Navuka i technałohii

Vysnovy z 386-staronkavaj spravazdačy Stenfardskaha ŭniviersiteta ab siońniašnim stanie štučnaha intelektu

Napisańnie spravazdačy ab stanie ŠI padobna da budaŭnictva na zybkich piaskach: da taho času, jak vy naciśniecie «Apublikavać», usio moža ŭmomant źmianicca pad vašymi nahami. Vydańnie TechCrunch pasprabavała abahulnić asnoŭnyja momanty i trendy, jakija byli vyłučanyja ekśpiertami i daśledčykami ŭ štohadovym dakładzie.

Vyjava: pixabay

AI Index, niezaležnaja inicyjatyva ad Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence (HAI), pracavała nad dakładam razam z raznastajnymi ekśpiertami z navukovych kołaŭ i pradstaŭnikami pryvatnaj vytvorčaści. Metaj byŭ zbor infarmacyi i prahnozaŭ, źviazanych z raźvićciom ŠI. Choć heta moža być užo i nie samym śviežym pohladam na štučny intelekt, ale hetyja pieryjadyčnyja (štohadovyja) apytańni važnyja, kab trymać ruku na pulsie haliny, jakaja burna raźvivajecca.

Sioletni dakład siarod inšaha ŭklučaje analiz asnoŭnych madelaŭ, vydatkaŭ na navučańnie, upłyŭ sistem ŠI na navakolnaje asiarodździe, tendencyi hramadskaj dumki nakont ŠI, a taksama analiz palityki krain adnosna ŠI.

TechCrunch pryvodzić najvažniejšyja, na ich pohlad, vysnovy:

  • Za apošniaje dziesiacihodździe raźvićcio ŠI pieraklučyłasia ad akademičnych raspracovak da halinovych užyvańniaŭ; i źmien u hetaj tendencyi nie pradbačycca.
  • Stanovicca składana testavać madeli pa tradycyjnych kryteryjach, i tut moža spatrebicca novaja paradyhma i padychod.
  • Enierhietyčny śled navučańnia i vykarystańnia ŠI stanovicca značnym, ale nam jašče treba budzie ŭbačyć, jak heta moža pavialičyć enierhaefiektyŭnaść u inšych miescach.
  • Kolkaść «incydentaŭ i supiarečnaściaŭ, źviazanych sa ŠI, z 2012 hoda pavialičyłasia ŭ 26 razoŭ.
  • Popyt na navyki i abjavy ab vakansijach, źviazanych sa ŠI», rastuć, ale nie tak chutka, jak vy dumajecie.
  • Palityki, adnak, śpiašajucca pradbačyć popyt, sprabujučy napisać kančatkovyja zakonaprajekty ab ŠI.
  • Inviestycyi časova prypynilisia, adnak hetamu papiaredničaŭ astranamičny rost ciaham apošniaha dziesiacihodździa.
  • Bolš za 70% respandentaŭ z Kitaja, Saudaŭskaj Aravii i Indyi ličać, što ŠI maje bolš pieravah, čym niedachopaŭ. Siarod amierykancaŭ tak ličyć tolki 35%.

Spravazdača padrabiazna apisvaje mnohija temy i padtemy. TechCrunch, u pryvatnaści, razhladaje rost kolkaści «incydentaŭ i supiarečnaściaŭ, źviazanych sa ŠI».

Hrafik, jaki ilustruje kolkaść incydentaŭ i supiarečnaściaŭ sa ŠI / Vyjava: Stanford HAI

Naturalna, tendencyja ŭzrastaje, i hetyja ličby źjavilisia jašče da stvareńnia ChatGPT i inšych vialikich moŭnych madelaŭ, nie kažučy ŭžo pra značnaje palapšeńnie hienierataraŭ malunkaŭ. Tamu možna z upeŭnienaściu kazać, što pavieličeńnie ŭ 26 razoŭ — heta tolki pačatak.

Vialikija pytańni vyklikaje aptymizacyja moŭnych madelaŭ pa kryteryjach «spraviadlivaść i niepraduziataść», naprykład, pa hiendarnych, rasavych i inšych sacyjalnych prykmietach. Analiz pakazvaje, što aptymizacyja nie takaja prostaja, jak usie spadziajucca. Niama prostaha rašeńnia dla palapšeńnia vialikich madelaŭ ŠI, častkova tamu, što my sami nie da kanca razumiejem, jak jany pracujuć.

Pravierka faktaŭ — adzin z varyjantaŭ, jakija vyhladali b jak naturalny padychod da vyrašeńnia padobnych prablem: praindeksavaŭšy vialikuju častku internetu, ŠI moh by aceńvać kankretnyja śćviardžeńni i viartać upeŭnienaść u tym, što jany zychodziać z praŭdzivych krynic, razvažajuć ekśpierty. Ale heta vielmi daloka ad taho, što adbyvajecca. 

Nasamreč asabliva drenna ŠI aceńvaje mienavita faktyčnaść — i ryzyka tut zaklučajecca nie stolki ŭ tym, što madeli buduć nienadziejnymi faktčekierami, kolki ŭ tym, što jany sami stanuć važnymi krynicami pierakanaŭčaj dezynfarmacyi.

Praca nad palapšeńniem pravierki faktaŭ štučnym intelektam užo viadziecca, ale pakul situacyja tut staić na miescy. Pry hetym, adnak, pazityŭnaj tendencyjaj vyhladaje vialiki ŭzdym hramadskaj cikavaści: kali ludzi adčuvajuć, što nie mohuć daviarać štučnamu intelektu, usia halina moža adkočvacca nazad ci tarmazić.

Hetyja asnoŭnyja momanty pakidajuć na stale šmat detalaŭ. Kamanda HAI prarabiła vydatnuju pracu, i kožny moža adkryć poŭnuju viersiju artykuła dy pahłybicca ŭ lubuju temu, jakaja vyklikaje cikavaść.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Futbalist, jakoha vyklikali ŭ zbornuju Biełarusi, zabiŭ svajho brata, taksama futbalista

Futbalist, jakoha vyklikali ŭ zbornuju Biełarusi, zabiŭ svajho brata, taksama futbalista

Usie naviny →
Usie naviny

Jak vyhladajuć boksy ŭ škołach, dzie buduć zachoŭvać telefony vučniaŭ FOTY4

Kvatery ŭ hetych damach davali alimpijskim čempijonam. Kolki ciapier tut kaštuje žyllo?2

Brescki školnik pieramoh u Mižnarodnaj hieahrafičnaj alimpijadzie. Jaho mama raskazała, jak vyraścili hienija14

Na Vałaamie, dzie niadaŭna byli Łukašenka z Pucinym, paviesili fresku, jak rasijski vajskoviec z Z pieraviazvaje paranienaha ŭkrainskaha sałdata20

Armianina, jaki siadzić bolš za 20 hadoŭ za stvareńnie ŭ Homieli złačynnaj hrupoŭki, asudzili jašče za try žorstkija zabojstvy5

Top-śpiecyjalistku pa markietynhu z MTBanka asudzili za ŭdzieł u pratestach5

Niekatorych mužčyn nazyvajuć «kastrulščykami». Chto heta?16

Lehiendarnaja žurnalistka Luboŭ Łuniova raskazała pra Viktara Łukašenku i adnakurśnikaŭ, stvareńnie «Viasny» i palityčny bamond36

U pałon trapiŭ 50-hadovy biełarus, jaki vajavaŭ za Rasiju4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Futbalist, jakoha vyklikali ŭ zbornuju Biełarusi, zabiŭ svajho brata, taksama futbalista

Futbalist, jakoha vyklikali ŭ zbornuju Biełarusi, zabiŭ svajho brata, taksama futbalista

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić