Nieruchomaść33

Ceny rastuć, novyja kvatery ŭ «Minsk Śviecie» praktyčna razabrali. Što adbyvajecca na rynku nieruchomaści

Kvatery ŭ Minsku pa-raniejšamu karystajucca vialikim popytam. Jość i cikavyja tendencyi. Pra ich ekśpierty raskazali Realt.by. Pryvodzim asnoŭnaje.

Jak źmianilisia ceny

Andrej Čarnyšoŭ, namieśnik načalnika adździeła kansałtynhu i analityki ahienctva nieruchomaści «Tvaja stalica» kaža, sioleta ŭ vieraśni prodažy išli bolš aktyŭna, čym letaś.

«Ludzi praciahvajuć układvać hrošy ŭ nieruchomaść, i hetamu jość niekalki pryčyn. Pa-pieršaje, za apošnija hady ludzi zrazumieli, što žyllo — heta, pa sutnaści, adna ź nieparušnych kaštoŭnaściaŭ u źmienlivym śviecie. Pa-druhoje, ludzi chočuć zachavać svaje srodki. I kali ŭ pieryjad aptymizmu — da prykładu, u jakim-niebudź 2018 hodzie, — siemji mahli dazvolić sabie adkłaści vyrašeńnie žyllovaha pytańnia na potym (a pakul jeździć u padarožžy, rabić bujnyja pakupki i t.d.), to na siońniašni momant jany prychodziać da razumieńnia, što treba kancentravacca na hałoŭnym.

Pa-treciaje, ludzi pierastajuć daviarać navat valucie. Heta nie taki vyrazny faktar, ale jon prysutničaje. Jość i ryzyka inflacyi, i strach trymać vialikija hrošy na rukach (a raptam ź imi niešta zdarycca), i aściarohi nieści nazapašvańni ŭ bank. U toj ža čas kupla ŭłasnaha žylla ŭ stalicy va ŭsie časy dazvalała vyrašyć dva hałoŭnyja pytańni adrazu: i abzavieścisia likvidnym žyllom, i źbierahčy svaje srodki nadziejnym sposabam», — kaža ekśpiert.

Hrafik ahienctva nieruchomaści «Tvaja stalica»

Admietna, što kvatery ŭ Minsku aktyŭna nabyvajuć pakupniki z rehijonaŭ. Heta trend apošnich miesiacaŭ.

«U hetym miesiacy, pa našych danych, dola klijentaŭ z rehijonaŭ skłała krychu bolš za 26%. Nahadaju, što raniej hetaja ličba składała 18-22%, i heta ŭžo zdavałasia miažoju. U hetym ža hodzie ŭ niekatoryja miesiacy dola rehijanalnych pakupnikoŭ dasiahała 28-30%», — dzielicca Čarnyšoŭ.

Što datyčyć siaredniaj cany, to ŭ siarednim za dzieviać miesiacaŭ hetaha hoda jana, pavodle ahienctva «Tvaja stalica», pavialičyłasia na 3,5%. Kali ž brać roznyja siehmienty kvater, to kvatery standartnych spažyvieckich jakaściaŭ (tyja, jakija patrabujuć jak minimum kaśmietyčnaha ramontu) padaraželi prykładna na 8%. Kvatery sa śviežym ramontam, całkam hatovyja da pražyvańnia, padaraželi na 9-10%. 

Hrafik ahienctva nieruchomaści «Tvaja stalica»

«U vieraśni ludzi praciahnuli aktyŭna kredytavacca. Dola pakupnikoŭ z kredytam u nas skłała kala 30%. Ludzi razumiejuć, što zaŭtra moža być daražej, tamu treba karystacca tym instrumientam, jaki ciapier dastupny. Siaredniaja suma kredytu za 9 miesiacaŭ skłała 103 tysiačy biełaruskich rubloŭ, što pa aktualnym kursie — kala 30 tysiač dołaraŭ», — kaža śpiecyjalist.

Siaredniaja suma kredytu sa studzienia vyrasła na 20 tysiač rubloŭ. U pačatku hoda jana była roŭnaja 80 tysiačam.

«Minsk Śviet» praktyčna raskupili, a alternatyvy pakul niama»

Pakupniki vybirajuć bolš novaje žyllo, adznačaje Aksana Rusak, dyrektar ahienctva nieruchomaści «Tvoj majontak»:

«Heta damy nie starejšyja za 2005-2010 hady pabudovy. Viadoma, kvatery ŭ starym žyłym fondzie taksama znachodziać svaich pakupnikoŭ (chtości rajon nie choča mianiać, chtości pa hrašach nie moža sabie dazvolić novabudoŭlu), ale kali brać ahulnuju statystyku pa ahienctvu, to ŭsio-tki pracentaŭ 80 klijentaŭ cikaviacca bolš novym žyllom. Ludzi chočuć pierajechać u kvateru, jakoj nie patrebny ramont, atrymać dobraŭparadkavany dvor z novymi dziciačymi placoŭkami i kamfortnaje asiarodździe. I pry inšych roŭnych umovach jany zrobiać vybar mienavita na karyść takoha žylla.

Padtrymańniu popytu na rynku dapamahajuć i ŭsio jašče dastupnyja kredyty. Z kredytami ciapier kuplajuć kvatery 30-40% pakupnikoŭ».

Ekśpiert miarkuje, što ŭ suviazi z novym zakanadaŭstvam, pa jakim nielha pradavać kvatery pa davieranaści, vydadzienaj na terytoryi zamiežnaj dziaržavy, kolkaść vystaŭlenych na prodaž kvater moža skaracicca. Tamu ceny zastanucca tymi ž abo navat vyrastuć.

«My bačym, što popyt na žyllo praciahvaje zastavacca vysokim. Da prykładu, kvatery ŭ pieršych damach «Paŭnočnaha bieraha» raźlacielisia, jak haračyja piražki, a ŭ «Depo» dniami prapanavali kvateru z ramontam za 7000 dalaraŭ za mietr. Heta značyć, 2023-ty hod praciahvaje bić rekordy».

Novyja kvatery ŭ «Minsk Śviecie» praktyčna skončyłasia.

«Na druhasnym rynku, darečy, u vieraśni ŭ nas było vielmi šmat ździełak z «Minsk Śvietam». U asnoŭnym pradavalisia kvatery z ramontam», — kaža Aksana Rusak.

Ekśpiert zaŭvažaje, što kvater pa canie, mienšaj za 40 tysiač dalaraŭ, u Minsku ciapier mała, i heta ŭ asnoŭnym «zavadskija» rajony, abo blizki pryharad, abo tak zvanyja «małamierki» (kvatery z maleńkaj žyłoj płoščaj — 11,12 kv.m) i «małasiamiejki». 

Kamientary3

  • Kav
    10.10.2023
    Stado, ni mozhov ni opyta. Kirpiči na šieje utopleńnika.
  • sami z nasami
    10.10.2023
    ludzi zrazumieli, što žyllo — heta, pa sutnaści, adna ź nieparušnych kaštoŭnaściaŭ u źmienlivym śviecie.

    Cha-cha. Siońnia heta kaštoŭnaść, a zaŭtra tavaryš švonder pałsielić šarykavaj da vas i jašče budzie patrabavać udziačnaści za toje, što ŭvohule nie vyhnaŭ z domu
  • rom
    11.10.2023
    opyt urkainciev ničiemu nie učit??? jakaja heta kaštounasť??? 
    1 rakieta- i niama kaštounasti!

Ciapier čytajuć

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Usie naviny →
Usie naviny

«Da hetaha času nie vieru, što vyžyŭ». Raspovied adzinaha vyžyłaha ŭ katastrofie samalota Air India, jaki raźbiŭsia ŭ Achmiedabadzie

Chłopca, jaki ŭ Lebiedzievaj beściŭ Jeŭropu, asudzili za ŭdzieł u pratestach i ŭchileńnie ad vojska6

Łukašenka zapatrabavaŭ ad vajskoŭcaŭ vynajści cud-mašynu dla baraćby z dronami9

Rasijanie zapuścili ŭ Biełarusi dziŭny miesiendžar — rehistracyja pa numary telefona, a voś vydalicca možna tolki kali dazvolać34

Džon Kienedzi i Robiert Kienedzi zhulajuć na kłubnym čempijanacie śvietu pa futbole ŭ ZŠA. Pryčym u adnoj kamandzie

Pałavoje vyśpiavańnie robicca ŭsio bolš rańnim, a psichałahičnaja darosłaść — poźniaj. I heta prablema4

Dziciačy centr, jaki admoviŭ dziaŭčynie ŭ pracaŭładkavańni za biełaruskuju movu, ułady pravieryli i znajšli parušeńni2

U Izraili 1 zahinuŭ, 40 paranienych ad iranskaj balistyki. Pačałasia treciaja chvala ŭdaraŭ pa Iranie11

«Hety fest nie tolki dla kajfu». Arhanizatary fiestyvalu Tutaka raskazali pra sioletnija płany i pierśpiektyvy10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić