…Usie čornyja pałosy ŭrešcie zakančvajucca, i ŭ pryncypie žyćcio — biaskoncy šerah źmien, kazali staražytnyja indyjskija fiłosafy. Kazaŭ užo, moža:

vielmi vialiki pracent rečaisnaści farmuje naša ŭsprymańnie. Dyk viedaj, što ja ŭsio ŭsprymaju spakojna i z aptymizmam, jak, spadziajusia, i vy».

…U japonskich bajavych majsterstvach, u ich fiłasofii, praciŭnika rajać usprymać nie jak voraha, a jak nastaŭnika. U našym vypadku praciŭnik — heta nie piersanalija niejkaja, a situacyja našaha rasstańnia i źviazanych z hetym niazručnaściej. My jaje pieramahajem, i jana vučyć nas. Kažu heta da taho, što takija emocyi, jak hnieŭ, kryŭda, złość, tut lišnija.

Naadvarot, my pieramožam čyściej, kali budziem spakojnyja. Emocyi pakiniem na paśla.

…Bitvu, piša Tałstoj, vyjhraje toj, chto ćviorda vyrašyŭ jaje vyjhrać. I pośpiech zaležyć nie ad pazicyi, zahadaŭ kamandavańnia, kolkaści harmat, a tolki ad niaŭłoŭnaj siły, jakaja nazyvajecca ducham vojska.

…Zadumvajučysia pra losy prodkaŭ (asabliva zachmarna-dalokija, tysiačy hadoŭ tamu), asabliva jasna adčuvaješ siabie častkaj vielizarnaha kruhavarotu pakaleńniaŭ.

My nie pieršyja i nie apošnija, nie najlepšyja i nie najhoršyja — i ŭrešcie ŭsio minie, «bo viekaviečny tolki kraj i daleč, i žoŭty list na zieleni travy». I, razam z tym, nivodnaje źviano nie lišniaje, bo jaho adsutnaść spyniła b toj kruhavarot. Ad kožnaha z nas u kožnuju chvilinu zaležyć, kudy dalej pakocicca koła našaj šmattysiačahadovaj vandroŭki.

…Vieru ŭ toje, što dla Biełarusi musić być spraviadlivaść. I naša siońniašniaja praca, kali my budziem upartymi, paśladoŭnymi i spakojnymi, daść plon. Ja vieru ŭ toje, što my žyviom u histaryčny čas, i što siońnia, kali kazać vobrazna, pad ciažkim aŭtarytarnym mołatam kujecca budučynia biełaruskaj demakratyi. Ja vieru ŭ vielič duchu našych palitviaźniaŭ… 

Ja vieru ŭ toje, što my pabačym inšuju Biełaruś: heta nie budzie raj na ziamli, heta budzie kraina ź vializnymi kanfliktami i supiarečnaściami. Ale ja taksama vieru ŭ toje, što ŭ toj krainie budzie miesca dla ŭsich, što tam nie budzie hnanych za praŭdu, tam budzie svaboda, u jakoj nam jašče treba budzie navučycca žyć».

Adras dla listoŭ Andreju:

Skurko Andrej Hienadzievič, atrad 7, Słaŭharadskaja šaša, 183, Papraŭčaja kałonija №15, 212013, p/a Viejna, h. Mahiloŭ.

Kamientary1

  • budzie H or š
    12.03.2023
    "chacieła" b ja takija "mazhi" i "fiłasofiju", kak u S.

    tak žyć praściej

    ale mnie nie vypadaje

Ciapier čytajuć

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Usie naviny →
Usie naviny

Lvoŭski: U Biełarusi nacyjanalnaje śviata — heta rycarskija turniry, u Rasii — sarafany i karahody24

Hoł Illi Škuryna trapiŭ u aficyjny akaŭnt UEFA6

Rasija ŭnačy ŭdaryła pa Kijevie: dzieviać zahinułych, niekalki dziasiatkaŭ paranienych3

U Pampiejach adnavili rośpis sklapieńniaŭ, jakich nie isnuje ŭžo dva tysiačahodździ1

Mihranty, što prarvalisia z Maroka ŭ Ispaniju, paciahnulisia nazad9

Infancina adstupiŭ: płan častkovaj pryvatyzacyi čempijanataŭ śvietu pa futbole adklikany3

U Breście sutyknulisia matacykł i mapied: zahinuli try čałavieki

Jak zrabić dron amal niabačnym? Navukoŭcy prapanavali niečakana prostaje rašeńnie9

Praryŭ marakancaŭ u Sieutu: što heta było? Ci mahła heta być tonkaja pomsta Vašynhtona Madrydu? I ci adabjecca na lehalizacyi biełarusaŭ?20

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić