Ekanomika

Dastupnyja kredyty i sielhastechnika robiać ukrainskuju sielskuju haspadarku paśpiachovaj

Niahledziačy na vajnu, siaredniaja ŭradžajnaść zbožža ŭ 2022-m hodzie skłała 45,8 centnieraŭ z hiektara, u 2023-m — 54,7, histaryčny rekord.

Ahrarnyj siektor Ukrainy Ahrarny siektar Ukrainy Agricultural sector of Ukraine
Fiermier ŭ Vinickaj vobłaści źbiraje ŭradžaj. Fota: AP Photo / Efrem Lukatsky

Były prezident Ukrainy Leanid Kučma ŭ niadaŭnim intervju ahienctvu «Interfaks-Ukraina» vykazaŭ zachapleńnie pracoŭnym pośpiecham ukrainskich ahraryjaŭ, jakija va ŭmovach vajny nie tolki całkam zabiaśpiečvajuć krainu charčavańniem, ale i prynosiać krainie valutu.

U 2022-m hodzie va ŭmovach vajny Ukraina sabrała 53,5 miljona ton zbožža, u 2023 — 59,3, a ŭ niepahodnym 2024-m — 45,1 miljona ton. I heta prytym, što amal piataja častka terytoryi krainy — pad akupacyjaj.

Nahadajem, što ŭ 2019 hodzie było sabrana 75 miljonaŭ ton, u 2020-m — 64 miljona, a 2021 hod z 85 miljonami ton staŭ samym uradžajnym za ŭsiu historyju Ukrainy.

Ahrarnyj siektor Ukrainy Ahrarny siektar Ukrainy Agricultural sector of Ukraine
Abłomak rakiety na krai pola. Charkaŭskaja vobłaść. krasavik 2024. Fota: AP Photo / Andrii Marienko

Straciŭšy ŭ 2022 hodzie čverć pasiaŭnych płoščaŭ ahrarny siektar Ukrainy, zachavaŭ vysokuju pradukcyjnaść pracy.

Siaredniaja ŭradžajnaść zbožža ŭ 2022-m hodzie skłała 45,8 centnieraŭ z hiektara, u 2023-m — 54,7, histaryčny rekord. Za hety hod pakul infarmacyi niama.

Takaja ŭradžajnaść značna pieravyšaje pakazčyki savieckich časoŭ. Samaj vysokaj jana tady była ŭ 1989-m hodzie — 33,5 centnieraŭ z hiektara.

Što dapamahaje trymacca ahrarnamu siektaru ekanomiki ŭ vajennych umovach? Šmat u čym heta pradumanaja dziaržaŭnaja palityka ŭ ahrarnym siektary.

Va Ukrainie dziejničaje dziaržaŭnaja prahrama «Dastupnyja kredyty 5-7-9». Prahrama spraščaje dostup mikra– i małoha biźniesu da bankaŭskaha kredytavańnia. Ahraryi mohuć atrymać kredyt da 90 miljonaŭ hryvień. Kredytavańnie vydajecca pad 5—9% hadavych u zaležnaści ad kredytnaj katehoryi i subjekta haspadarańnia. Prahrama padtrymlivajecca Suśvietnym bankam.

Za hety hod finansavuju padtrymku pa hetaj prahramie atrymali amal 7300 sielhaspradpryjemstvaŭ na sumu bolš za 37,4 miljarda hryŭniaŭ. Jašče amal 8500 atrymali kredytavańnie ź inšych krynic.

Dla pryciahnieńnia dadatkovych finansavych resursaŭ ahraryi Ukrainy vykarystoŭvajuć miechanizm ahrarnych raśpisak, jakija dazvalajuć sielhasvytvorcam vykarystoŭvać pad zastavu budučaha ŭradžaju atrymać dostup da kredytnych resursaŭ na bolš vyhadnych umovach.

Pa prahramie «Zroblena ŭ Ukrainie» ahraryi atrymlivajuć kampiensacyi za nabytuju sielhastechniku i abstalavańnie ŭkrainskaj vytvorčaści. Ciapier u rejestry ŭžo 133 vytvorcy i amal 11 800 adzinak techniki i abstalavańnia. Usiaho ŭ prahramie ŭžo ŭziali ŭdzieł bolš za 1700 ahraryjaŭ, jakija nabyli ŭkrainskuju techniku amal na 1,9 miljardaŭ hryvień.

Praŭda, dla Ukrainy aktualnaj zastajecca prablema ekspartu sielskahaspadarčaj pradukcyi. Praŭda, u hetym hodzie situacyja istotna palepšała. U studzieni-vieraśni 2024 hoda kraina zmahła ekspartavać 48,9 miljonaŭ ton sielhaspradukcyi, što na 25,4% bolš u paraŭnańni z anałahičnym pieryjadam minułaha hoda. Asnoŭnaj pryčynaj hetaha rostu stała adnaŭleńnie marskoha ekspartu, dola jakoha dasiahnuła 89% ad ahulnaha abjomu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Jak rychtavaŭsia vizit Cichanoŭskaj u Kijeŭ i čamu jon niekalki razoŭ pieranosiŭsia12

Jak rychtavaŭsia vizit Cichanoŭskaj u Kijeŭ i čamu jon niekalki razoŭ pieranosiŭsia

Usie naviny →
Usie naviny

Chłopiec, jaki čakaŭ dziaŭčynu z bukietam pad daždžom u Minsku, rasčuliŭ Threads VIDEA9

Salihorac, jaki raniej adbyŭ sutki za «Pahoniu» i straciŭ pracu, ciapier za kratami za «Hajuna» i abrazu słužbovaj asoby1

Machlary zahadali minčancy pryjści z usimi dakumientami da centralnaha ŭvachodu KDB6

Na stancyi mietro lažaŭ čałaviek. Što adbyłosia?

Što staić za novymi pahrozami Kramla «sistemna bić pa Kijevie» i kamu jany nakiravanyja?5

U Minsku pradajecca mini-kvatera ŭsiaho za 33 tysiačy dalaraŭ3

Kryścina Cimanoŭskaja źbirajecca stać viadučaj na «Biełsacie»13

Radykalnyja źmieny ŭ transpartnaj schiemie Mahilova: zakryćcio praśpiekta Miru zakranie 27 maršrutaŭ1

Žančyny ŭ achovie i braniavany kartež. Jak Ukraina arhanizavała biaśpieku vizitu Cichanoŭskaj u Kijeŭ16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak rychtavaŭsia vizit Cichanoŭskaj u Kijeŭ i čamu jon niekalki razoŭ pieranosiŭsia12

Jak rychtavaŭsia vizit Cichanoŭskaj u Kijeŭ i čamu jon niekalki razoŭ pieranosiŭsia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić