Mierkavańni77

Inha Tatur: «Kali ja pačała vieryć u Boha, to pierastała bajacca»

Ja ŭsio dziacinstva čakała, kali pačnu pamirać. A jašče ja bajałasia nadychodu momantu, kali ja pierastanu chadzić. Kali heta zdaryłasia, mnie było 14 hadoŭ…

Ja ŭsio dziacinstva čakała, kali pačnu pamirać. A jašče ja bajałasia nadychodu momantu, kali ja pierastanu chadzić. Kali heta zdaryłasia, mnie było 14 hadoŭ…

«NN»: Raspaviadzicie, kali łaska, krychu pra siabie, pra svaju siamju.

Inha Tatur: Ja naradziłasia ŭ Babrujsku ŭ 1969 h. Pražyła tut usio žyćcio. Tata ŭ mianie tutejšy, jon naradziŭsia ŭ Babrujsku ŭ 1944 hodzie, kali horad jašče vyzvalali. U ich vialikaja siamja, šmat bratoŭ, siostraŭ.

A maci ŭ mianie z rodu Krukoŭskich. Zachavaŭsia adzin stary fotazdymak pradzieda Paŭła Krukoŭskaha — tam jon, małady, u mundziry aficera carskaj armii. Potym jon słužyŭ i ŭ Čyrvonaj. Pabraŭsia šlubam z Maryjaj Michnievič, u ich naradziłasia piaciora dzietak. Maja babula Nina była starejšaj dačkoj.

Žyli jany vielmi zamožna, pracavali mnoha. Aryštavali pradzieda razam ź jahonymi bratami ŭ hady «jažoŭščyny» — a paśla rasstralali. Siamju vysłali ŭ Babrujsk, dzie vielmi chutka pamierła maja prababka Maryja. Dom i majomaść razrabavali. Babula Nina tulałasia z małodšymi bratami i siastryčkami pa zdymnych kutach, pracavała niańkaj. Pisała navat Kalininu, kab jon dazvoliŭ pryniać dziaciej «voraha naroda» ŭ škołu‑internat. Dazvoliŭ… A praz hod paśla aryštu Jažova majho pradzieda reabilitavali, paśmiarotna.

«NN»: Kali vy zhubili mahčymaść chadzić? Jak vy pieražyvali hety momant?

IT: Kali mnie paŭhoda było, pierachvareła niejkaj chvarobaj. Daktary doŭha nie mahli razabracca, čym ja chvareju. Kali, narešcie, daviedalisia, u čym sprava, mnie ŭžo było hadoŭ piać. Ja zrazumieła, pra što daktary razmaŭlali z baćkami. Jany kazali, što ja chadzić nie budu, što chvaroba budzie pastupova raźvivacca, što ja chutka pamru. Ja ŭsio dziacinstva čakała, kali pačnu pamirać. A jašče ja bajałasia nadychodu momantu, kali ja pierastanu chadzić. Kali heta zdaryłasia, mnie było 14 hadoŭ.

Vielmi chutka, moža praz hod, pačali admaŭlać ruki. Uzdymaju ich — a palcy prosta visiać. A kali niejkija ciahlicy pierastajuć pracavać, to heta, ličy, niezvarotna. Ja spačatku vielmi pieražyvała, potym pačała malicca. Ja chadžu ŭ Jevanhielskuju carkvu, i tam my, kali molimsia, ruki ŭzdymajem uharu. Ja kažu: «Voś bačyš, ja navat nie mahu palcami pavarušyć!» «A ty pasprabuj!» — nibyta čuju ŭ adkaz. Pasprabavała — palcy trymajucca troški — i padajuć. «A ty nie zasiarodžvajsia na ich! — u hałavie takoje. — Nie zasiarodžvajsia i ŭsio, zasiarodźsia na mnie». Ja pačała dumać pra Chrysta, malicca. Malitvu skončyła — i ŭsio, pracuje! Na abiedźviuch rukach palcy ažyli. Voś tady strach prajšoŭ. Nu, kaniečnie, usio adno časam pieražyvaješ, ale heta žyćcio, i navat u takich umovach treba trymacca. Bo kali razmazvaješsia — tady i razmažašsia. A kali trymaješsia — dyk i ŭtrymaješsia. Voś takija spravy. Kali ja pačała vieryć u Boha, to pierastała bajacca.

«NN»: Boh, carkva — što jany značać dla vas?

IT: Jak užo skazała — možna razmazacca, a možna trymacca. I toje, na čym ty trymaješsia, — heta Boh. Niadaŭna tak razvažała: u Biblii napisana, što słovam Božym stvorany niabiosy, suśviet, usio na hetym słovie trymajecca. Kolki ludziej šukajuć, jak žyć u harmonii z suśvietam. Jany ablivajucca vadoj, miasa nie jaduć, jašče niešta robiać, kab štości źbierahčy, kab znajści harmoniju. A harmonija — jana ŭ słovie Božym. Jana pačynajecca z tvajho serca. Kali ŭ ciabie ŭ sercy ci to kryŭdy, ci to nianaviść, ci horyč, bol —mahčyma, navat spraviadlivaja — niama ŭžo toj harmonii z suśvietam i niama źmienaŭ, bo hetyja pačućci raźjadajuć znutry. Jak Isus skazaŭ: Vaładarstva Božaje ŭ samich vas. Kali ty pačynaješ źmianiacca z serca, to źmianiajecca i ŭsio astatniaje. Raniej, kali ja naviedvała maładziožnuju słužbu ŭ carkvie, to vielmi pieražyvała, što ja takaja niepryhožaja, sa skalijozam. Płakała šmat ad hetaha. U carkvie takija dziaŭčaty pryhožyja, a ja… Adnojčy kažu: «Boža, nu zrabi mianie choć na kroplu takoj ža pryhožaj». Doŭha‑doŭha maliłasia, chvilinaŭ piatnaccać, zvyčajna ŭ mianie tak doŭha nie atrymlivajecca. Tady takoje pryjšło: «Pryhažość dački Cara ŭnutry jaje». Dumaju: niedzie ja heta ŭžo čuła. Jość taki psałom, ale tam nie pryhažość, a niejkaje inšaje słova. Ale ja pryniała heta. Usio z serca čałavieka idzie. I ŭpeŭnienaść, usio adtul. My vielmi časta vyhlad sabie malujem, anturaž robim, a ŭnutry harmonii niama.

«NN»: Darečy, vas nie kryŭdzić słova «invalid»?

IT: Dy heta ž niemahčyma vymavić: «čałaviek z abmiežavanymi fizičnymi mahčymaściami». Invalid… Narmalovaje słova. Nu, dziakuj, što nie kaleka, kaniečnie! Ja pra siabie kažu, što ja invalid, a voś inšych tak nazvać užo bajusia — a raptam čałaviek pakryŭdzicca? Na samoj spravie, jak by ni nazyvaŭ, hałoŭnaje — jak ty stavišsia da hetaha. A što da palitkarektnaści, to jana časam hetak zaškalvaje ŭ ludziej, što stračvajecca ćviarozaść.

«NN»: Jak da vas staviacca ludzi na vulicach u Babrujsku?

IT: Raniej, kali ja sama pierasoŭvałasia pa horadzie, u nas jašče było vielmi mała pandusaŭ.

Dyk našyja chłopcy — pjanyja, ćviarozyja, łysyja, vałasatyja, panki — usie dapamahali, kaho tolki ni paprosiš.
Im heta nie ciažka, jany razumiejuć, što treba čałavieku dapamahčy. Navat kali sustrakaješ čałavieka, jaki naściarožana da ciabie stavicca — mahčyma, jon prosta sam baicca. Na samoj spravie, kali čałavieka razvarušyć, usio budzie dobra.

«NN»: Jak vy dumajecie, ź ciaham času, historyi, ludzi robiacca lepšymi ci horšymi?

IT: Ja dumaju, što ludzi zaŭsiody adnolkavyja. Pačytajcie Apuleja «Załaty asioł». Tam takoje ž, jak i ŭ nas. Tak što ŭsio adnolkavaje, prosta čałaviek sam pa sabie maje schilnaść da taho, kab skatvacca ŭniz. U rasij¬skaj movie jość paniaćcie «ciełomudrije», cełasny rozum. Ciapier miežy hetaha ćviarozaha rozumu nastolki razmytyja, što ludzi nie viedajuć, dzie dobra, dzie kiepska. Ja voś ciapier razmaŭlaju pa internecie z adnym chłopcam — heta narkaman, z Ałtajskaha kraju. Mianie nikoli taja Sibir nie cikaviła. A tut sustreŭsia čałaviek, jaki kaža: «Chaču kinuć, i nie atrymlivajecca». Prosta čałaviek robicca dla ciabie blizki, i dumaješ, jak jamu dapamahčy.

«NN»: A vašaja biełaruskamoŭnaść — adkul jana?

IT: Ad Karatkieviča. U siomym kłasie siabroŭka, susiedačka, pryniesła mnie knihu na rasijskaj movie «Kałasy pad siarpom tvaim». Ja jak pačytała… Zakachałasia ŭ hetaha Alesia Zahorskaha. Pačała šukać inšyja knihi Karatkieviča — nie znajšła na rasijskaj movie, na biełaruskaj čytać pačała. Vielmi ciažka było, bo ŭ nas u siamji ŭsio pa‑rasijsku było, u škole ja biełaruskuju movu nie vyvučała.

Bahdanovič potym mnie patrapiŭ, «Maładzik», kniha jaho. Ja navat pierapisvała jaje. Čytać ja čytała, ale nie razmaŭlała. A potym, kali pajšła ŭ carkvu, nastolki mianie słova Božaje zachapiła, to mnie ničoha bolš nie chaciełasia. Chiba što Dastajeŭskaha čytała. Kali mastackaja litaratura, to mnie chaciełasia, kab jana była pra šlachi čałavieka da Boha.

A potym prosta ŭ malitvie pačali źjaŭlacca niejkija novyja słovy. Kažu: «Hospadzie, łaska tvaja». A sama dumaju: što takoje «łaska»? Potym: «Hospadzie, ty taki łahodny». A što takoje «łahodny»? Pačali biełaruskija słovy vyskokvać. Heta adbyłosia ŭ vioscy. Viedajecie, Boh tvajo žyćcio bačyć napierad. Jon viedaŭ, što mnie heta patrebna, što mnie heta da serca.

Hutaryŭ Aleś Kudrycki

Hladzi taksama:
Aleś Kudrycki: Cud z ruchavičkom

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Łukašenka byŭ u Maskvie biez hieorhijeŭskaj stužki. Najaŭnaść abo adsutnaść stužak padzialiła haściej parada na dźvie hrupy10

Łukašenka byŭ u Maskvie biez hieorhijeŭskaj stužki. Najaŭnaść abo adsutnaść stužak padzialiła haściej parada na dźvie hrupy

Usie naviny →
Usie naviny

«Staŭleńnie jak da skaciny». Prarasijski błohier raskazaŭ pra 25 sutak ŭ IČU12

Džej Dzi Vens: Rasija na pieramovach pa Ukrainie prosić bolš za razumnaje. Jana nie atrymaje terytoryi, jakija navat nie zachapiła3

Cichanoŭskaja: Vajna nikoli nie pavinna być srodkam vyrašeńnia prablem8

Papa Leŭ XIV: amierykanski misijanier u Pieru, jaki krytykavaŭ vice-prezidenta ZŠA. Što viadoma pra novaha Papu2

Bił Hiejts vyrašyŭ razdać amal usie svaje hrošy na praciahu najbližejšych dvaccaci hadoŭ6

Arkadź Dobkin syšoŭ z kiraŭnictva JERAM? Imavierna, heta farmalnyja pierastanoŭki

15 + 15 + 5: Formuła atrymańnia asałody ad seksu21

Leŭ XIV: Boh lubić nas, zło nie pieramoža1

Chvoraha amierykanca, jaki nielehalna zajechaŭ u Biełaruś u tavarnym vahonie, addali baćkam1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka byŭ u Maskvie biez hieorhijeŭskaj stužki. Najaŭnaść abo adsutnaść stužak padzialiła haściej parada na dźvie hrupy10

Łukašenka byŭ u Maskvie biez hieorhijeŭskaj stužki. Najaŭnaść abo adsutnaść stužak padzialiła haściej parada na dźvie hrupy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić