Kultura «bum-bum» zachoplivaje Zachad. Zamiest ścipłaści — vulharnaść i pakaznoje bahaćcie
Pakul śviet trasie ad palityčnych, ekanamičnych i klimatyčnych źmien, moda byccam by śmiajecca ŭ tvar kryzisu. Na podyumy znoŭ viarnulisia futry i hlaniec u styli 1980-ch.

Termin «bum-bum» (boom boom) prydumaŭ trend-analityk Šon Monahan, jaki kaliści ŭvioŭ u abarot paniaćci normcore (tendencyja na prostaje adzieńnie, 2014) i vibe shift (źmiena nastroju, 2022). Kali raniej modnyja tendencyi imknulisia da ścipłaści, zručnaści i «razumnaha spažyvańnia», to «bum-bum» — heta pratest suprać ścipłaści.
Jak piša The Guardian, na modnym pakazie Prada ŭ Miłanie ŭ studzieni zamiest strymanaj elehantnaści hledačy ŭbačyli madelaŭ z hołym torsam i vielizarnymi futrami na plačach. Potym — Armani, Dolce & Gabbana, a da sakavika «futra» (sapraŭdnaje ci štučnaje) pakazali ŭ 70% žanočych kalekcyj.
Vialikija plečy, batforty ŭ styli «Krasuni» (film Pretty Woman), vostrakaniečnyja biusthaltary — usio heta śviedčyć: moda znoŭ choča być bahataj, vulharnaj i raskošnaj.
Pa słovach Monachana, «bum-bum» — heta «čystaja demanstracyja praźmiernaści», viartańnie «tradycyjna mužčynskich» kaštoŭnaściaŭ: statusu, hrošaj, ułady.
U realnaści heta vyhladaje tak: mužčyny ŭ kaściumach i łofierach pobač z žančynami ŭ futrach, abjomnych siłuetach i pravakacyjnych mini. Heta hlaniec i skvapnaść, achutanyja enierhietykaj Ńju-Jorka 1980-ch. Heta jak pić šampanskaje ŭ toj momant, kali śviet vakoł ciabie haryć.

U kultury prykmiety novaha stylu ŭžo źjavilisia. Heta zahareły piersanaž Patryka Švarcenehiera ŭ trecim siezonie sieryjała «Bieły łotas», a taksama hierainia Majki Medysan u oskaranosnaj «Anory», adzietaja ŭ sukienku Hervé Léger i futra za sotni tysiač. Heta Ryjana, jakaja jeść kurynyja nahietsy ź ikroj, Mark Cukierbierh z Rolex za $300 000 i Kim Kardašjan, jakaja paziruje z Tesla na vokładcy Perfect.
Usio heta adbyvajecca na fonie rostu papularnaści preparataŭ dla pachudzieńnia i, padajecca, zabytaj fiłasofii bodzipazityvu.
Pavodle Monahana, usio viartajecca da 1987 hoda — kali Donald Tramp vydaje «Mastactva zaklučać ździełki» (The Art of the Deal), kali ŭ modzie byli palito Armani, futry i kaściumy Cerruti.
Tady, jak i ciapier, bahatyja rabilisia bahaciejšymi, a biednyja — biadnieli. Na Zachadzie panavali Rejhan i Tetčar. Tady ž adbyŭsia «Čorny paniadziełak» — najbujniejšy abvał fondavaha rynku z 1929 hoda.
Ciapierašni čas vyhladaje jak nikoli słušnym dla viartańnia «bum-bum»: Tramp viartajecca, technałahičnaja i finansavaja niestabilnaść, a da ŭsiaho — klimatyčnaja katastrofa, jakaja ŭ 1987 hodzie jašče tolki majačyła na dalahladzie.
Moładź žyvie va ŭmovach kryzisu, nizkich zarobkaŭ i žorstkaj kankurencyi — nie dziŭna, što bolšaść nie moža adkładać hrošy. Ale mienavita ŭ hetym — ironija i trahiedyja stylu: apranacca tak, byccam ty bahaty, navat kali nie možaš adkłaści ni kapiejki. Pavodle daśledavańnia ŭ Vialikabrytanii, bolš za pałovu zumieraŭ (16—27 hadoŭ) za apošnija dva hady nazapasili nul hrošaj.

Tamu «bum-bum» — heta nie prosta hlaniec dziela hlancu. Heta ŭcioki ad strachu i biednaści ŭ abhortku z raskošy, žadańnie adčuć siabie na viaršyni, chaj navat tolki vizualna.
Monachan ličyć, što «bum-bum» — nie palityčny ruch, ale jon dobra nakładajecca na padziei ŭ śviecie. «Bum-bum» — heta taksama zvyčajny majatnik mody.
Padčas pandemii my ŭsie apranalisia ŭ spartyŭnyja kaściumy i chatniaje adzieńnie. Heta byŭ pik normcore. Ciapier majatnik chistajecca ŭ inšy bok. «Bum-bum» — heta reakcyja na stomlenaść ad woke-kultury, ścipłaści i biezdapamožnaści.
Kamientary
Tam ińšy kałaryt " Hoci" hansta rep...dzieja jany tupaki ??