Kultura33

Na dyskusii pra biełaruski teatr na fiestyvali «Pradmova» vystupiŭ adno Vyrypajeŭ

Učora, 7 kastryčnika, u miežach fiestyvalu intelektualnaj knihi Pradmova ŭ Varšavie adbyłasia dyskusija «Biełaruski teatr u vyhnańni: jak znajści svoj šlach», raskazvaje reform.by.

U razmovie musili pryniać udzieł biełaruski teatralny režysior Jura Dzivakoŭ i rasijski režysior Ivan Vyrypajeŭ (maderatar sustrečy — Andrej Maskvin). Ale Jury Dzivakoŭ zachvareŭ — i pa temie ŭ vyniku razvažaŭ u farmacie anłajn tolki spadar Vyrapajeŭ. Volna ci niavolna, atrymałasia, što hołasam niezaležnaha biełaruskaha teatra staŭ rasijski aŭtar.

Heta aburyła teatralnuju supolnaść.

«Vyrypajeŭ raspaviadaje pra biełaruski teatr na fiestyvali Pradmova. U arhanizataraŭ nie źjaviłasia dumki pazvać biełarusaŭ? Pry tym, što teatralnych dziejačaŭ i dziajačak tut da chalery», — padniała pytańnie biełaruskaja teatralnaja režysiorka, muzyka i aktorka Palina Dabravolskaja.

Letaś Pradmova trapiła ŭ padobnuju situacyju. Arhanizatary zaprasili na letašni forum rasijskaha kinakrytyka Antona Dolina — heta spravakavała chvalu reakcyj. U vyniku Dolin ad udziełu ŭ mierapryjemstvie admoviŭsia. 

Ivan Vyrypajeŭ viadomy publicy jak režysior filmaŭ «Ejfaryja», «Kisłarod», «Taniec Deli» dy inšych. Jon suzasnavalnik pradziusarskaj kampanii WEDA i z 2014 hoda žyvie ŭ Polščy. Letaś pryniaŭ rašeńnie ab admovie ad rasijskaha hramadzianstva. Tady ž atrymaŭ polskaje. U polskich teatrach jon staviŭ śpiektakli «Dziońnik Žarabcovaj Paliny» (Muziej Paŭstańnia, Varšava), «Dziadzia Vania» (Polski teatr im. Arnolda Šyfmana, Varšava). U 2021 razam ź biełaruskimi i polskimi akciorami pastaviŭ śpiektakl «1.8 m», zasnavany na realnych historyjach palitźniavolenych Biełarusi.

Kamientary3

  • Aleś BNF
    08.10.2023
    Vy čto hovoritie, kakoje vozmuŝienije, kiem???!!!,
    Ivan Vyrypajev eto bolšoj druh, samyj priedannyj i otzyvčivyj k Svobołnoj Biełarusi čiełoviek. On stolko sdiełał i diełajet dla našich ludiej !!!! Ni odin Paźniak- Łatuška stolko nie sdiełał dobroho dla nas.
    Ahienty-psievdo-patrioty hovoriaŝije
    takuju čuš, iz-za vas vsie problemy!
  • Historyk VKŁ
    08.10.2023
    A vas nie aburaje, što kruhły stoł historykaŭ budzie maderavać Dziarnovič, jaki pracuje ŭ Instytucie historyi Kavaleni? Dy jašče pa pytańniach pra Smalensk, Padlašša, Vilniu i Paleśsie? Što historykaŭ u Varšavie nie znajšli?
  • adno akno
    08.10.2023
    [Red. vydalena]

Ciapier čytajuć

U Aleksandryi Łukašenka pasadziŭ da siabie 23‑hadovuju pryhažuniu23

U Aleksandryi Łukašenka pasadziŭ da siabie 23‑hadovuju pryhažuniu

Usie naviny →
Usie naviny

25‑hadovy futbalist zbornaj PAR pamior paśla viartańnia z čempijanatu śvietu1

U Iranie ŭskłali adkaznaść za ŭdar pa sudnach u Armuzskim pralivie na «niepadkantrolnyja elemienty»1

Pry raskopkach kala Safii ŭ Połacku znajšli frahmienty ściany XII stahodździa

Kab sačyć za pastaŭkami zbroi Ukrainie, Rasija ŭzłomvaje cyvilnyja kamiery ŭ Jeŭropie1

«A potym čuju voklič kantralora: «Puškin, ty što daŭbanuŭsia?». Mikałaj Dziadok raskazaŭ pra apošnija dni Alesia Puškina ŭ turmie3

Ajcišnik i były palitviazień Viktar Kuŭšynaŭ pradaje za 850 tysiač jeŭra dom u Partuhalii, jaki pabudavaŭ paŭtara hoda tamu FOTY57

Ajatała Chamieniei paabiacaŭ adpomścić za baćku i inšych achviar vajny6

Biełarusa zabili ŭ Padmaskoŭi za toje, što hučna chrop5

«Biełpošta» ŭvodzić płatu za mižnarodnyja pieravody1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Aleksandryi Łukašenka pasadziŭ da siabie 23‑hadovuju pryhažuniu23

U Aleksandryi Łukašenka pasadziŭ da siabie 23‑hadovuju pryhažuniu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić