U Varšavie zdajuć kvateru płoščaj usiaho 9 m². Voś jak heta vyhladaje
Na polskim sajcie otodom źjaviłasia abjava pra zdaču ŭ arendu mikrakvatery, jakuju ŭ sacsietkach paraŭnoŭvajuć z adzinočnaj kamieraj u skandynaŭskaj turmie.

Pamiaškańnie znachodzicca na druhim paviersie trochpaviarchovaj kamianicy 1938 hoda pabudovy ŭ mikrarajonie Tarhuvek, što ŭ pravabiarežnaj častcy Varšavy. U apisańni paznačana, što da centra 20 chvilin na aŭtobusie, pobač znachodzicca stancyja mietro.
Na 9 «kvadratach» u kvatery-pakoi źmiaścilisia adnaspalny łožak, stoł, maleńkaja ladoŭnia, unitaz, umyvalnik i dušavaja kabina.

Miesca dla pryhatavańnia ježy, jak i dla zachoŭvańnia adzieńnia, u kvatery nie praduhledžana. Pralnaja mašyna ŭstalavanaja na paviersie pa-za miežami kvatery.
Aŭtar abjavy apisvaje abjekt jak žytło dla adnaho nie vielmi patrabavalnaha čałavieka.

Što pa canie?
Za miesiac arendy ŭłaśnik prosić 1100 złotych (kala 275 dalaraŭ). Jašče 500 złotych (kala $125) paciahnuć vydatki na administracyjnyja i kamunalnyja płaciažy. Takim čynam atrymlivajecca, što miesiac žyćcia ŭ mikrakvatery abydziecca pryblizna ŭ 400 dalaraŭ.
Aproč hetaha, patencyjnamu arandataru treba budzie pakinuć u haspadara 2000 złotych ($500) u jakaści zakładu.
U pablikach kamientatary žartujuć, što ŭ pamiaškańni nie chapaje tolki druhoha łožka dla sukamiernika. Inšyja nazyvajuć kvateru karcaram kłasa luks.
Čytajcie taksama:
Minskim arandadaŭcam i nie śniłasia. Kolki biełarusy płaciać za zdymnyja kvatery ŭ Polščy i Litvie
Ad 1000 dalaraŭ za «kvadrat». Kolki kaštujuć kvatery ŭ novych ŽK Minska
Vilnia ci Varšava? Biełarusy pra plusy i minusy žyćcia ŭ hetych stalicach
-
U «Minsk-Śviecie» pačali pradavać dvuchuzroŭnievyja kvatery. Kab kupić, treba salidnyja hrošy
-
U minskaj Hrušaŭcy pradajuć kvateru z maleniečkaj kuchniaj i vialikaj canoj za kvadratny mietr
-
«Staryja špalery i abłuplenaja padłoha». Jak vyhladaje samaja tannaja kvatera Minska, jakaja kaštuje amal 50 tysiač dalaraŭ
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary