Śviet

Erdahan zajaŭlaje, što tureckaja raźviedka zabiła lidara «Isłamskaj dziaržavy» u Siryi

Prezident Turcyi Redžep Taip Erdahan raskazaŭ, što raźviedvalnyja słužby krainy vysačyli i zabili lidara hrupoŭki «Isłamskaja dziaržava» Abu Chusiejna al-Kurašy, piša VVS.

Redžep Taip Erdahan. Fota: Firdia Lisnawati / AP

Pavodle Erdahana, apieracyja pa niejtralizacyi džychadysta adbyłasia ŭ Siryi ŭ subotu, a tureckaja raźviedka sačyła za Kurašy praciahły čas. Nijakich dadatkovych padrabiaznaściaŭ Erdahan nie paviedamiŭ, a niezaležnaha paćviardžeńnia jaho słovaŭ na hety momant niama.

Siryjskija krynicy paviedamili «Rejters», što apieracyja była praviedzienaja kala horada Džandarys na poŭnačy Siryi, niedaloka ad miažy z Turcyjaj.

Ab pryznačeńni Kurašy lidaram ID hrupoŭka paviedamiła ŭ kancy minułaha hoda; jaho papiarednik, jakoha taksama zvali Kurašy, byŭ zabity.

U lutym hetaha hoda amierykanski śpiecnaz vysačyŭ miesca, dzie chavaŭsia papiaredni lidar ID Abu Ibrahim al-Chašymi al-Kurašy. Paśla pierastrełki džychadyst pryvioŭ u dziejańnie vybuchovaje prystasavańnie, u vyniku čaho jon zahinuŭ razam z členami svajoj siamji. Tady prezident ZŠA Džo Bajden zajaviŭ, što padčas hetaj apieracyi była «likvidavanaja surjoznaja terarystyčnaja pahroza ŭsiamu śvietu».

Ciapier u Turcyi ŭ samym razhary pieradvybarnaja kampanija, prezidenckija vybary projduć 14 maja, pryčym, miarkujučy pa apytańniach, u Erdahana jość realny šaniec prajhrać ich.

Terarystyčny «chalifat» ID kaliści zajmaŭ terytoryju ŭ 88 tys. kvadratnych kiłamietraŭ, ad uschodniaha Iraka da zachodniaj Siryi. Pad jarmom terarystaŭ žyło kala vaśmi miljonaŭ čałaviek.

U 2017 i 2018 hadach ID była raźbitaja na poli boju, spačatku ŭ Iraku, a potym u Siryi. Adnak hrupoŭka praciahvaje brać na siabie adkaznaść za napady, takija jak vybuch u šyickaj miačeci ŭ horadzie Kunduz na poŭnačy Afhanistana. U vyniku vybuchu tady zahinuli sama mieniej 50 čałaviek, hety terakt staŭ najbujniejšym z momantu vyvadu amierykanskich vojskaŭ z krainy.

U lipieni minułaha hoda AAN papiaredziła, što hrupoŭka pa-raniejšamu zjaŭlajecca surjoznaj niebiaśpiekaj. Pa niekatorych padlikach, u šerahach ID znachodziacca ad 6 tys. da 10 tys. džychadystaŭ u Siryi i Iraku, jany znachodziacca ŭ asnoŭnym u sielskich rajonach i pieryjadyčna ździajśniajuć dyviersii. Pa danych AAN, najbolš aktyŭna jany dziejničajuć u Afhanistanie, Samali i ŭ basiejnie voziera Čad.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram26

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruska stała italjanskaj kinazorkaj i adkryta vystupaje suprać dyktatury Łukašenki15

«Prosta lusterka». Biełarusy pakazali, u što pieratvaryŭ darohi cykłon ź ledzianym daždžom

Karajeŭ raskazaŭ, dzie ciapier pracujuć jaho syny5

U Lidskim rajonie ekipaž DAI padjechaŭ da mašyny, što mocna zachrasła ŭ sumiocie, i raskryŭ adrazu niekalki złačynstvaŭ

Niekalki rasijskich dronaŭ zalatali na Homielščynu 26—27 studzienia — adzin upaŭ u Dobrušy5

Va Ukrainie padčas zatrymańnia zabojcy zahinuli čaćviora śpiecnazaŭcaŭ4

«Dziaŭčatki imknulisia jaje abierahać». Historyja asudžanaj za danaty Natalli Levaj, jakaja rychtujecca naradzić za kratami

Hierasimaŭ abjaviŭ ab zachopie horada Kupiansk-Vuzłavy, da jakoha rasijskaje vojska navat nie padyšło18

Piaskoŭ panarakaŭ na «deficyt siabroŭskich pačućciaŭ», što ź niekatorymi krainami zachoŭvajecca stahodździami14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram26

«Tolki try čałavieki buduć viedać pra vas. Samy pieršy čałaviek krainy». Źjavilisia zapisy razmoŭ špijonki Iny Kardaš z kurataram

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić