Śviet2222

U Vienhryi «asvoili» jeŭrapiejskija paŭtara miljona dalaraŭ, pabudavaŭšy aŭtaraźviazku kala čyhunki, jakoj nie isnuje

U vienhierskim horadzie Załaehiersieh jość novaja kalcavaja darožnaja raźviazka prykładna za 1,5 miljona dalaraŭ, pabudavanaja za košt srodkaŭ Jeŭrasajuza. Jana pavinna była stać častkaj bujnoha łahistyčnaha prajekta — absłuhoŭvać budučy čyhunačny maršrut i kantejnierny terminał, a na spravie staić bieź nijakaha vykarystańnia, piša telekanał CNN.

Fota: Mark Esplin / CNN

Płanavałasia, što hetaja infrastruktura dapamoža chutčej pieravozić hruzy z Adryjatyčnaha mora praz zachodniuju Vienhryju ŭ inšyja krainy Centralnaj Jeŭropy. Adnak prajekt akazaŭsia niezavieršanym: sama čyhunka, dziela jakoj i budavali raźviazku, dahetul nie isnuje.

U vyniku abjekt staić faktyčna pasiarod pola i nie vykarystoŭvajecca. Pavodle apošniaj infarmacyi, budaŭnictva čyhunki jašče navat nie pačałosia i moža zaciahnucca da 2029 hoda.

Hetaja historyja stała prykładam ekanamičnaj palityki ŭrada Vienhryi, jakaja mocna krytykujecca. Apazicyja i ekśpierty śćviardžajuć, što ŭ krainie niaredka realizujucca prajekty za jeŭrapiejskija hrošy biez naležnaha płanavańnia abo z sumnieŭnaj karyściu. Takija abjekty nazyvajuć «biełymi słanami» — darahimi, ale praktyčna bieskarysnymi.

Padobnych vypadkaŭ, pavodle krytykaŭ, u Vienhryi šmat: ad niedabudavanych abjektaŭ da prajektaŭ, jakija nie vykonvajuć svajoj funkcyi. Pry hetym značnaja častka finansavańnia pastupała ź Jeŭrasajuza, jaki padtrymlivaje mienš raźvityja krainy-členy, kab skaracić ekanamičny razryŭ z Zachadam. Viktar Orban ža byŭ viadomy tym, što ŭmieŭ dobra zdabyvać dla krainy jeŭrapiejskija hrošy i ich asvojvać, i ŭ toj ža čas nie iści ŭ farvatary jeŭrapiejskaj palityki pa mnohich pryncypovych pytańniach.

Pry hetym situacyja ŭskładniajecca tym, što Jeŭrasajuz apošnim časam pačaŭ zatrymlivać častku finansavaj dapamohi Vienhryi z-za pretenzij da viaršenstva prava, niezaležnaści sudovaj sistemy i mahčymych karupcyjnych schiem. Havorka idzie pra dziasiatki miljardaŭ jeŭra, jakija pakul nie pastupili ŭ krainu.

Na hetym fonie tema vykarystańnia jeŭrapiejskich srodkaŭ stała važnaj unutrypalityčnaj prablemaj, asabliva napiaredadni vybaraŭ. Apazicyja abvinavačvaje ŭłady ŭ nieefiektyŭnym kiravańni i vykarystańni biudžetnych srodkaŭ, u toj čas jak urad admaŭlaje ŭsie abvinavačańni i śćviardžaje, što prajekty majuć doŭhaterminovuju pierśpiektyvu.

Kamientary22

  • Bolš kradzi
    11.04.2026
    [Red. vydalena]
  • Ruszkik haza
    11.04.2026
    Vitie nado vyjti!!!
  • Rubam
    11.04.2026
    [Red. vydalena]

Ciapier čytajuć

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist

Usie naviny →
Usie naviny

«Pasažyry prasili źnizić chutkaść». Nazvanyja pryčyny DTZ z maršrutkaj u Śvietłahorskim rajonie, dzie zahinuli šeść čałaviek1

Doktarka, jakaja vučyłasia pa metavym nakiravańni, adpracavała paŭtara hoda ź piaci — i pierajechała ŭ Polšču33

«Dekałanizacyja — heta pryjści i zaniać svajo miesca». Nasta Rahatko budzie ŭdzielničać u fiestyvali rasijskaj knihi. Sulima jaje asudziŭ, jana nie zmaŭčała ŭ adkaz57

Pamior stvaralnik Ślapianskaj vodnaj sistemy. Zdajecca, unikalny kanał nieŭzabavie taksama moža pamierci8

Paźniak — Andrejevaj: Chvała Vam, Kaciaryna! U Vas vydatny muž29

Illu Protasa pryznali najlepšym navičkom ACHŁ2

U ZŠA aryštavali śpiecnazaŭca, jaki zarabiŭ $400 tysiač na staŭcy, što aryštujuć Madura7

«Navošta heta mnie?» Tramp vyklučyŭ jadzierny ŭdar pa Iranie i abviaściŭ ab padaŭžeńni pieramirja pamiž Izrailem i Livanam1

Pierymienapaŭza ŭ 30 hadoŭ: novaje daśledavańnie pakazała, što ź joj sutykajecca bolš za pałovu žančyn2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić