Kultura

Śpiektakli pra žyćcio ŭ Biełarusi paśla 2020 hoda, maciarynstva i ŭciekačoŭ — što jašče čakaje hledačoŭ na mižnarodnym teatralnym fiestyvali ŭ Poznani?

11 vieraśnia ŭ Poznani startuje mižnarodny teatralny fiestyval «Druhaja sproba» («Druga Próba. Teatr ponad granicami»), na jakim pakažuć pastanoŭki tvorcaŭ ź Biełarusi, Ukrainy i Polščy.

Siarod važnych anonsaŭ — pastanoŭka režysiorki Natalli Lavanavaj «Pčała ŭ horle» pa pjesie ananimnaj aŭtarki znutry krainy, jakaja ščyra raskryvaje temu žyćcia ŭ Biełarusi paśla 2020 hoda.

Pastanoŭka «Uciekačy 1915» z udziełam biełaruskich akcioraŭ Andreja i Darji Novikaŭ i Alaksieja Saprykina.

Hledačy taksama zmohuć ubačyć manadramu «LUBA» u režysury Maryi Bruni, jakaja zakranaje składanuju temu maciarynstva i maralnaj adkaznaści; chareahrafičny śpiektakl «Tsundoku» Volhi Kiebas, zasiarodžany na ŭnutranych manałohach sučasnaj žančyny.

Asobnaje miesca ŭ afišy zajmajuć pierfarmatyŭnyja čytańni pjes sučasnych aŭtarak, jakija projduć 18 i 19 vieraśnia ŭ Biblijatecy imia Račyńskich. Biełaruskich tvorcaŭ tut reprezientujuć dramaturhinia Ženia Davidzienka i režysiorka Julija Šaŭčuk ź ich pastanoŭkaj «Jak pazbavicca soramu».

Hledačy taksama zmohuć pabačyć pastanoŭku «Biežancy 1915» biełaruskaha režysiora i akciora Andreja Novika. Ź cikavostak śpiektakla — jaho šmatmoŭje. Sa sceny prahučyć jak polskaja, biełaruskaja, ruskaja movy, tak i padlašski dyjalekt.

Dadatkova ŭ miežach fiestyvalu projdzie dyskusija «Teatr jak adlustravańnie hramadska-palityčnych pracesaŭ: Biełaruś, Ukraina, Polšča».

Adukacyjny składnik pašyrany i za košt intensiŭnych trochdzionnych łabaratornych prac u ramkach teatra-dakumienta, dzie sumiesnyja mižnarodnyja hrupy buduć pracavać nad asabistymi bijahrafijami.

Afiša da śpiektakla «Pčała ŭ horle» ŭ režysury Natalli Levanavaj. Fota: sacsietki Barak kultury.

Historyja fiestyvalu «Druhaja sproba» pačałasia jak naturalny adkaz na chvali vymušanaj emihracyi tvorcaŭ, jakija pakinuli svoj dom paśla dramatyčnych padziej 2020 hoda ŭ Biełarusi i pačatku poŭnamaštabnaha rasijskaha ŭvarvańnia va Ukrainu ŭ 2022 hodzie. Mnohija prafiesijnyja akciory, režysiory i dramaturhi, apynuŭšysia ŭ čužoj krainie bieź viedańnia movy i prafiesijnych suviaziej, sutyknulisia ź fienomienam «prafiesijnaj niabačnaści», kali pryznanyja majstry sceny i ludzi kultury byli vymušanyja pracavać na budoŭlach abo składach adzieńnia.

Simvaličnaja nazva «Druhaja sproba» stała dla ich realnym šancam viarnucca ŭ prafiesijny teatr, adnavić stračanuju subjektnaść i znoŭ atrymać hołas u publičnaj prastory. 

Bolš infarmacyi pra fiestyval i jaho prahrama — pa spasyłcy.

Kamientary

Pasadzili advakata Dźmitryja Łajeŭskaha, jaki abaraniaŭ Babaryku i Znaka10

Pasadzili advakata Dźmitryja Łajeŭskaha, jaki abaraniaŭ Babaryku i Znaka

Usie naviny →
Usie naviny

Babaryka: Ja razumieju, što Eduard zakładnik, ale mnie nichto i nikoli nie vystaŭlaŭ umovaŭ7

Ź viły Renuara ŭ Francyi skrali karcin na 9 miljonaŭ jeŭra. Chto arhanizuje hetyja rabavańni i jak

Koŭł pajedzie ŭ Minsk u nastupny paniadziełak4

Košt nafty Brent pieravysiŭ $100 za baral5

U Minsku 13‑hadovy chłopiec vypadkova zadušyŭsia, kali zdymaŭ zabaŭlalnaje videa dla sacsietak2

«Byvajuć momanty, kali lutaja nianaviść zaściłaje vočy»: Kavieryn pra supracu ź Mientusavaj20

«Nie treba sprabavać stać japoncam». Jak prahramist ź Biełarusi kiruje ofisam u Tokia1

Sieviaryniec: Unačy u našym śpieckalidory na Vaładarcy razyhryvalisia dramy, vartyja Šekśpira4

Z kastryčnika ŭ minskim raddomie №2 pierastajuć rabić EKA — navat za hrošy. Ale, jak zaŭsiody, zrabić heta chočuć cichieńka4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pasadzili advakata Dźmitryja Łajeŭskaha, jaki abaraniaŭ Babaryku i Znaka10

Pasadzili advakata Dźmitryja Łajeŭskaha, jaki abaraniaŭ Babaryku i Znaka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić