U Varšavie zdajuć kvateru płoščaj usiaho 9 m². Voś jak heta vyhladaje
Na polskim sajcie otodom źjaviłasia abjava pra zdaču ŭ arendu mikrakvatery, jakuju ŭ sacsietkach paraŭnoŭvajuć z adzinočnaj kamieraj u skandynaŭskaj turmie.

Pamiaškańnie znachodzicca na druhim paviersie trochpaviarchovaj kamianicy 1938 hoda pabudovy ŭ mikrarajonie Tarhuvek, što ŭ pravabiarežnaj častcy Varšavy. U apisańni paznačana, što da centra 20 chvilin na aŭtobusie, pobač znachodzicca stancyja mietro.
Na 9 «kvadratach» u kvatery-pakoi źmiaścilisia adnaspalny łožak, stoł, maleńkaja ladoŭnia, unitaz, umyvalnik i dušavaja kabina.

Miesca dla pryhatavańnia ježy, jak i dla zachoŭvańnia adzieńnia, u kvatery nie praduhledžana. Pralnaja mašyna ŭstalavanaja na paviersie pa-za miežami kvatery.
Aŭtar abjavy apisvaje abjekt jak žytło dla adnaho nie vielmi patrabavalnaha čałavieka.

Što pa canie?
Za miesiac arendy ŭłaśnik prosić 1100 złotych (kala 275 dalaraŭ). Jašče 500 złotych (kala $125) paciahnuć vydatki na administracyjnyja i kamunalnyja płaciažy. Takim čynam atrymlivajecca, što miesiac žyćcia ŭ mikrakvatery abydziecca pryblizna ŭ 400 dalaraŭ.
Aproč hetaha, patencyjnamu arandataru treba budzie pakinuć u haspadara 2000 złotych ($500) u jakaści zakładu.
U pablikach kamientatary žartujuć, što ŭ pamiaškańni nie chapaje tolki druhoha łožka dla sukamiernika. Inšyja nazyvajuć kvateru karcaram kłasa luks.
Čytajcie taksama:
Minskim arandadaŭcam i nie śniłasia. Kolki biełarusy płaciać za zdymnyja kvatery ŭ Polščy i Litvie
Ad 1000 dalaraŭ za «kvadrat». Kolki kaštujuć kvatery ŭ novych ŽK Minska
Vilnia ci Varšava? Biełarusy pra plusy i minusy žyćcia ŭ hetych stalicach
-
Historyja viartańnia biełarusam zakładu za arendu kvatery ŭ Varšavie šakavała sacsietki — «adna na miljon»
-
Kvatery ŭ novabudoŭli ŭ centry Hrodna raspradali za ličanyja chviliny, ale tolki zirnicie, što tam nabudavali
-
Były vice-premjer z urada Rumasa čaćviorty hod nie moža pradać katedž u Drazdach. Ale canu padnimaje
Palitviazień Kim Samusienka paraŭnaŭ śviet na momanty jaho pasadki i vyzvaleńnia: Usio niadrenna dla jeŭrapiejskaj cyvilizacyi, a značyć, i dla biełarusaŭ
Palitviazień Kim Samusienka paraŭnaŭ śviet na momanty jaho pasadki i vyzvaleńnia: Usio niadrenna dla jeŭrapiejskaj cyvilizacyi, a značyć, i dla biełarusaŭ
U dzień pačatku Pieciarburhskaha ekanamičnaha forumu USU nanieśli dziasiatak udaraŭ pa naftavym terminale ŭ porcie horada i bazie Bałtfłotu ŭ Kranštacie
Kamientary