«Nibyta ludzi ź inšaj płaniety». Čym uraziła Biełaruś zamiežnikaŭ, jakija pryjechali pa biaźvizie
U sacsietcy Reddit zapytali, što treba ŭličvać turystam z Zachadu ŭ Biełarusi. Voś niekalki cikavych uražańniaŭ, jakimi padzialilisia tyja, chto ŭžo naviedvaŭ našu krainu.

Dniami ŭ Reddit źjaviŭsia post padarožnika, jaki šukaje praktyčnych paradaŭ pra vizit u Biełaruś. Aŭtar publikacyi vykłaŭ śpis pytańniaŭ, jakija jaho cikaviać. U tym liku zamiežnik zapytaŭsia pra toje, ci buduć jaho dapytvać na miažy pa-anhlijsku abo zamiest hetaha dźvie hadziny buduć kryčać na jaho pa-rusku.
U kamientary da jaho pryjšli zamiežniki, jakija ŭžo byli ŭ Biełarusi i hatovyja padzialicca ŭražańniami. Šmat pisali pra toje, jak prachodziać dopyty na miažy — voś adzin z prykładaŭ:
«Tam prosta zapytvali rečy nakštałt taho, jakija krainy ty naviedaŭ, jakaja meta vizitu, dzie pracuješ i hetak dalej. Telefon praviarali paviarchoŭna, heta doŭžyłasia kala chviliny. Ščyra, u vypadku z novym telefonam, kali na im zusim niama infarmacyi, ź ich punktu hledžańnia ty vyhladaješ našmat bolš padazrona, tamu ja b vykarystaŭ vaš ciapierašni telefon. Ale ŭpeŭniciesia, kab na im nie było nijakich palityčnych miemaŭ ci čahości nakštałt hetaha.
Moža być i pa-inšamu. Dopyty mianie i maich siabroŭ doŭžylisia kala piaci chvilin, i kali my viarnulisia ŭ aŭtobus, tam skazali, što zvyčajna ŭsio prachodzić daŭžej, tak što chto viedaje».
Miarkujučy pa inšych adkazach, prahlad źmiestu smartfona — nie abaviazkovaja častka dopytu zamiežnika na miažy. Kamientatary adznačajuć, što pamiežniki źviartajuć šmat uvahi na ludziej z ukrainskimi pašpartami, i tyja musiać prajści praź nievialikuju hutarku.
Na dumku adnaho z kamientataraŭ, samy niepradkazalny etap vizitu ŭ Biełaruś — dopyt na miažy. Kali zamiežniku dazvolili trapić u krainu, jon nie maje ni pra što chvalavacca, kali jon tolki nie bujny palityčny aktyvist, ale ŭsio roŭna važna nie parušać praviły darožnaha ruchu.
Aŭtar pasta cikaviŭsia, ci zdoleje jon kamunikavać ź biełarusami, bo jon viedaje ruskuju movu tolki «chut chut». Jaho supakoili — šmat maładych biełarusaŭ hutarać pa-anhlijsku, i jon budzie ździŭleny tym, nakolki lohka možna kamunikavać, tym bolš biełarusy vielmi pryjaznyja i hatovyja dapamahčy.
A kali niešta nie tak, možna skarystacca łajfchakam:
«Idzicie ŭ mietro i znajdzicie chłopca z zaplečnikam ajcišnika-supierbatanika, nibyta jamu padaryli hety zaplečnik na niejkaj kanfierencyi. Taki čałaviek havoryć na vielmi dobraj anhlijskaj movie, dy jašče trochi razumieje japonskuju, asabliva słovy z porna».
Jašče adna cikavaja zaŭvaha — toje, što ŭ Biełarusi, pavodle adnaho z kamientataraŭ, šmat zamiežnych turystaŭ. Hety čałaviek sustreŭ turystaŭ z roznych kutkoŭ Jeŭropy, i ŭsio praź biaźviz.
Hety ž kamientatar adznačaje, što Minsk — vielmi sučasny horad, u jakim biaśpiečna, kudy b ty ni pajšoŭ. Ježa, na dumku zamiežnika, u Biełarusi fantastyčnaja — vyhladaje, što jon u zachapleńni ad padarožža:
«Ja byŭ vielmi ŭražany horadam [Minskam] i krainaj ahułam. Adčuvałasia, nibyta ludzi tam byli ź inšaj płaniety».
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary