Mierkavańni3030

Kamu jašče što moža stać treba «dla nacyjanalnaj biaśpieki» i jak tut być Biełarusi

U hetaj novaj realnaści Minsku žyćciova treba narmalizavać adnosiny ź ES, piša Mikoła Buhaj.

Uładzimir Makiej byŭ architektaram minułych narmalizacyj adnosin Biełarusi ź ES. Archiŭnaje fota: Naša Niva

Tramp paŭtaraje, što jamu treba Hrenłandyja «dla nacyjanalnaj biaśpieki».

Jak da bolu heta nahadvaje arhumienty Stalina ŭ adnosinach da Finlandyi, Hitlera — da Polščy ŭ 1939-m. I Pucina — adnosna Ukrainy.

Rasija pačała heta pieršaj. Zaraza raspaŭsiudžvajecca. Kali tak pojdzie dalej, śviet čakajuć vojny, i vojny, i vojny. Achvotnych stać great again šmat, jak tolki źnikaje bazavy pryncyp: miežaŭ nie mianiać.

U toj samaj Rasii nie raz havaryli, što «dla biaśpieki» im treba nie tolki Danbas, ale i ŭsia Ukraina, i Bałtyja, i Biełaruś.

Pytańnie vyžyvańnia dla našaha naroda — jak zabiaśpiečyć strachoŭku ad hetaha.

Ukraina paśla źmieny palityki ZŠA paskoryła zbližeńnie ź Jeŭrasajuzam i ciapier abapirajecca ŭ zmahańni za zachavańnie niezaležnaści na dapamohu jeŭrapiejskich krain. Pieraasensoŭvajuć svajo stanovišča i sajuzy navat Kanada, Aŭstralija, Brytanija.

Dla Biełarusi situacyja najciažejšaja, bo jaje zaležnaść ad Rasii za apošnija hady stała absalutnaj.

Miž tym dla Minska ŭ hetaj situacyi naprošvajecca toje samaje, što adbyvałasia ŭ 2008 i 2014 pry Makieju, — adnavić bałans, narmalizavać, maksimalna mahčyma, adnosiny ź Jeŭrasajuzam, kab mieć alternatyvy Rasii i rasijskim maršrutam, i minimizavać rasijskuju prapahandu ŭnutry krainy.

Ci zdolny na heta ciapierašni Łukašenka? Kali zdolny, to my zaraz pabačym ź jaho boku niekalki prostych krokaŭ. Kali nie — Biełaruś čakajuć kiepskija časy.

Kamientary30

  • utočnitie
    18.01.2026
    Buhaju nado było sprosiť Pozdniaka, o tom, sposobien li łukašienko na prostyje (žal nie pieriečiślili kakije i skolko) šahi dla sbližienija s Jevropoj.
    Pozdniak vydał opus o Tichanovskoj, kotoraja zatałkivajet Biełaruś v Rośsiju s pomoŝju Hiermanii !
    Tohda, k komu, nado diełať prostyje šahi ???
    V Hiermanii (Jevropie) vrahi, v Rośsii vrahi !
    No, załp Buhaja i Pozdniaka očień sinchronien, i pokazyvajet, čto prostyje šahi po normalizacii s Jeropoj, radi sochranienija Biełarusi, - śniatije starych sankcii s skotnoho dvora łukašienko i nie vviedienije novych sankcii na skotnyj dvor łukašienko, no, kakije, prostyje šahi dołžien sdiełať skotnyj dvor łukašienko ???, ob etom, ni Pozdniak, ni Buhaj nie pišut zarazy !
  • A, ja dahadaŭsia
    18.01.2026
    "Bałans" heta kali łukašenka vypuskaje palitźniavolenych, a Jeŭropa zdymaje sankcyi, kab rasieja mahła spakojna kuplać kampanienty dla šachiedaŭ ź Jeŭropy. Heta nazyvajecca bałans. Cudoŭna. Dobra što choč u Statkieviča chapiła sumleńnia, zrazumieŭšy u jakuju hulniu jon patrapiŭ, na hodny ŭčynak.
  • Adkul heta?
    18.01.2026
    utočnitie, nie pieršy raz sustrakajusia, što rasiejskaoŭnyja pišuć PozDniak, zamiest Poźniak. U aryhinale pa-biełarusku Paźniak. Adkul heta D ustaŭlajecie?

Ciapier čytajuć

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Vieterana Biełaruskaha mietałurhičnaha zavoda asudzili. Mierkavana, za Hajuna3

«Adbiarycie ŭ hetych nieadekvatnych piłu!» Jak deputaty «naviali paradak» na histaryčnych mohiłkach u Breście3

Babaryka: Kalehi, jakija dali pakazańni suprać mianie, nie zmohuć patłumačyć, čamu heta zrabili, kab nie stracić pavahu ŭnukaŭ14

«Spačatku było ciažka, a potym zvykaješ». Eks-hulec zbornaj Biełarusi vosiem miesiacaŭ pravioŭ u ŁPP10

Na trasie M1 uklučyli ekśpierymientalnuju sistemu łazieraŭ dla kiroŭcaŭ2

«My ničoha nie baimsia»: Zialenski prakamientavaŭ pahrozy z boku Irana

Madžtaba Chamieniei vyžyŭ padčas abstrełu Izraila, bo vyjšaŭ u toj momant z domu2

Što aznačaje rasśledavańnie Mižnarodnaha kryminalnaha suda dla Łukašenki i biełarusaŭ? Tłumačyć Kaciaryna Dziajkała19

Piać tendencyj, jakija źmianiajuć suśvietny rynak štučnaha intelektu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Tehieran paćvierdziŭ hibiel Ali Łarydžani. Ź jaho źniščeńniem ułada ŭ Iranie moža pierajści ad fanatykaŭ da prahmatykaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić