Zdaroŭje33

Videakanfierencyi niehatyŭna adbivajucca na pracy mozha i serca, vočnyja zaniatki i sustrečy — nie

Vydańnie The Washington Post apisała novaje daśledavańnie, u jakim vyvučałasia mazhavaja i sardečnaja aktyŭnaść ludziej padčas videakanfierencyj. Voś, da jakich vysnoŭ pryjšli navukoŭcy.

Ilustracyjnaja vyjava. Fota: Alistair Berg / Getty Images

Novaje daśledavańnie, apublikavanaje ŭ časopisie Scientific Reports, pakazała, što pastajannyja i doŭhija videakanfierencyi ŭ Zoom, FaceTime, Microsoft Teams i inšych płatformach mohuć škodzić pracy mozha i serca čałavieka.

Jak heta vyznačałasia?

Navukoŭcy praanalizavali ŭpłyŭ tak zvanaj «stomlenaści ad zumaŭ» (stanu źniasileńnia paśla videazvankoŭ) na arhanizmy 35 studentaŭ adnaho z univiersitetaŭ Aŭstryi. Čalcy hrupy padzialilisia napałam i pa čarzie naviedvali to vočnyja, to dystancyjnyja zaniatki praciahłaściu 50 chvilin kožnaja.

U toj ža čas navukoŭcy praviarali stan studentaŭ pry dapamozie aparataŭ EEH (elektraencefałahramy) i EKH (elektrakardyjahramy) dla manitorynhu aktyŭnaści mozha i serca, a taksama ładzili apytanki nakont nastroju i stomlenaści ŭdzielnikaŭ hrupy.

«Metaj daśledavańnia byŭ pošuk fizičnych źmien, źviazanych sa stomlenaściu, uzbudžeńniem niervaŭ i mazhavych chvalaŭ, a taksama sa skaračeńniem sardečnaha rytmu ŭ studentaŭ. Vyniki analizu pakazali, što byli prykmietnyja adroźnieńni pamiž nastupstvami zaniatkaŭ užyvuju i anłajn. 

U anłajn-studentaŭ na praciahu lekcyi ŭvieś čas pavialičvałasia stomlenaść i sanlivaść, a ich mozh z usich sił napružvaŭsia, kab viarnuć kancentracyju. A studenty, jakija vučylisia ŭžyvuju, naadvarot, byli bolš žyvymi, aktyŭnymi i ščaślivymi. Prybory nie fiksavali nijakaha paharšeńnia ich stanu», — piša The Washington Post sa spasyłkaj na navukoŭcaŭ.

Tyja adznačyli, što z ulikam vynikaŭ analizu, videakanfierencyi karyśniej razhladać tolki ŭ jakaści dadatku da realnych sustreč, a nie ich poŭnaj zamieny. 

Taksama navukoŭcy zaklikali pravieści bolš maštabnaje daśledavańnie «stomlenaści ad zumaŭ» z bolšaj kolkaściu ŭdzielnikaŭ analizu.

Kamientary3

  • A. N.
    26.11.2023
    [Red. vydalena]
  • Piatruś
    27.11.2023
    Viedajem my hetych prapłačanych zachodnich navukoucau, za pačku dalarau zrobiać takija vyniki, jakich patrabuje "haspadar".

    Chto nia vieryć - pašukajcie pra toje, jak ExxonMobile kuplau navukoucau!

  • Maksim Dizajnier
    29.11.2023
    Vot, pamiarkounyja autisty, počitajtie, kakaja polza ot živoho obŝienija.

Ciapier čytajuć

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi5

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Sistemnaha administratara Biełaruskaj čyhunki i byłoha śpiecnazaŭca asudzili za palityku i abvieścili terarystam4

Iranskija šachiedy prylacieli ŭ Azierbajdžan — adzin upaŭ kala škoły, druhi vybuchnuŭ na terytoryi aeraporta11

Niaviesta adpraviła žanicha pierad viasiellem na psichijatryčnuju ekśpiertyzu7

«Pra stratu $78 000 ja b mocna pieražyvała». Biełaruska svoječasova admoviłasia ad kuplańnia kvatery3

«Uviečary telefanuje lekar z palikliniki i raspaviadaje vyniki analizaŭ — heta prosta šok!» Biełarusy raspaviali pra miedycynu ŭ Litvie13

Ananimy — historyi biełarusaŭ, jakim prychodzicca šyfravacca, bo režym ličyć ich dziejnaść «kryminałam»10

Prajezd u minskaj maršrutcy, što mieŭsia padaražeć da piaci rubloŭ, budzie kaštavać mieniej

Vyjšaŭ sieryjał «Małady Šerłak» ad Haja Ryčy

Minsuviazi raspaviało, dzie ŭ Biełarusi paskoryŭsia internet, a dzie pryjdziecca pačakać1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi5

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić