Śviet44

Bajden pamiłavaŭ dźviuch indyčak pierad Dniom padziaki

Tradycyja pamiłavańnia prezidentam ZŠA indyčak napiaredadni Dnia padziaki ŭpieršyniu ŭźnikła ŭ 1947 hodzie pry Hary Trumenie.

Fota: Susan Walsh / AP

Prezident Džo Bajden pamiłavaŭ dźviuch indyčak pa imieni Pič (Piersik) i Błosam (Kvietka), pazbaviŭšy ich ad doli stać častkaj śviatočnaha stała na Dzień padziaki, što budzie adznačacca ŭ čaćvier, piša Hołas Amieryki.

Heta štohadovaja tradycyja stała apošniaj dla demakrataŭ, prynamsi na bližejšyja čatyry hady, u Biełym domie.

Indyčki, pamiłavanyja sioleta, nazvanyja ŭ honar aficyjnaj kvietki štata Dełaver, jakaja simvalizuje stojkaść, raspavioŭ Bajden haściam, jakija sabralisia na paŭdniovym łužku Biełaha doma.

«Heta padzieja simvalizuje aficyjny pačatak śviatočnaha siezonu tut, u Vašynhtonie. Heta taksama apošni dla mianie raz, u jakaści prezidenta, kab vykazać padziaku. Tamu dazvolcie mnie skazać vam: heta byŭ honar usiaho majho žyćcia, i ja biaskonca ŭdziačny», — skazaŭ Bajden.

Vytoki ciapierašniaj tradycyi pamiłavańnia indyčak uzychodziać da prezidenctva Hary Trumena ŭ 1947 hodzie. Aficyjnaja tradycyja pačałasia ŭ 1989 hodzie ŭ Biełym domie, kali tahačasny prezident Džordž Buš-starejšy ŭpieršyniu aficyjna pamiłavaŭ indyčku na Dzień padziaki.

U čaćvier miljony indyčak buduć zapiečanyja ŭ duchoŭkach pa ŭsioj krainie, bahata palityja sousam i padadzienyja z roznymi harnirami, uklučajučy takija śviatočnyja stravy, jak śpiecyjalnaje chlebnaje načyńnie, bulba, žuravinavy sous i zapiakanka ź zialonaj fasoli.

Kamientary4

  • Acab
    27.11.2024
    Była choć i hidkaja demakratyja, ale chacia ž z majomasnym i połavym cenzam, chistka, z rypieńniem, až XIX stahodździe było roskvitam.
    Jak i koń i błycha pačali hałasavać - niedapiečanyja pirahi ichich vybaraŭ to harełku zabaroniać, to kotyki, a indyčak, ježu, miłujuć.
    Viadoma ž indyčak nie svaich, ŭ prezydenta niama svajho ničoha. Padatkapłacielnik jašče i haduj za svaje hrošy charčovuju ptušku pieratvoranuju pamiłavańniem na škodnika.
    Tak mała, panastvarali hetyja prezydenty miłavalniki ježy kamunistyčnych bajavych listkoŭ na ŭsim śviecie, panaźbirali tudy liśliŭcaŭ biudžetnych, i tyja nachvalajuć vialikasernaść hałoŭnych biurakrataŭ ŭ suviazi z pamiłavańniem indyčki.
    N.B. Kamunisty-vehanisty, ciešusia z vami razam, bo spadar Bajden Stary inšuju indyčku iźjeść, a nie pamiłavanuju
  • Vadzim
    27.11.2024
    Acab, majomasnym i połavym cenzam? surjozna??? mda..
  • Acab
    27.11.2024
    Kaniešnie nijakija cenzy ad zahannaje demakratyi nie ŭratujuć, adno adterminoŭvajuć pahibiel.
    Ale połavy i majomasny chacia ž dali ZŠA burchlivaje raźvićcio XIX stahodździa

Ciapier čytajuć

Aryštavany viadomy nieŭrołah Rusłan Badamšyn. Jon byŭ na chatniaj chimii

Aryštavany viadomy nieŭrołah Rusłan Badamšyn. Jon byŭ na chatniaj chimii

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku prajšoŭ «Žanočy zabieh»5

«Chavaješ svoj žach, bo heta škilet sa skuraj». Śviatłana Cichanoŭskaja pryznałasia, ci paznała Siarhieja praź piać hadoŭ4

Cikavyja novyja zachapleńni vybrała sabie Śviatłana Cichanoŭskaja12

Upieršyniu ŭ Biełarusi stvaryli vialikuju mietaličnuju pralotnuju kanstrukcyju3

Mikałaj I zabaraniŭ užyvać nazvy Litva i Biełaruś? Heta saviecki mif40

«Prosta im nie spadabałasia jaje karcina». Stali viadomyja padrabiaznaści zatrymańnia mastački Ludmiły Ščamialovaj2

U Minsku pradajuć mikrakvateru ŭ 18 kvadrataŭ. Startavaja cana — 19 500 dalaraŭ

Hraŭcoŭ kupiŭ «Ekonomičieskuju hazietu»

Pradprymalnika ź Minska adpravili ŭ kałoniju pa čatyroch palityčnych artykułach

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryštavany viadomy nieŭrołah Rusłan Badamšyn. Jon byŭ na chatniaj chimii

Aryštavany viadomy nieŭrołah Rusłan Badamšyn. Jon byŭ na chatniaj chimii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić