Hramadstva66

Hałoŭčanka paabiacaŭ stvaryć muziej na haradziščy na Miency

Na haradziščy, raźmieščanym pad Minskam na race Mienka, budzie stvorany muziej, zajaviŭ premjer-ministr Raman Hałoŭčanka padčas naviedańnia miesca raskopak. Pavodle jahonych słoŭ, praca nad muziejem pačniecca jašče da zaviaršeńnia rabot.

Raman Hałoŭčanka. Skrynšot ź videa

«Raduje, što raskopki, jakija aktyŭna iduć užo dva hady i płanujecca padaŭžać na treci hod, a mienavita aktyŭna, masava z pryciahnieńniem hramadskaści, studentaŭ i hetak dalej. Jany paćvierdzili ŭsie pieršapačatkovyja vykładki, što sapraŭdy kompleks unikalny dla ŭschodniejeŭrapiejskaha rehijonu.

Sapraŭdy, tut było pasielišča vysokaha statusu, u poŭnym razumieńni taho času horad z adpaviednaj uładaj, uzbrojenymi siłami ŭ vyhladzie družyny, handlovym pasieliščam i hetak dalej. Tamu my havorym pra toje, što heta paŭnavartasny horad XI stahodździa na terytoryi Biełarusi, jaki, jak vy pravilna skazali, absalutna supastaŭny z usimi viadomymi haradskimi centrami taho času», — skazaŭ jon.

Hałoŭčanka ličyć, što abjekt treba ŭciahnuć u turystyčny abarot.

«Jon absalutna zasłužana pavinien być muziejefikavany i ŭklučany ŭ, kali možna tak skazać, turystyčny abarot, heta značyć pavinien byŭ stać adnym z tych miescaŭ, jakija pryciahvajuć turystyčnyja patoki jak našych hramadzian, tak i našych zamiežnych haściej. Tamu daručeńni na hety kont usie dadzienyja.

Ciapier treba skončyć navukovuju častku pracy. Ale my vyrašyli, što kančatkova nie budziem tak užo iści paśladoŭna: adno spačatku, druhoje, potym treciaje. Heta raściahniecca na zanadta doŭhi etap.

Tamu ŭžo zaraz adpaviednyja śpiecyjalisty pačnuć padrychtoŭku niejkich architekturna-mastackich rašeńniaŭ, jakim čynam zrabić tak, kab, pa-pieršaje, zrabić miesca bolš pryvabnym i nie sapsavać toj kałaryt, tuju aŭru taho vyhladu, u jakim hety pomnik dajšoŭ da našych dzion. Heta karpatlivaja, napeŭna, vielmi dalikatnaja praca, tvorčaja», — dadaŭ čynoŭnik.

Jon paabiacaŭ taksama znajści finansavańnie dla prajekta, ale, pa jaho słovach, spačatku treba vyznačycca z tym, jak budzie vyhladać muziej. 

Kamientary6

  • Acab
    11.10.2024
    Jašče biudžetnych darmajedaŭ.
    Vo tak i skalapsujuć pad ŭłasnaj vahoj, jak łosievy rohi ŭ animacyi.
  • %
    11.10.2024
    Nu hety choć i łukašyst, ale biełarus
  • maleńkaja architektarka ciemry
    11.10.2024
    niejkich architekturna-mastackich rašeńniaŭ... niejkich

    "znajści finansavańnie dla prajekta, ale, pa jaho słovach, spačatku treba vyznačycca z tym, jak budzie vyhladać muziej"
    abjavić konkurs siarod nasielnictva. 300r. premii. i buduć niejkija mastackija rašeńni

Ciapier čytajuć

Amierykancy dabilisia vyzvaleńnia Juryja Ziankoviča. Jon byŭ prysudžany da 11 hadoŭ źniavoleńnia7

Amierykancy dabilisia vyzvaleńnia Juryja Ziankoviča. Jon byŭ prysudžany da 11 hadoŭ źniavoleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

Abjadnany pierachodny kabiniet Biełarusi chočuć pryznać «terarystyčnaj arhanizacyjaj»1

U kadr znoŭ trapiła, jakim pamieram šryfta dla Łukašenki drukujuć vystupy, kab jon bačyŭ18

U Rasii za padrychtoŭku dyviersii suprać rasijskaha vajskoŭca zatrymany biełarus

Biełaruski trenier raskazaŭ, jakuju śmiešnuju zadaču jamu pastavili ŭ čempijanacie Kitaja pa chakiei

«Ledź nie zataptali adzin adnaho». Žychary Mahilova stali ŭ vialikuju čarhu. Što razdavali biaspłatna?8

«Abo toŭstyja pisali, abo ź dziećmi». Fanat Łukašenki Žan Sodziel nie zmoh znajści žonku i aburajecca, što «dziaŭčaty pajšli nie tyja»24

Sieuł acaniŭ straty Paŭnočnaj Karei ŭ vajnie z Ukrainaj

Kryścinie Arbakajcie zabaranili ŭjezd u Łatviju praz pahrozu nacyjanalnaj biaśpiecy1

Jak ułady čarhovy raz pravalili płany ŭ sielskaj haspadarcy6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Amierykancy dabilisia vyzvaleńnia Juryja Ziankoviča. Jon byŭ prysudžany da 11 hadoŭ źniavoleńnia7

Amierykancy dabilisia vyzvaleńnia Juryja Ziankoviča. Jon byŭ prysudžany da 11 hadoŭ źniavoleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić