Vajna77

Zamiest pramych pastavak zbroi Ukrainie Jeŭropa abmiarkoŭvaje varyjant pavialičyć padtrymku ŭkrainskaj abaronnaj pramysłovaści

«Heta biasprojhryšny varyjant. Dla nas heta tańniej. I ŭkraincy šmat čamu nas vučać».

Ukrainskaja haŭbica «Bahdana». Fota: ArmijaInform

Zamiest pramych pastavak zbroi Ukrainie Jeŭropa abmiarkoŭvaje varyjant pavialičyć padtrymku ŭkrainskaj abaronnaj pramysłovaści. Pra heta sa spasyłkaj na jeŭrapiejskaha čynoŭnika piša The Washington Post.

8 krasavika Jeŭropa abviaściła ab vydzialeńni novaha tranšu ŭ pamiery miljarda jeŭra. Na siońniašni dzień heta samaja bujnaja suma, vydzielenaja śpiecyjalna dla vytvorčaści ŭkrainskaj artyleryi, — častka z bolš čym 20 miljardaŭ jeŭra, jakija Jeŭropa vydzielić na abaronny siektar Ukrainy na praciahu nastupnaha hoda zamiest prostaj adpraŭki zbroi.

«Pa-pieršaje, heta tańniej, — skazała Kataryna Maciernava, pasoł ES va Ukrainie. — Pa-druhoje, heta chutčej. Pa-treciaje, vy skaračajecie transpartnyja i łahistyčnyja vydatki i čas. Pa-čaćviortaje, heta dapamahaje ekanomicy raści».

Pa miery taho jak zapasy zbroi, pastaŭlenyja za čas prezidenctva Džo Bajdena, skančajucca, uzmacniajucca sumnievy ŭ tym, ci zmoža Jeŭropa całkam kampiensavać mahčymaje spynieńnie amierykanskaj dapamohi, asabliva ŭ dačynieńni da klučavych srodkaŭ, takich jak srodki supraćpavietranaj abarony. Jeŭrapiejski čynoŭnik, jaki pažadaŭ zastacca nienazvanym, skazaŭ The Washington Post, što ŭsio bolš krain pryhladajucca da madeli ŭlivańnia hrošaj u abaronnuju pramysłovaść Ukrainy zamiest pastavak zbroi, prapanoŭvajučy bolš chutki šlach, pakolki ŭłasnyja zapasy Jeŭropy vyčerpvajucca paśla pastavak zbroi Kijevu.

Pa słovach čynoŭnika, stratehija taksama dazvalaje krainam NATA vykarystoŭvać Ukrainu ŭ jakaści vyprabavalnaha palihona dla raspracoŭki zbroi, takoha jak bieśpiłotniki, u jakich u ich niama takoha vialikaha vopytu. 155-mm «Bahdana» z dalnabojnaściu stralby ŭ 40 kiłamietraŭ źjaŭlajecca pieršaj haŭbicaj ukrainskaj vytvorčaści kalibra NATA i moža dapamahčy harantavać biaśpieku krainy.

«Heta biasprojhryšny varyjant», — dadaŭ jeŭrapiejski čynoŭnik. «Dla nas heta tańniej. Im treba vyrablać. I ŭkraincy šmat čamu nas vučać».

Kamientary7

  • Najpierš nie hałasi!
    20.04.2025
    babrujčanin , tak.
    Jašče hetyja rehijanalnyja asablivaści paspryjajuć utvareńniu svajho rehijanalnaha łobbi, jakoje ŭžo nie budzie zaležać ad dyskusij z łapidarna adoranymi ŭ Radach Jeŭropy dy inšymi da ich padobnymi. Stračvajuć sens inviestycyi ŭ Sierbiju, Vuhorščynu, Słavakiju dy roznyja hiermanskija alternatyvy.
    Słaboje miesca tolki ŭraźlivaść vytvorčaści, ale i Jeŭropie majucca svaje ŭraźlivaści vytvorčaści zbroi dla Ukrainy.
  • babrujčanin
    20.04.2025
    Najpierš nie hałasi! , Kali być ščyrym ni źviartaja uvahu na kamradaŭ susiedziej ..Ja ni upeŭnien ci jeść patrebnaja kolkaść kvalifikavannych pracoŭnych inženieraŭ v Ukrainie Za 30 hod.źniščena sieť " ptv" źniščeny navyki vytvorčaść I ja pieriekanany " zbroijnyja barony" Ukraina varty zarobak ..))) ni pakładut
  • Najpierš nie hałasi!
    20.04.2025
    babrujčanin , ad 2014-ha va Ukrainie imkliva padaje vytvorčaść patrebnaha dla vajny.
    Ź jakich pryčyn i chto vinavaty ciažkaje pytańnie.
    Toj ža KrAZ, na bazie jakoha zmantavana sfatahrafanaja "Bahdana", ekspartavaŭ svaje hruzaviki pa ŭsim śviecie, braŭ udzieł u mižnarodnych honkach, intehravaŭsia z IVECO, niešta tam rabiŭ z Tajotaj i Fordam, ale čym bližej da 2022 hoda, tym bolš zhortvaŭ vytvorčaść i raspracoŭki, i da 2022 hoda vytvorčaść była spynienaja, 20 hruzavikoŭ na hod, straty i bankructva...
    Padobnaja dynamika nie abminuła i Južmaž, a ukrainski tank "Opłot" uvohule historyja.
    Papiaredniaje vyniščeńnie ukrainskaj pramysłovaści i najpierš vajennaj pramysłovaści - šmathadovaja padrychtoŭka da rasijskaj interviencyi.

    Ale voś vieru navat ŭ reštki ukrainskaj inžyniernaj dumki i kvalifikacyju tych, chto jašče zastaŭsia.
    Spadziajusia.
    Ukraina była asnova vajenna-pramysłovaha kompleksu SSSR sa śpiecyjalizacyjaj na składanych sistemach, a nie na štampoŭcy aŭtamataŭ ci husieničnych trakaŭ, i heta nie vypadkova. Taki patencyjał, jak toj kazaŭ, nie prapješ, a ćviordyja talary - ćviordy arhumient.

Ciapier čytajuć

«Była hałodnaj, uzimku akazałasia bieź ciopłych rečaŭ». Susiedki raskazvajuć pra pamierłuju eks-palitźniavolenuju Hannu Kandracienka1

«Była hałodnaj, uzimku akazałasia bieź ciopłych rečaŭ». Susiedki raskazvajuć pra pamierłuju eks-palitźniavolenuju Hannu Kandracienka

Usie naviny →
Usie naviny

Piaskoŭ: Z Rasijaj nielha razmaŭlać ultymatumami9

Zaołah staŭ śviedkam hibieli maładoha miadźviedzia na trasie Minsk — Viciebsk3

Niepadalok ad centra Minska źjavicca novy kvartał8

Asudžany za karupcyju homielski čynoŭnik atrymaŭ novuju vysokuju pasadu5

Spynieńnie ahniu siońnia abo novyja sankcyi. Hiermanija pastaviła Pucinu ultymatum39

Na vulicy chałodna, ci pačnuć adklučać u čaćvier haračuju vadu?

Andruś Horvat vydaŭ novuju knihu4

Dalar uščylnuju nabliziŭsia da miažy 3,0 rubla3

Na «Hrodna-Azot» raskazali, jak supracoŭnikaŭ praviarajuć na palihrafie. Heta tolki paharšaje situacyju z deficytam kadraŭ4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Była hałodnaj, uzimku akazałasia bieź ciopłych rečaŭ». Susiedki raskazvajuć pra pamierłuju eks-palitźniavolenuju Hannu Kandracienka1

«Była hałodnaj, uzimku akazałasia bieź ciopłych rečaŭ». Susiedki raskazvajuć pra pamierłuju eks-palitźniavolenuju Hannu Kandracienka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić