Śviet99

Francyja pieršaj u śviecie aficyjna zamacavała prava na abort u Kanstytucyi

Emanuel Makron nazvaŭ rašeńnie nacyjanalnym honaram i sihnałam usiamu śvietu.

Fota: Oleg Cetinic / AP

Francyja stała pieršaj krainaj u śviecie, jakaja zamacavała prava na abort u Kanstytucyi. Raniej hetuju prapanovu ŭchvalili Sienat i Nacyjanalny schod krainy, piša Bi-bi-si.

4 sakavika abiedźvie pałaty francuzskaha parłamienta praviali sumiesnaje pasiadžeńnie ŭ Viersalskim pałacy i kančatkova zaćvierdzili papraŭku ŭ Asnoŭny zakon. Deputaty vitali pryniatyja źmieny burnymi apładysmientami.

Heta 25-ja papraŭka da pryniataj u 1958 hodzie Kanstytucyi i pieršaja z 2008 hoda. U Francyi prava na abort zamacavana ŭ zakonie z 1975 hoda.

Prezident Francyi Emanuel Makron nazvaŭ rašeńnie nacyjanalnym honaram i sihnałam usiamu śvietu.

U honar hetaj padziei ŭ Mižnarodny žanočy dzień 8 sakavika ŭ krainie płanujecca praviadzieńnie śpiecyjalnaj publičnaj cyrymonii.

Premjer-ministr Francyi Habryel Atal nazvaŭ pryniatyja źmieny «fundamientalnym krokam, jaki ŭvojdzie ŭ historyju».

Apytańni hramadskaj dumki pakazvajuć, što bolšaść žycharoŭ krainy padtrymlivajuć papraŭku ŭ Kanstytucyju.

Pry hetym Vatykan paśla hałasavańnia ŭ Francyi znoŭ vykazaŭsia suprać abortaŭ i zajaviŭ, što «nie moža być «prava» na pazbaŭleńnie čałavieka žyćcia».

Nivodnaja z asnoŭnych palityčnych partyj krainy nie stavić pad sumnieŭ prava žančyn na abort, ale farmuloŭka, vykarystanaja ŭ papraŭcy, była pierahledžana paśla hałasavańnia 2022 hoda, kali Nacyjanalny schod uchvaliŭ «prava» na abort.

U minułym miesiacy jon znoŭ prahałasavaŭ za «svabodu abortaŭ «paśla taho, jak urad Makrona zaklikaŭ unieści papraŭki ŭ artykuł 34 Kanstytucyi, kab pakazać na «harantavanuju žančynam svabodu žančyn źviartacca da abortu».

Mienavita hetaja novaja farmuloŭka «harantavanaj svabody» była ŭchvalena sienatam u minułuju sieradu.

U minułym hodzie prezident Francyi Emanuel Makron paabiacaŭ zrabić svabodu žančyn źviartacca da pierapynieńnia ciažarnaści «niezvarotnaj», uklučyŭšy jaje ŭ Kanstytucyju.

U razmovie z ahienctvam AFP niekalki kansiervatyŭnych sienataraŭ zajavili, što na ich akazvaŭsia cisk, kab jany ŭchvalili papraŭku.

U ZŠA debaty ab abortach nie ścichajuć z taho času, jak u červieni 2022 hoda Viarchoŭny sud admianiŭ ahulnanacyjanalnaje prava na pierapynieńnie ciažarnaści.

Štaty ZŠA, u jakich va ŭładzie znachodziacca respublikancy, aktyŭna prasoŭvajuć zakonaprajekty, jakija abmiažoŭvajuć dostup da abortaŭ. Demakraty tradycyjna vystupajuć suprać takich abmiežavańniaŭ.

U 2020 hodzie Kanstytucyjny sud pieravažna katalickaj Polščy pryznaŭ nie adpaviednym Asnoŭnamu zakonu pałažeńnie zakanadaŭstva, jakoje dazvalała žančynie pierapynić ciažarnaść u vypadku vyjaŭleńnia ŭ płodu ciažkaha i niezvarotnaha defiektu abo nievylečnaj chvaroby, jakaja pahražaje jaho žyćciu.

Z tych časoŭ u Polščy nie raz prachodzili pratesty z patrabavańniem viarnuć žančynam prava na abort, adnak zakanadaŭstva zastajecca ŭ sile.

Kamientary9

  • :(
    05.03.2024
    Somnitielnoje "dostižienije".
  • Tak
    05.03.2024
    U razmovie z ahienctvam AFP niekalki kansiervatyŭnych sienataraŭ zajavili, što na ich akazvaŭsia cisk, kab jany ŭchvalili papraŭku.

    Niekali ŭ Francyi i Rasii/SSSR u imia "prahresu" takich zabivali, a ciapier "tolki" cisnuć, voś talerantnieńka.
  • Tak
    05.03.2024
    ...Kanstytucyjny sud pieravažna katalickaj Polščy pryznaŭ...
    Cikavy fakt, u Polščy bolš prava na abort było pry nacysckaj i kamunistyčnaj akupacyi vel niavoli.


    Darečy, čym frahmient nie tytuł paraŭnaŭčaha artykuła pra pieravažna katalickuju Polšču i pieravažna pravasłaŭnuju Biełaruś.

Ciapier čytajuć

Novaja abłava: zatrymali dziasiatki svajakoŭ palitviaźniaŭ i tych, chto im dapamahaŭ — što viadoma36

Novaja abłava: zatrymali dziasiatki svajakoŭ palitviaźniaŭ i tych, chto im dapamahaŭ — što viadoma

Usie naviny →
Usie naviny

«Biełavija» zapuskaje rejsy ŭ Tajłand

Łukašenka: Kali ZŠA spatrebicca, Biełaruś hatovaja dapamahčy ŭ mirnym urehulavańni kanfliktu va Ukrainie7

Łukašenka padtrymaŭ «kroki Trampa pa naviadzieńni paradku na Blizkim Uschodzie»2

Łukašenka: My hatovyja zaklučyć vialikuju ździełku z ZŠA73

Sapraŭdny pałkoŭnik. Prarektaram Hrodzienskaha ŭniviersiteta staŭ vajenkam8

Siamja z pasiołka Lasny straciła nadzieju na kvateru praz školnicu3

U Mahilovie adkryvajecca bar Sierhieja Žukava z hrupy «Ruki Vvierch!»

Hanna Šarkunova prezientavała novuju pieśniu

Najhoršaje fota za ŭsie časy: Tramp aburyŭsia zdymkam na vokładcy časopisa Time13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Novaja abłava: zatrymali dziasiatki svajakoŭ palitviaźniaŭ i tych, chto im dapamahaŭ — što viadoma36

Novaja abłava: zatrymali dziasiatki svajakoŭ palitviaźniaŭ i tych, chto im dapamahaŭ — što viadoma

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić