Zdaroŭje

Antybijotyki dapamahajuć abyścisia biez apieracyi pa vydaleńni apiendycytu — vučonyja

Praktyka lačeńnia apiendycytu antybijotykami ŭžo vykarystoŭvajecca i pakazvaje svaju vynikovaść.

Fota: Anna Frank / Getty Images

Jak piša The Washington Post, praktyka vykarystańnia antybijotykaŭ dla lačeńnia apiendycytu pačałasia jašče ŭ 1950-ch hadach. Jany vykarystoŭvajucca pry lačeńni zapuščanych formaŭ chvaroby, kali chirurhičnaje ŭmiašańnie moža pryvieści da dalejšaha raspaŭsiudžańnia infiekcyi.

Taki sposab lačeńnia vykarystoŭvaŭsia dla lačeńnia vajskoŭcaŭ, u jakich apiendycyt prajaŭlaŭsia, kali jany słužyli ŭ ciažkadastupnych miescach, naprykład, na padvodnych łodkach.

Ale tolki ŭ XXI stahodździ byli praviedzienyja pieršyja hruntoŭnyja daśledavańni efiektyŭnaści lačeńnia apiendycytu antybijotykami.

Pieršaje ź ich, vyniki jakoha byli apublikavany ŭ 2015 hodzie, achapiła 257 darosłych, chvorych na apiendycyt. Ź ich 70 čałaviek, ci 27%, kurs antybijotykaŭ nie dapamoh, i im usio ž rabili apieracyju na praciahu hoda. Ale ŭ astatnich usio było ŭ paradku.

Druhoje, jašče bolšaje daśledavannje, jakoje achapiła 1552 darosłych, pakazała padobny vynik. Na praciahu troch miesiacaŭ paśla pryjomu antybijotykaŭ apieracyju daviałosia rabić 29% paddoślednych.

U 2020 hodzie Amierykanskaja kalehija chirurhaŭ dabaviła nieapieracyjny sposab u jakaści asobnaj opcyi ŭ svaich rekamiendacyjach pa terapii apiendycytu.

U tym ža hodzie byli apublikavany vyniki daśledavańnia, jakoje achapiła 1068 dziaciej ad 7 da 17 hadoŭ, chvorych na niaŭskładnienuju formu apiendycytu ŭ ZŠA. Baćki 370 (35%) ź ich abrali antybijotyki dla lačeńnia svajho dziciaci. Adpaviedna vynikam, 67,1 % dziaciej hetaj hrupy nie spatrebiłasia apieracyjnaje ŭmiašańnie na praciahu hoda.

Padobny vynik pakazała daśledavańnie, u jakim uziali ŭdzieł dzieci s padazreńniem na vostry niaŭskładnieny apiendycyt, jakija trapili ŭ balnicy Jeŭropy i Paŭnočnaj Amieryki. Apieracyju paśla kursu lačeńnia antybijotykami na praciahu hoda daviałosia ŭsio ž zrabić 33,8% ź ich.

Jak adznačajuć śpiecyjalisty, abodva mietady lačeńnia majuć jak svaje pieravahi, tak i ryzyki. Nie na karyść lačeńnia antybijotykami ihraje infarmacyja ab tym, što paśla jaho ŭ kožnaha treciaha zdarajecca recydyŭ.

U adroźnieńnie ad antybijotykaŭ, chirurhičnaje ŭmiašańnie amal vyklučaje mahčymaść paŭtornaha ŭźniknieńnia apiendycytu. Da taho ž pry jaho praviadzieńni mohuć być vyjaŭlenyja pieradrakavyja ci rakavyja ŭtvareńni na apiendyksie, što ŭ budučym moža stać vialikaj pahrozaj dla zdaroŭja.

Ale chirurhičnaje ŭmiašańnie patrabuje aniestezii, što značna pavyšaje ryzyki. Da taho ž, jano kaštuje daražej, čym antybijotyki.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Biełaruski forvard polskaj «Lehii» Illa Škuryn nie lacić na matč u Kazachstan praź niebiaśpieku być zatrymanym4

Biełaruski forvard polskaj «Lehii» Illa Škuryn nie lacić na matč u Kazachstan praź niebiaśpieku być zatrymanym

Usie naviny →
Usie naviny

U Kramatorsku źbiehli z-pad ukrainskaha kanvoju čaćviora rasijskich vajskoŭcaŭ3

Na raskopkach u Kreŭskim zamku znajšli niekalki kukuciaŭ. Što heta takoje?1

Karniej raskazaŭ, jak z-za kancłahiernaj chudzizny jaho prymajuć za Cichanoŭskaha. Heta vyklikaje kamičnyja situacyi3

Biełarus pakazaŭ, jaki pradukt kaštuje 575 rubloŭ za kiłahram4

Cana — užo nie klučavy faktar. Što adbyvajecca na rynku zaharadnaj nieruchomaści kala stalicy

Čamu chvaroby maładziejuć? Tłumačyć doktar12

Syn supracoŭnika biełaruskaha KDB vierbavaŭ u Polščy ludziej dla napadu na rasijskich apazicyjanieraŭ8

Što ciapier z kramami «Vostraŭ čyścini»?1

Vyjšaŭ na svabodu były top-žurnalist ANT Dźmitryj Siemčanka12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruski forvard polskaj «Lehii» Illa Škuryn nie lacić na matč u Kazachstan praź niebiaśpieku być zatrymanym4

Biełaruski forvard polskaj «Lehii» Illa Škuryn nie lacić na matč u Kazachstan praź niebiaśpieku być zatrymanym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić